Biblické úlohy
Biblické úlohy
Vierou, keď Mojžiš dospel, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu. (Žid 11,24.25)
Mojžiš je jednou z najznámejších starozmluvných postáv. Cippora, jeho manželka, patrí medzi menej známe. Pretože bola cudzinkou a k tomu z opovrhovaného národa, zostávala čo najviac v ústraní. Ale ako čoskoro uvidíme, bola vernou manželkou, ktorá v čase skúšok na ceste do zasľúbenej zeme stála verne po Mojžišovom boku. Manželstvom s ňou sa Jetro stal Mojžišovým príbuzným, čo bolo veľkým požehnaním nielen pre Mojžiša, ale aj pre celý izraelský národ. Z ich príbehu môžeme získať veľa ponaučení, no najdôležitejšie je azda toto: Mať v rodine dobré vzťahy je niečo úžasné. Zlé vzťahy totiž môžu mať hrozné následky.
Keď sa Cippora vydala za Mojžiša, netušila, čo ju čaká. Spolu so svojou rodinou však bola pre Mojžiša veľkou pomocou a oporou. V tejto úlohe budeme hovoriť o tom, akým požehnaním môže byť dobrá manželka a dobrý svokor.
Podobne ako Jákob, aj Mojžiš po niekoľkých dňoch strávených na púšti prišiel k sídlu, ktoré sa rozprestieralo okolo studne. Obaja utekali, aby si zachránili život - Jákob pred bratom Ezavom, Mojžiš pred faraónom. Rozdiel však bol v príčine úteku!
Mojžiš sedel pri studni a pozoroval, ako pastieri odohnali sedem Jetrových dcér, ktoré práve naťahali vodu pre stádo a napojili tak svoje ovce. (2 Moj 2,17) Mojžiš sa nemohol dívať na tú nespravodlivosť. Práve pre túto svoju vlastnosť sa len nedávno dostal do problémov aj v Egypte.
V 2 Moj 2,19 čítame, že dcéry otcovi opísali Mojžiša ako "Egypťana", pravdepodobne podľa oblečenia. Mojžiš bol nielen sám, ale zjavne aj cudzinec. Text nehovorí, akým spôsobom sa mu podarilo odohnať zlých pastierov. Zrejme vedel dobre využiť svoju silu a schopnosti.
Reguel, ďalšie Jetrovo meno (pozri 2 Moj 2,18; 3,1), pokarhal dievčatá za to, že svojho hrdinu nepozvali na večeru. Cippora, pravdepodobne najstaršia, je sľúbená Mojžišovi za manželku. Vzápätí Mojžiš preberá zodpovednosť za stádo svojho svokra - práve tak ako Jákob za Lábanovo stádo pred niekoľkými storočiami. (2 Moj 3,1)
O Mojžišovom svokrovi je zmienka pod dvoma menami - Reguel (2 Moj 2,18) a Jetro (3,1). Reguel znamená "Boží priateľ". Mohlo to byť meno, ktoré mal ako kňaz. Niekoľko starozmluvných postáv má viac ako jedno meno (Ezav - Edom, Jákob - Izrael).
Jetrova bezprostredná reakcia na správu o Mojžišovej rytierskosti bola výčitkou jeho dcéram za to, že takého človeka nechali pri studni. Prikázal im pozvať ho, aby sa u nich najedol. Mojžiš bol šťastný, že tu môže zostať. V tomto domove strávil 40 pokojných rokov.
S Jetrom sa neskôr stretávame až v 2 Moj 18,1-12. Predstav si, aký musel byť prekvapený. Jeho zať odchádza, aby navštívil svojich príbuzných a vracia sa ako vodca obrovského národa! Zrejme to naňho urobilo dojem, pretože chváli Boha a prináša mu obete. (v. 10-12) Nevieme, do akej miery poznal Jetro Hospodina. Z jeho slov sa však môžeme domnievať, že veril aj v existenciu iných bohov. (v. 11)
Je zaujímavé, že to bol jeho svokor - nie niekto z jeho spoluveriacich, ale vlastne cudzinec - kto dal Mojžišovi užitočnú radu, ako viesť a usmerňovať ľud. Mojžiš nepochybne veril, že Jetrova rada vyjadruje Božiu vôľu - inak by ju totiž neprijal.
