Biblické úlohy
Biblické úlohy
Rodinný život kresťanov môže byť mocným nástrojom evanjelia.
K judskému kráľovi Ezechiášovi prišli vyslanci z Babylona, aby získali informácie z prvej ruky o jeho zázračnom uzdravení. Ezechiáš ich s radosťou prijal a ukázal im svoj vojenský arzenál i rozsiahle bohatstvo. Keď hostia odišli, prišiel za ním prorok Izaiáš a položil mu ostrú otázku: "Čo videli v tvojom dome?" (Iz 39,4)
Zvláštna otázka! Predpokladajme, že túto otázku by niekto položil nám. Čo ľudia vidia v našom dome? Čo u nás vidia nebeskí anjeli? Čo vidí ktokoľvek, kto vstúpi dnu? Aká atmosféra vládne v našom byte? Môžu u nás zacítiť vôňu modlitby? Vládne u nás dobrosrdečnosť, štedrosť a láska? Budú od nás ľudia odchádzať s vedomím, že v tomto dome býva Ježiš?
Zasväťme naše domovy životu pre Krista a nechajme sa ním viesť, aby sme oslavovali Boha.
1. Rozhodnú sa, že napriek našej nedokonalosti ako lenovia rodín urobíme všetko pre to, aby sme druhým predstavili dokonalého Spasitea.
2. Rozvíja v mojom domove aktivity, ktoré úzko súvisia so službou a životom pre Krista.
3. Plánova veci tak, aby môj domov oslávil Hospodina a mohol som s istým svedomím odpoveda na otázku: "o videli v tvojom dome?"
Písmo hovorí, že poslovia sa zaujímali o zázračné uzdravenie kráľa Ezechiáša. Zdá sa však, že Ezechiáš o ňom mlčí. Nevyzdvihuje to, čo mohlo pomôcť týmto zvedavým vyslancom poznať pravého Boha. Pozoruhodný je kontrast medzi jeho vďačnosťou za uzdravenie v kapitole 38 a mlčaním o tomto zázraku v kapitole 39.
Slovami v 2 Par 32,31 chcel možno pisateľ ukázať, ako ľahko sa stáva, že človek začne považovať Božie požehnanie za niečo samozrejmé a aký silný sklon majú tí, na ktorých sa prejavila Božia milosť, považovať sa za sebestačných.
- Každá návšteva kresťanského domova je pre ľudí príležitosťou stretnúť Ježišových nasledovníkov.
- Niektorí hostia pravdepodobne začnú rozhovor o duchovných veciach. Kresťania musia nájsť vhodný a citlivý spôsob, ako túto príležitosť využiť a podeliť sa s nimi o dobrú správu.
- Kresťania nie sú povolaní na to, aby ukazovali svoje bohatstvo a materiálne výdobytky, aj keď to možno považujú za požehnanie od Boha. Sú povolaní na to, aby "zvestovali veľké skutky toho, ktorý vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla" (1 Pet 2,9), alebo - ak použijeme Ezechiášovu skúsenosť ako symbol - aby zvestovali, že boli mŕtvi, ale Kristus ich uzdravil; boli mŕtvi v hriechu a Kristus ich vzkriesil a posadil v nebesiach (Ef 2,4-6).
1. Ezechiáš mohol, ale nepredstavil Božie činy tým, ktorí nepoznali Hospodina
2. Tri dôležité ponaučenia z Ezechiášovho prílišného hovorenia o nepodstatných veciach
Je prirodzené, že o evanjelium sa budeme v prvom rade chcieť podeliť s tými, s ktorými žijeme v jednej domácnosti. Neexistuje dôležitejšie misijné pole.
Radostná správa. Andrej urobil niečo viac, než len oznámil správu; zariadil, aby sa jeho brat Šimon stretol s Ježišom. Nadšene hovoriť o Ježišovi a predstaviť ho ako osobu - to je jednoduchý model ako sa podeliť o evanjelium s príbuznými, s ktorými doma žijeme! Po tomto stretnutí Andrej akoby ustúpil do pozadia. Odteraz mal už Peter k Ježišovi vlastný vzťah.
