Príbeh Adama a Evy má nádherný začiatok, ale smutný koniec. Boh ich obdaroval všetkým dobrom. Adam a Eva boli ideálny pár. Obaja boli bez jedinej chyby krásy na tele, bez jediného charakterového nedostatku. Ich domovom bola rajská záhrada. Ne- trpeli žiadnu núdzu, pre nič si nemuseli robiť starosti. Boh im dal perspektívu večného života. Ich manželstvo sa začalo ako nádherná rozprávka.
A koniec bol podobný ako v rozprávke - "žili (relatívne) šťastne, až kým nepomreli". Adam a Eva prišli postupne takmer o všetko. Zo všetkých Božích požehnaní, ktoré dostali pri stvorení, sa neskôr nemohli tešiť ani oni, ani nikto z ich potomkov. Taká je cena, ktorú platíme za hriech. Z ich skúsenosti by sme sa mali poučiť, ako sa to skončí, keď nežijeme podľa Božej vôle.
Adam a Eva boli stvorení na obraz svojho Tvorcu. Čo to znamená? Čo sa stalo, keď tento obraz narušil hriech? Čo sa môžeme naučiť zo smutného príbehu o ich páde?
Čo znamená, že prví ľudia boli stvorení na "Boží obraz", môžeme čiastočne pochopiť z druhej časti uvedeného verša - "ako muža a ženu ich stvoril". Muž a žena spolu od- zrkadľujú Boží obraz. Jedno pohlavie dopĺňa druhé, samo osebe je neúplné. Božím zámerom nebolo, aby muž a žena žili oddelene. Táto "zostava" je nevyhnutná na zachovanie spoločnosti a pokračovanie dejín ľudstva.
Mnohí si predstavujú Boha výlučne v mužskom rode. Hebrejské slovo "Boh" je gramaticky množné číslo mužského rodu (doslova "bohovia"), ku ktorému sa pripája sloveso v jednotnom čísle mužského rodu. O Bohu sa však v Starej zmluve hovorí aj gramatickými kategóriami ženského rodu.
Predstava plurality Boha podporuje myšlienku, že muž a žena sa navzájom dopĺňajú. Podstatné meno použité pre Boha je v množnom čísle: "Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby..." (1 Moj 1,26)
Pluralita Božstva je nevyhnutná, pretože Boh je láska. Aby mohla láska existovať, musí byť niekto, kto miluje a niekto, kto je milovaný. Muž a žena vo svojom partnerskom vzťahu odzrkadľujú túto pluralitu. Podobne ako v prípade Boha, aj pre muža a ženu je prirodzené, že sú spojení láskou. Láska tvorí základ vzťahu medzi ľuďmi. Ľudia žijú, aby milovali. Ak nemilujú, nie sú "úplní".
Z 1 Moj 2,18-22 vyplýva, že aj keď Boh videl potrebu stvoriť mužovi spoločníčku, so stvorením ženy počkal, kým si Adam uvedomil potrebu spoločníka. Pri čítaní tohto príbehu cítime, ako si Adam stále viac uvedomuje, že je sám. Keď k nemu Boh priviedol zvieratá a vtáky, aby im dal mená, prišli v pároch. Spolu vytvárali vzájomné spoločenstvo, aké nemohli tvoriť s nijakým iným zvieraťom. Naproti tomu, "pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň". (1 Moj 2,20) Jeho samota bola naozaj nápadná.
Keď Boh na konci každého dňa stvoriteľského týždňa pozoroval svoje dielo, poznamenal, že bolo "dobré". To isté slovo používa v súvislosti s Adamom, len iným spôsobom. Hovorí, že "nie je dobré", keď je človek sám.
Boh nepovedal, že pre Adama alebo Adamovi učiní len pomocníčku, ale niekoho, kto ho bude dopĺňať. Hebrejský výraz doslova znamená "jeho náprotivok" (doslova "pomoc oproti nemu"). Eva nemala byť len pomocníčkou - pripravovať jedlo, porodiť deti alebo dokonca sa starať o záhradu. Eva ho mala dopĺňať - byť jeho proťajškom, partnerom v pravom slova zmysle. Jej hodnota spočíva v tom, kým je. Byť pomocníkom neznamená byť človekom nižšej kvality. Môžeme to vidieť aj z toho, že Biblia často hovorí dokonca aj o Bohu ako o tom, kto "pomáha" človeku. (Ž 30,10; 54,4; 121,2; Žid 13,6)
Uvedený verš vyjadruje Adamove pocity, keď uvidel Evu. Nebola to len romantika, ale aj úľava. Jeho prvé slovo môžeme z hebrejčiny preložiť niekoľkými spôsobmi, napr. "teraz" alebo "toto". Najvýstižnejšie by sme to však preložili slovom "konečne!" Konečne je tu živá bytosť, s ktorou sa môže naozaj stotožniť. Eva je nielen jeho proťajšok, ale preto, že bola utvorená z jeho rebra, je doslova Adamovou súčasťou. Teológ Matthew Henry povedal, že žena "nebola utvorená z mužovej hlavy, aby ho prevyšovala, ani z nôh, aby po nej šliapal, ale z jeho boku, aby mu bola rovnocennou partnerkou, z miesta spod jeho ramena, aby ju chránil a z miesta blízko pri jeho srdci, aby ju miloval."