Niektoré národy na starovekom Blízkom východe praktizovali obriezku. Nebol to nijaký nový zvyk, ktorý Boh vymyslel pre svoj ľud. Dal mu len nový zmysel. Pre mnohých bola obriezka symbolom manželstva, pretože sa vykonávala pri sobáši. Boh ju však použil ako znamenie výnimočného spojenia so svojím vyvoleným ľudom. Boh prikázal Abrahámovi, aby vo svojej domácnosti obrezal každého mužského potomka staršieho ako osem dní. (1 Moj 17,9-14) Abrahám bol obrezaný, keď mal 99 rokov.
Z kontextu vyplýva, že išlo o vážnu vec. Mojžiš zanedbal príkaz obrezať svojho syna. Boh hovorí Mojžišovi, aby žiadal faraóna o prepustenie Izraela, pretože je jeho "prvorodeným synom". (2 Moj 4,22) Ak však faraón neprepustí "prvorodeného syna", Izraela, Boh hrozí zabitím faraónovho prvorodeného syna. (v. 23) Z ďalšieho verša (v. 24) sa dozvedáme, že Boh chcel zabiť Mojžiša, pretože neobrezal svojho syna - pravdepodobne prvorodeného. (2 Moj 2,22)
V Biblii sa nedočítame, prečo Cippora nazvala Mojžiša "ženích krvi". (2 Moj 4,25) Pravdepodobne preto, že obriezka bola pre Cipporu "krvavým" obradom. Možno cítila zodpovednosť za to, čo sa stalo. Keď si však uvedomila Božiu nevôľu, rozhodla sa urobiť to, čo mal urobiť Boží muž Mojžiš.
Prečítaj si 4 Moj 12,1-3. Niektorí sa domnievajú, že táto Etiópčanka (Kúšijka - SEvP) nebola Cippora, pretože Cippora bola Madianka. Tvrdia, že to bola druhá žena, ktorú si Mojžiš mohol vziať po možnej smrti Cippory. Nemáme však nijaký biblický dôkaz o Mojžišovom druhom manželstve, čo by bola určite významná udalosť nato, aby bola zaznamenaná. Okrem toho, aj na Madianku Cipporu by sa mohlo vzťahovať označenie Etiópčanka (Kúšijka). (Hab 3,7) Kúšan sa totiž používa ako paralela pre Madiana; možno je to jeho starší poetický názov.
Ľudské predsudky zostávajú jedným z trvalých a odporných dôsledkov pádu. Ani takí schopní, poctení a požehnaní ľudia ako Mária a Áron neboli voči nim imúnni. Celú situá- ciu zhoršovalo to, že Cippora sa osvedčila ako oddaná a verná Izraelu vo všetkých skúškach. Podľa 2 Moj 4,20 sa spolu s deťmi vrátila s Mojžišom do Egypta. Bola to ona, kto Mojžišovi zachránil život. (v. 26) Ktovie, čo by sa stalo s Izraelom, keby Mojžiš zomrel. Najhoršie bolo, že tieto predsudky mali vodcovia ľudu (Áron a Mária), ktorí sami boli cieľom posmechu a opovrhovania iným národom.
Márii a Áronovi sa zrejme zdalo, že ich autorita upadá a tŕňom v oku sa im stala Mojžišova manželka. Bol to predsa jej otec, kto ovplyvnil Mojžiša, aby ustanovil vodcov, ktorí budú riešiť spory medzi Izraelcami. S každým ťažkým či nevyriešeným prípadom mali potom prichádzať za Mojžišom. Útok na Cipporu nemusel byť len nevinnou zámienkou, ako spochybniť Mojžišovo postavenie. Áron a Mária možno nikdy neprijali manželku svojho brata a keď sa na púšti stretli s jej rodinou, pohrdli ňou ešte viac.