Pomôcť deťom uveriť. Často sa stáva, že deti, ktoré s nami žijú, prehliadneme a nepovažujeme ich za vhodné objekty našich evanjelizačných snáh. Rodičia sa mylne domnievajú, že deti jednoducho vstrebávajú duchovné zameranie rodiny. Nesmieme to považovať za samozrejmosť. Aj keď deti a mladí ľudia napodobňujú vzory, ktoré pozorujú, títo mladší členovia Božej rodiny potrebujú individuálnu pozornosť a príležitosť osobne sa stretnúť s Ježišom.
Rút videla Noemi v tých najkritickejších okamihoch - keď sa snažila prinútiť svoju nevestu odísť a keď nahnevaná a zronená reptala proti Bohu za to, čo ju postihlo. Neexistuje výstižnejšie svedectvo ako to, čo povedala Rút. Dokazuje, že mladý človek sa môže stretnúť s dokonalým Bohom a odovzdať mu svoj život dokonca aj vtedy, keď mu ho predstavuje nedokonalý rodič.
1. Domácnosť - prvé a najdôležitejšie misijné pole
2. Misijné skúsenosti a schopnosti môžeme získať zo zvestovania evanjelia vlastným deťom
Požehnanie byť kresťanským partnerom. V prvom liste do Korintu Pavel reaguje na obavy obrátených veriacich, že zostať v manželstve s neveriacim partnerom by sa mohlo protiviť Bohu alebo by mohlo znesvätiť ich samých a ich deti. Pavel odpovedá, že to tak nie je. Svätosť manželského zväzku a jeho intimita pretrváva aj po obrátení jedného z partnerov. Prítomnosť kresťanského partnera posväcuje druhého partnera a ich deti. Slovo posväcuje by malo byť chápané v tom zmysle, že neveriaci partneri prídu do kontaktu s požehnaním milosti vďaka tomu, že žijú so svojimi kresťanskými partnermi.
Povolaní žiť v pokoji. Božie slovo jednoznačne dáva prednosť tomu, aby sa napriek problémom v duchovne rozdelených domovoch našiel spôsob, aby tu mohol zavládnuť Kristov pokoj. Je nádej, že manželstvo zostane neporušené, čo bude dôkazom víťazstva evanjelia nad ťažkosťami. Aj napriek tomu, že druhý partner je neveriaci, môžu spolu žiť v peknom a usporiadanom vzťahu.
Láskavosť, neochvejná vernosť, pokorná služba a svedectvo podávané príjemným spôsobom zo strany veriaceho partnera s najväčšou pravdepodobnosťou získajú nekresťanského partnera. Podriadenosť v kresťanskom manželstve vyplýva z úcty voči Kristovi (Ef 5,21). Keď manžel (manželka) prejavuje kresťanskú podriadenosť neveriacemu partnerovi, vždy ide v prvom rade o vernosť Kristovi. Ak chce byť človek verný Božím požiadavkám, neznamená to, že jeden partner sa má nechať zneužívať násilníckym partnerom.
1. Zostať, či nezostať? Pavol vraví: "Zostaň!"
2. Kresťanstvo mení vzťahy k lepšiemu aj v duchovne rozdelených domovoch
Tým, že Nová zmluva dáva dôraz na nasledovanie, napodobňovanie, uznáva, že vzor má pri získavaní poznatkov (v procese rastu) dôležitú úlohu. Ľudia majú tendenciu stať sa tým, koho alebo čo pozorujú. Tento princíp platí vo vzťahoch všeobecne, a najmä v rodine, kde je napodobňovanie celkom bežné. Deti napodobňujú svojich rodičov a súrodencov; partneri v manželstve jeden druhého. To je kľúč k tomu, ako môžu manželia a rodiny svedčiť iným manželom a rodinám.
