Biblické úlohy
Biblické úlohy
Nech ťa Všemohúci Boh požehná, urobí ťa plodným a rozmnoží ťa, aby si sa stal spoločenstvom národov. (1 Moj 28,3)
V živote Izáka a Rebeky sa zopakovali mnohé udalosti zo života Abraháma a Sáry. (1) Izák si uplatňoval nárok na zmluvné požehnania, ktoré dal Boh Abrahámovi. (2) Sára i Rebeka nemohli mať dlho deti. (3) Pre studne viedli obe rodiny spory s miestnymi obyvateľmi, medzi ktorými mali na Boží pokyn bývať. (4) Abrahám aj Izák - aby prežili hlad - odišli so svojimi rodinami do cudziny. (5) Abrahám povedal obyvateľom Geráru, že Sára, jeho manželka, je jeho sestra. O generáciu neskôr povedal Izák tým istým ľuďom, že Rebeka, jeho manželka, je jeho sestra. (6) Obe rodiny sa museli zaoberať rivalitou medzi súrodencami.
Navyše, Izákov a Rebekin manželský i rodinný život sa vyznačoval mnohými nezhodami. V niektorých prípadoch boli ich rozhodnutia naozaj veľmi zlé, v dôsledku čoho trpela celá rodina.
Poučme sa z ich chýb a dúfajme, že sami sa nedopustíme rovnakých.
Aj keď žili v úplne odlišných podmienkach a prostredí ako my, z príbehu tejto rodiny môžeme získať niekoľko cenných duchovných rád.
Keď Abrahám vyslal svojho dôveryhodného sluhu - pravdepodobne Eliezera z Damasku, o ktorom sa domnieval, že sa stane dedičom jeho majetku (1 Moj 15,2) - Sára bola už tri roky mŕtva. Aj keď Abrahám žil ďalších 35 rokov, bol už vtedy starý. Izák mal štyridsať. Aby mohla zmluvná línia pokračovať, potreboval manželku. Abrahám sa už predtým dozvedel, že Náchor a jeho manželka Milka boli obdarovaní ôsmimi synmi. Abrahám teraz prikazuje svojmu sluhovi priviesť pre Izáka manželku spomedzi týchto príbuzných.
Samozrejme, existovala aj možnosť, že dievča nebude ochotné vrátiť sa s ním do cudzej krajiny. Eliezer preto potreboval jasný pokyn, ako má postupovať v takomto prípade. Keby sa tak stalo, bol od prísahy oslobodený. Za žiadnych okolností nemal Izák odísť z krajiny, ktorú im Boh v zmluve zasľúbil. Abrahám si vybral dobrého posla, pretože sluha bol v takejto dôležitej veci rozhodnutý konať podľa Božej vôle.
Na rozdiel od Sáry, Rebeka nemala sokyne - manželky ani konkubíny, s ktorými by musela zápasiť, ani nevlastné deti, s ktorými musela súperiť. Ich domov mal byť preto šťastným domovom. No aj v tejto "ideálnej" situácii začali vznikať kon?ikty.
Predaj prvorodenstva dokazuje, že Ezav nemal záujem o duchovné veci. Jeho konanie svedčí o tom, že nie je vhodným človekom na to, aby sa stal duchovným vodcom rodu.
Na druhej strane, Jákob je prezieravý. Túži po duchovnom vodcovstve a je dostatočne chytrý na to, aby ho od brata získal. Tento obchod dokonca spečatí prísahou. Ezav zje jedlo a odchádza. Vôbec ho netrápi, čoho sa práve vzdal.
"Pre svoju ľahostajnosť voči Božiemu požehnaniu a k Božím požiadavkám dostal Ezav v Písme označenie rúhavý. Stal sa výstražným symbolom tých, čo si málo vážia vykúpenie, ktoré im pripravil Kristus, ako aj tých, ktorí sú pre pozemské veci ochotní obetovať svoje nebeské dedičstvo. Veľká väčšina ľudí žije len pre prítomnosť a nedbá o budúcnosť. Žijú podľa Ezavovej zásady: Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. (1 Kor 15,32)" (PP 131; PP181.182)
Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme... (1 Moj 26,4)
Udalosti zaznamenané v 1 Moj 26 sa určite odohrali pred tým, čo je opísané v kapitole 25. Izák by si zrejme netrúfal vyhlásiť Rebeku za svoju sestru, keby už mali dvojčatá. Zopakovanie Abrahámovho požehnania Izákovi tu slúži na to, aby sa objasnilo, o čo sa zjednával Jákob s Ezavom. Práve na zdedení týchto zasľúbení Jákobovi záležalo. Bolo to duchovné dedičstvo, s ktorým súvisela vážna zodpovednosť. Je to výsada, ktorou Ezav pohrdol a po ktorej Jákob tak veľmi túžil.
Nebolo jednoduché uveriť týmto zasľúbeniam, aspoň nie v tom čase. Izák a Rebeka ešte nemali potomstvo - ale malo ho byť ako hviezd na nebi! Boli to nomádi (kočovníci), ktorí putovali z jednej krajiny do druhej - ale Boh im chce dať "všetky tieto krajiny"! Aká veľká skúška viery to pre nich musela byť!
