Biblické úlohy
Biblické úlohy
Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal za ňu seba samého. (Ef 5,25)
Starozmluvným príkladom manželstva uzavretého z lásky sú určite Jákob a Ráchel. Aj Ezav si vybral manželky sám, ale nečítame, že ich "miloval". Podobne ako Jákob, aj Mojžiš sa oženil s dcérou človeka, u ktorého býval, ale ani v tomto prípade nie je napísané, že sa do nej zamiloval. Jákobova láska k Ráchel musela byť naozaj výnimočná, pretože Biblia sa o nej zmieňuje niekoľkokrát. Pravdepodobne preto sa stala takmer legendárnou.
A predsa, o Jákobovi a Ráchel nemožno povedať, že "žili šťastne, až kým nepomreli". Po dvadsiatich rokoch Jákob odchádza z Pádan-arama a berie so sebou aj svoj majetok - veľké stáda, ktoré si nadobudol. Ich vzťah bol vystavený mnohým skúškam a problémom. Aj keď podmienky neboli vždy ideálne, ich láska tým neutrpela. Zdá sa, že práve ona im pomáhala vytrvať vo všetkých ťažkostiach. Ráchelina predčasná smrť neumenšila Jákobovu lásku k jej deťom. Práve naopak - posilnila ju.
Azda najdôležitejšie ponaučenie zo života Jákoba a Ráchel je to, že naše konanie a chyby prinášajú dôsledky, ktoré sa zďaleka netýkajú len nás.
Minulý týždeň sme skončili pri tom, ako Izák a Rebeka vysielajú Jákoba preč. Robia tak preto, aby mu zabránili vziať si dievča, ktoré neverí v ich Boha a aby ho uchránili pred rozhnevaným bratom. Ezav totiž prisahal, že len čo bude Izák mŕtvy, zabije Jákoba za to, že ho okradol o požehnanie. (1 Moj 27,41) Povedali sme tiež, že Izák začína zmluvné požehnanie príkazom, aby sa Jákob neoženil s Kananejkou, ale vzal si dievča z ich rodu.
Vziať si veriaceho partnera je pre patriarchov také dôležité, že sa prehliada problém manželstva medzi pokrvnými príbuznými. Abrahám sa oženil so svojou polovičnou sestrou, Izák so svojou sesternicou. Jákob dostáva od Izáka príkaz, aby si hľadal manželku medzi Lábanovými dcérami, teda svojimi sesternicami. Abrahám striktne prikázal svojmu spoľahlivému sluhovi, aby Izákovi nevzal za ženu Kananejku. (1 Moj 24,3) Ezav si tiež uvedomoval, ako nepekne sa jeho pohanské ženy správajú voči Izákovi, a tak šiel a vzal si ešte jednu ženu - dcéru svojho strýka Izmaela.
Niektorí sa domnievajú, že tu šlo o to, že anjeli vstupovali do manželstva s ľuďmi. Ježiš však konkrétne hovorí, že anjeli sa neženia ani nevydávajú. (Mar 12,25) Iní v tom vidia mnohoženstvo, ktoré praktizovali dynastickí panovníci medzi potomkami Kaina. Lámech je jedným z nich. (1 Moj 4,19) Niektorí sa čudujú, prečo sa polygamia odsudzuje takým nepriamym spôsobom. Najprijateľnejšie vysvetlenie je to, že zbožní potomkovia - teda "Boží synovia" si brali "ľudské dcéry" - teda tie, ktoré nenasledovali Pána Boha. A to Boh považoval za zlé.
Nech boli Lábanove pohnútky zo začiatku akékoľvek, napokon považoval dohodu s Jákobom za veľmi výhodný obchod. Tak či tak chcel vydať svoje dcéry, teda prečo nedostať za veno čo najviac?
Veno v Starej zmluve mohlo mať niekoľko foriem. Čítame o tom, že pri vstupe do manželstva dal nevestin otec svojej dcére slúžku. Tak získala slúžku Sára, Rebeka, Lea i Ráchel. (1 Moj 16,1; 24,61; 29,24.29) Predpokladalo sa, že aj ženích prinesie dary nevestinej rodine. Abrahámov sluha dal Rebeke zlaté a strieborné šperky a drahé oblečenie. Ďalšie vzácne dary dal jej matke a bratovi Lábanovi. Naopak, Jákob prišiel bez haliera a nemal čo ponúknuť - s výnimkou svojej pracovnej sily. Preto sa ponúkol, že bude za Ráchel pracovať sedem rokov.
Ako miestny občan mal Lában podporovať obyvateľov mesta. Jákob bol utečenec. Lábanovi ako svojmu zamestnávateľovi bol vydaný na milosť a nemilosť. Na konci siedmich rokov mu vlastne nič nezaplatil. No Jákobova láska k Ráchel ho držala v zajatí u Lábana. Nemal inú možnosť len sa pokorne podvoliť tomuto klamstvu. Sledujeme len nesmelý protest bezmocného mladého muža. Musel pracovať ďalších sedem rokov za Ráchel, aj keď mu napokon dovolil vziať si ju.