Moc spoločenského vplyvu. Keď dáme iným ľuďom príležitosť pozorovať nás a podelíme sa o to, čo v rodine prežívame, náš domov sa stáva svedectvom. Mnohí jednoducho nemajú dobrý príklad manželských či rodinných vzťahov, ktorý by nasledovali. V dôsledku pôsobenia Ježišovho ducha môžu vidieť, že naše domovy sú iné. "Spoločenský vplyv je obdivuhodná sila. Môžeme ho využiť, ak budeme pomáhať ľuďom žijúcim vôkol nás." (CZ 251; MH 354)
Nasledovať tých, ktorí nasledujú Krista. Každý ľudský vzor má svoje nedostatky. Ani svedectvo kresťanského domova nepredstavuje absolútne dokonalý vzor. Novozmluvná teória o napodobňovaní je výzvou pre jednotlivcov nasledovať veriacich, ktorí nasledujú Krista. Zámerom je, aby prijali kresťanskú vieru tak, ako ju vidia v životoch tých, ktorí sú takými istými nedokonalými ľuďmi ako oni.
1. Všeobecne platný princíp - stávam sa tým, čím a kým sa zaoberám
2. Spoločenský vplyv kresťanskej rodiny je preto obrovský
Pohostinnosť napĺňa niektoré základné potreby človeka - odpočinok, jedlo a spoločenstvo. Je to vlastne konkrétny prejav sebaobetovej lásky. Ježiš pripísal teologický význam pohostinnosti, keď povedal, že poskytnúť jedlo hladným a vodu smädným sú činy, ktorými slúžime jemu (Mat 25,34-40). Škála toho, ako môžeme využiť vlastný domov pre službu, je naozaj široká - od jednoduchého pozvania susedov na obed, až po radikálnu pohostinnosť, keď je človek ochotný poskytnúť miesto v dome napríklad obetiam násilia. Môže ísť pritom o obyčajné priateľstvo, príležitosť ponúknuť niekomu, že sa s ním budeme modliť alebo študovať Bibliu. Pravá pohostinnosť vyviera zo srdca tých, ktorých sa dotkla Božia láska a ktorí chcú svoju lásku vyjadriť slovami a činmi.
Rodiny sa často sťažujú na nedostatok prostriedkov, času a síl na to, aby mohli pestovať pohostinnosť. Ďalší tvrdia, že s tým nemajú skúsenosti, cítia sa nepríjemne a neisto, keď majú prekročiť kruh svojich blízkych a stretnúť sa s neveriacimi. Niektorí sa chcú vyhnúť komplikáciám, ktoré im môže priniesť do života to, keď sa začnú venovať iným. Mnohé súčasné rodiny si mýlia pohostinnosť s usporadúvaním večierkov.
1. Priatestvo ako služba a pohostinnos
2. Domov je ideálne miesto pre pohostinnosť a priateľstvo
V knihe Cesta ku zdraviu a životnej harmónii si prečítaj kapitolu "Poslanie domova" (CZ 248-252; MH 349-355) a v knihe Proroci a králi kapitolu "Vyslanci z Babylona". (PK 182-186; PK 340-348)
"Na srdcia a životy ľudí má oveľa väčší vplyv usporiadaná rodina než akékoľvek dobré kázanie... Môže sa zdať, že oblasť nášho vplyvu je neveľká, naše schopnosti sú nedostatočné, poznanie obmedzené a príležitostí je málo. A predsa máme obdivuhodné možnosti. Stačí využiť tie, ktoré nám ponúka náš vlastný domov." (CZ 251.252; MH 352.355)
1. Je vo vašej triede človek, ktorý sa rozhodol pre Krista vďaka vplyvu nejakej kresťanskej rodiny? Opýtajte sa, čo ho najviac ovplyvnilo. Čo sa z toho môžeme naučiť?
2. Ako môžete prakticky poslúžiť rodine, kde je jeden partner neveriaci?
3. Uvažujte o spoločenských vplyvoch na rodinu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vieru. Napíšte ich a hľadajte na ne vhodné riešenia.
Život kresťanov v súkromí je spôsob, ako môžu svedčiť svojim deťom, neveriacim partnerom, ostatným príbuzným a hosťom. Aj keď takýto spôsob evanjelizácie nie vždy prinesie výsledky podľa našich predstáv - obrátenie príbuzných a známych, nedokonalí členovia rodín sa snažia ukázať na dokonalého Spasiteľa. Prostredníctvom štedrej pohostinnosti prejavenej v Spasiteľovom mene privádzajú do kráľovstva milosti všetkých, s ktorými sa v živote stretávajú.
Západ slnka 17.51