Boh sa zjavil Izákovi (text nehovorí o tom, ako) a dal mu nádherné zasľúbenie. Izák teraz pozná nielen Boha, ale má aj jeho zasľúbenia. Mal by byť preto mužom viery, ktorý dôveruje, že Boh má moc naplniť tieto zasľúbenia. (Veď kedy naposledy sa Boh "zjavil" niekomu z nás a prehovoril k nám?) A predsa, o niekoľko veršov ďalej čítame, že Izák sa znižuje ku klamstvu.
Úvodné verše 27. kapitoly hovoria o Izákových dvoch zámeroch: (1) je už starý, preto potrebuje udeliť otcovské požehnanie, (2) mal veľkú chuť na dobré jedlo. Stretávame sa tu so slovnou hračkou. Zatiaľ čo Ezav predal svoje prvorodenstvo (hebr. bekorah) za misu šošovice, Izák udelí svoje požehnanie (hebr. berakah) výmenou za jedlo zo zveriny.
V istom zmysle by sme mohli brániť Rebeku - ak nie jej konanie, tak aspoň pohnútky. Veď bojuje proti nespravodlivému ustanoveniu požehnania, vďaka ktorému jedno dieťa dostane všetko a druhé nič. (1 Moj 27,37) Zvlášť neférové je to v prípade dvojčiat. Možno si myslela, že vykonáva Božiu vôľu. Boh predsa predpovedal vládu mladšieho. Ako matka možno vedela - a Izák to musel vedieť tiež, že Ezav nie je vhodný človek, aby plnil povinnosti a tešil sa z výsad vyplývajúcich z prvorodenstva.
Keď mal Ezav 40 rokov, oženil sa. (1 Moj 26,34.35) Problém nespočíval len v tom, že si vzal dve ženy. Mnohoženstvo existovalo už za čias Lámecha. (1 Moj 4,23) Aj Abrahám mal niekoľko žien a podobne aj Jákob. Hlavný problém bol ten, že Ezavove ženy boli Chetitky a pravdepodobne neuctievali Hospodina.
Stať sa pokrvnými príbuznými s ľuďmi mimo vlastného rodu bolo spojené s rizikom. Ale aj Abrahám si vzal Hagar, Egypťanku, a domnieval sa, že jej syn sa stane jeho dedičom. Najhoršie však bolo to, že Izákove a Rebekine nevesty - Chetitky - odvádzali svojich potomkov od uctievania Hospodina. Pravdepodobne trvali na uctievaní svojich bohov. Pretože boli dve, zrejme si ľahšie presadili svoje. Práve to trápilo Izáka a Rebeku a pôsobilo im zármutok. Manželstvá ich synov v rámci ich príbuzenstva by boli zárukou splnenia zmluvy uzavretej s Abrahámom.
Izák ochotne súhlasil s týmto plánom a sám prikázal Jákobovi, aby sa poponáhľal. Prvé požehnanie, ktoré Jákob ukradol od Ezava, nehovorí nič o zmluvných požehnaniach. Teraz, keď je Jákob pripravený odísť, Izák mu dáva požehnanie, po ktorom celý čas túžil.
Skôr ako dal Izák Jákobovi zmluvné požehnania, výslovne mu prikázal, aby si nebral za ženu Kananejku, ale dievča z ich rodu. Až potom mu udelil sľúbené požehnanie. Existoval určitý súvis medzi týmto napomenutím a požehnaním? Ak áno, aký?
V knihe Šťastný domov si prečítaj kapitolu "Jeden smer". (str. 97-99; AH 312-316)
"Aký to rozdiel medzi Izákovým prístupom k manželstvu a správaním dnešných mladých ľudí, niektorých kresťanov nevynímajúc. Mladí ľudia sa často nazdávajú, že len oni majú právo rozhodovať, komu venujú svoju náklonnosť, a že im do toho nemajú čo zasahovať ani rodičia, ba ani Boh. Skôr ako dospejú, cítia sa byť celkom spôsobilí, aby mohli rozhodovať aj bez pomoci rodičov. Obvykle však postačí niekoľko rokov manželského života, aby zistili, že sa zmýlili. Vtedy však už býva neskoro naprávať neblahé následky. Rovnaká nerozvážnosť a nedostatok sebaovládania pri unáhlenej voľbe spôsobujú ďalšie zhoršenie vzťahu, takže z manželstva sa nakoniec stáva neznesiteľné jarmo. Mnohí sa takto pripravia o šťastie nielen v tomto živote, ale aj o skvelú nádej života budúceho." (PP 125.126; PP 175)
1. Uvažujte, koľkým sporom a problémom mohli Izák a Rebeka predísť, keby sa rozhodovali múdrejšie. Ktoré princípy porušili? Čo sa môžeme naučiť z ich chýb, aby sme naše domovy chránili od zbytočných problémov?
2. V postoji a správaní Rebeky vidíme určitú iróniu. Bola rozhorčená, že Ezav si vzal cudzinky, pretože ho mohli odvádzať od pravého Boha. A predsa to bola ona, kto prinútil Jákoba k takej lži! Aký rozpor v tom vidíme? Nie sme aj my v nebezpečenstve, že budeme konať podobne? Pozri Mat 23,23.
3. Poznáte niekoho, kto stojí pred dôležitým rozhodnutím? Ako mu môžete čo najlepšie poradiť? Čo môžete urobiť, aby ste mu pomohli poznať Božiu vôľu pre jeho rozhodnutie?
Keby sa Izák a Rebeka riadili princípmi pravdy a čestnosti, mohli sa vyhnúť mnohým rodinným problémom. Boh im oznámil svoju vôľu; mali mu preto dôverovať a spolupracovať s ním.