Súperenie medzi sestrami viedlo k tomu, že dali Jákobovi svoje slúžky, aby im porodili synov. Keď sa Ráchelinej slúžke narodil druhý syn, Ráchel vyhlásila: "Boží boj som so svojou sestrou bojovala a som aj zvíťazila." (1 Moj 30,8) Ráchel povedala Jákobovi: "Daj mi deti; ak nie, zomriem." (v. 1) Tieto slová sú určitou iróniou, pretože Ráchel nakoniec pri pôrode zomiera. (1 Moj 35,16-18) Keď sa jej konečne narodí syn, dá mu meno Jozef, čo znamená "nech pridá". Sama hovorí: "Kiež by mi Hospodin pridal i druhého syna." (1 Moj 30,24) Tragické bolo, že práve pri narodení druhého syna sama zomiera.
Príbeh o Lábanovi, Jákobovi a jeho ženách je až príliš reálny. Každá postava nesie svoj diel viny. Dokonca ani Jákob, patriarcha a nasledovník pravého Boha, nie je v tomto príbehu dôstojným reprezentantom Boha. Je to ďalší biblický záznam o tom, ako hlboko ľudia padli a ako zúfalo potrebujeme milosť.
Boh vedel o všetkých podvodoch, trikoch, hneve, závisti a zaujatosti a napriek ľudským slabostiam pracoval na svojom pláne. Keby však ľudia milovali predovšetkým Pána Boha a svojho blížneho ako seba, všetko sa mohlo skončiť oveľa lepšie.
Boh pôsobil v Jákobovom živote napriek jeho zlyhaniam. A neboli to nijaké maličkosti. Priniesli bolesť a trápenie nielen samotnému Jákobovi, ale aj jeho najbližším. Kedy sa naučíme najprv myslieť, potom konať? Zvážiť možné následky svojich rozhodnutí? Koľkí z nás by radi vrátili čas späť a robili veci inak!? Žiaľ, nedá sa to. Všetko, čo môžeme urobiť, je prosiť o odpustenie a silu neurobiť tie isté chyby znovu.
Aj po Ráchelinej smrti Jákob preukazoval väčšiu lásku deťom, ktoré s ňou mal. Jozefovi daroval pestrofarebný plášť (1 Moj 37,3) a kým ostatní šli do Egypta nakúpiť obilie (1 Moj 42,4), Benjamína si nechal doma, aj keď už mal desiatich synov. (1 Moj 46,21)
Niet pochýb, že toto očividné uprednostňovanie bolo zdrojom nemalého trápenia v jeho rodine. Keby sa Jákob riadil podľa Božích zásad, jeho život by bol omnoho ľahší. Je to ponaučenie, podľa ktorého sa máme riadiť. Akí opatrní musíme byť vo vzťahoch, ktoré vytvárame!
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj text na stranách 122-131. (PP 171-182)
"Svojím životom kážte praktickú zbožnosť viery. Každý nech vidí, že pravda človeka nikdy neponižuje, nerobí ho hrubým a drsným, nevľúdnym ani netrpezlivým. Všetkým nech je zjavná vaša trpezlivosť, láskavosť, dlhozhovievavosť, nežnosť, súcit a pravá zbožnosť, pretože tieto vlastnosti sú prejavom charakteru Boha, ktorému slúžite." (Ev 400)
1. Uvažujte o probléme "ťahania jarma s neveriacimi". Ako sa máme ako kresťania v takejto situácii zachovať? Čo sa môžeme naučiť z našich skúseností?
2. Čo by si poradil človeku, ktorý uvažuje o spoločnom manželstve s neveriacim partnerom?
3. Z príbehu, ktorý sme tento týždeň študovali, sme sa veľa dozvedeli o tom, čo nemáme robiť. Aké princípy vyplývajú z toho, čo sme čítali o chybách v tejto rodine?
4. Lakomstvo je silná vášeň, ktorá ohrozuje človeka. Ako sa pred ním chrániť?
5. Ak máte v triede dlhoročných manželov, poproste ich, aby sa s vami podelili o kľúč k šťastnému manželstvu. Podľa akých princípov sa riadia? Čo nesmú nikdy urobiť? Čo by mali vždy robiť? Ako môžeme tieto princípy aplikovať na iné oblasti nášho života?
Jákobova rodina nefungovala tak, ako mala. Konanie jej členov malo neradostné následky. Je veľmi dôležité, aby sme sa poučili z ich chýb. Neriaďme sa princípmi lakomstva, sebectva a závisti, ktoré prinášajú žiaľ a zármutok. Rozhodnime sa radšej pre dobroprajnosť, lásku a nezištnú pomoc.