Povedali sme, že keď sa človek zosobáši, neberie si len svojho partnera, ale aj jeho rodinu. Ani Mojžiš nebol výnimkou.
Podľa Mojžiša, keby bol Chobáb súhlasil, spolu so svojou rodinou by mal podiel na Božom požehnaní sľúbenom Izraelovi. Chobábova prítomnosť by zároveň poskytovala rodinné zázemie Mojžišovej manželke Cippore.
Z Mojžišovho príbehu je jasné, že Boh držal nad Izraelcami ochrannú ruku. Budúcnosť pre nich znamenala veľkú nádej. Ale putovanie púšťou bolo naozaj ťažké. Aj keď Mojžiš, ich vodca, bol Chobábovým švagrom, pre Chobába nebolo ľahké rozhodnúť sa opustiť svoj ľud a pripojiť sa k Izraelcom. Možno to bol dôvod, prečo Chobáb - prinajmenšom nateraz - povedal nie.
Vzhľadom na oblakový stĺp je Mojžišovo konanie dosť nepochopiteľné. V deň, keď bol svätostánok dokončený a postavený, prikryl ho oblak. (4 Moj 9) Oblak dával signál, kedy sa majú Izraelci utáboriť a kedy sa majú opäť vydať na pochod. Chobáb sa určite nemohol vyrovnať oblaku v hľadaní miest, kde doposiaľ táborili. Možno to, že Chobáb poznal túto krajinu, malo určitým spôsobom dopĺňať Božie vedenie; to znamená, upozorňovať ich na určité veci v tejto oblasti a pomáhať im tak nasledovať oblak.
V knihe Šťastný domov si prečítaj kapitolu Rodičia v starobe. (109.110; AH 360-364)
"Aj keď nebola izraelskou ženou, Cippora uctievala pravého Boha. Od prirodzenosti bola ostýchavá a skromná, láskavá a útlocitná; pri pohľade na utrpenie iných trpela s nimi. Preto, keď šli do Egypta, Mojžiš jej prikázal vrátiť sa do midjánskej krajiny. Nechcel, aby bola svedkom rán, ktoré mali postihnúť Egypťanov.
Keď sa Cippora neskôr na púšti vrátila k svojmu mužovi, čoskoro poznala, ako ho bremeno povinností vyčerpáva, prejavila svoje obavy svojmu otcovi Jetrovi, ktorý Mojžišovi poradil, ako si má bremeno uľahčiť. To bol hlavný dôvod, prečo Mária nemala rada Cipporu. Nazdávala sa, že Mojžiš sa kvôli svojej žene o ňu a o Árona patrične nestará. Usúdila, že Cippora svojho muža natoľko ovplyvnila, že Mojžiš sa s ňou a s Áronom už neradí tak ako predtým." (PP 282.283; PP 383.384)
1. Aký druh predsudkov je rozšírený v našej spoločnosti? Sú to predsudky etnické, náboženské, ekonomické, národnostné alebo predsudky voči opačnému pohlaviu? Aké negatívne dôsledky to prináša? Ako sa môžem naučiť rozpoznávať vlastné predsudky? Čo môžem (a mal by som) urobiť pre to, aby som sa ich zbavil ja sám, cirkev a celá spoločnosť? Ako môžete spoločne uľahčiť bremeno tých, ktorí trpia pre rôzne predsudky?
2. Ako sme povedali, Jetrove dcéry sa spočiatku domnievali, že Mojžiš je Egypťan. Svedčí to o silnom vplyve spoločnosti na náš život. V akej spoločnosti žijeme? Ako ovplyvňuje našu vieru? Uvažujte o veciach, ktoré oslabujú vašu vieru a o veciach, ktoré sú s ňou v rozpore. Navrhnite spolu niektoré problematické otázky a hovorte o tom, ako by ste mohli pomôcť sebe aj ostatným členom zboru vyrovnať sa s týmito problémami.
Keď si Cippora vzala Mojžiša, netušila, čo ju čaká. Z toho mála, čo o nej vieme, vidíme, že spolu so svojou rodinou bola pre Mojžiša požehnaním a veľkou pomocou v jeho Bohom určenom poslaní.