Tento verš neprikazuje človeku opustiť domov svojich rodičov a bývať u príbuzných svojho partnera, ako sa to praktizuje v niektorých kultúrach. Podstatou uvedených slov je príkaz, aby manžel i manželka zmenili svoje priority. Rodičia už pre nich nemajú byť na prvom mieste. Je to akoby v rozpore s prikázaním, ktoré hovorí, že si máme "ctiť svojho otca a svoju matku". Nejde tu však o rozpor. Text len naznačuje, že po svadbe je vzťah k manželskému partnerovi nadradený vzťahu k rodičom.
V súvislosti s 1 Moj 2,24 Ježiš vyhlásil, že manžel a manželka "už nie sú dvaja, ale jedno telo". (Mat 19,6) Manželia majú byť spojení a zjednotení spoločensky, emocionálne i duchovne, podobne ako Trojica, kde traja sú jedno. To je jeden zo spôsobov, ako manželia odzrkadľujú "Boží obraz".
Prečítaj si 1 Moj 3,1-6. Niekoľko prvkov naznačuje, že keď Eva podľahla pokušeniu, bola sama. (1) Had oslovuje iba ženu. (2) O Adamovi sa text nezmieňuje, až kým mu Eva nedáva ovocie.
Niektoré preklady Biblie a niektoré komentáre naznačujú, že keď had pokúšal Evu, Adam bol pri nej. (1 Moj 3,6) Či už to bolo tak alebo onak, dôležité je to, čo povedal Boh: "Nie je pre človeka dobré, aby bol sám." Vo vzťahu s človekom, ktorý nás podporuje vo viere, sa odoláva každému pokušeniu ľahšie.
"Anjeli varovali Evu, aby sa pri každodenných činnostiach nevzďaľovala od svojho muža. Pri ňom jej hrozilo menšie nebezpečenstvo, než keby bola osamote." (PP 32; PP 53.54)
Adam a Eva odrazu stratili všetko - nevinnosť, vládu, nesmrteľnosť, rajský domov a bezpečie. Keď boli vyhnaní z raja, začalo ich trápiť vedomie viny, strach, boj o existenciu, smrť. Pre dvojicu, ktorá žije v dokonale harmonickom vzťahu vzájomnej lásky, je oveľa ľahšie zvládnuť podobné ťažkosti. Okrem iného Adam s Evou trpeli aj preto, že sa narušil ideálny vzťah medzi nimi.
U Adama sa začal prejavovať sklon vládnuť a tento postoj ničil ich vzťah. Boh predvídal, že niektorí muži si budú násilím vynucovať vodcovskú pozíciu. To však nebol Boží zámer. Slová "on bude vládnuť nad tebou" neboli adresované Adamovi. Boh ich adresoval Eve, aby jej oznámil, čo sa stane následkom jej hriechu. Je to v rozpore s Božím pôvodným zámerom, ktorý mal so vzťahom medzi manželmi.
Biblia považuje za správne, ak sa manželka podriadi svojmu manželovi. (1 Pet 3,1) Ako príklad skutočného podriadenia uvádza Sáru, ktorá poslúchala Abraháma a nazývala ho "pánom". A predsa, manželkám radí, aby sa nenechali ničím zastrašovať. (3,6) Mužom dáva pokyny, aby so svojimi ženami zaobchádzali s láskou a vážili si ich. Peter hovorí, že ak to budú zanedbávať, nemôžu čakať vypočutie svojich modlitieb (3,7). To sú rady pre vzťahy medzi manželmi po páde do hriechu.
V knihe Šťastný domov si prečítaj kapitolu "Prvý domov". (str. 14.15; AH 25-28)
"Eva bola pri stvorení rovná Adamovi. Keby Boha poslúchali a žili podľa príkazov jeho zákona lásky - mohli žiť večne vo vzájomnom súlade. Hriech však spôsobil rozkol a ich zväzok sa mohol udržať len za cenu, že jeden bude podriadený druhému... Kým padlé ľudstvo žilo podľa zásad Božieho zákona, mohol byť tento údel aj napriek tomu, že je dôsledkom spáchaného hriechu, pre nich požehnaním. Muž však pričasto zneužíva takto získanú nadvládu; žene to strpčuje život a robí jej ho ťažkým jarmom." (PP 36; PP 58.59)
1. Prečo je pre chod domácnosti, spoločnosti a rôznych organizácií najlepším riešením, ak v čele stojí jeden človek, vodca? Aké to má výhody? Aké nebezpečenstvo zároveň hrozí?
2. Čo sa môžete naučiť z vašich odpovedí na otázky z časti na stredu? Ako si navzájom v zbore pomáhate? Ako by ste mohli lepšie využiť prednosti spoločenstva a pomôcť členom, ktorí zápasia s rôznymi problémami?
3. Ktoré princípy platné v manželstve môžeme aplikovať aj na ostatné vzťahy?
4. Ako môže váš zbor pomôcť ženám, ktoré sú doma týrané? Čo viac by si mohol a mal urobiť ty?
Vzťah rovnosti, vzájomnej lásky a úcty medzi Adamom a Evou bol zamýšľaný ako ideál pre všetky manželské páry. Tento ideál sa však hriechom zničil. Súčasné manželstvá sužujú rôzne kon?ikty.Malibysmesapretozovšetkýchsílusilovať,abysmedovoliliSvätému Duchu obnoviť v nás pôvodný Boží obraz.