Rodiny čelia rôznym tlakom okolia. Moc evanjelia im umožňuje zvíťaziť nad nimi.
"A toto evanjelium o kráľovstve bude sa hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec." (Mat 24,14) My, ktorí žijeme v 21. storočí, máme možnosť vidieť, že toto proroctvo sa napĺňa spôsobom, o akom predošlé generácie ani netušili. Evanjelium sa šíri do nových krajín a nových kultúr a stretáva sa s rôznymi zvykmi a praktikami. Niektoré sú v súlade so zámerom, ktorý mal Boh s rodinou; niektoré, naopak, sú s ním očividne v rozpore.
Bez ohľadu na kultúru, v ktorej evanjelium zvestujeme a žijeme, kresťanské rodiny v každej dobe čelili rôznym tlakom prostredia. Dobrou správou je, že moc evanjelia nám dáva svetlo, pokoj a silu tieto problémy zvládnuť a zostať rodinami viery.
1. Uvedomiť si, že kresťan vždy žije v napätí medzi princípmi evanjelia a kultúrnymi vplyvmi a trendmi spoločnosti, v ktorej sa nachádza.
2. Rozlíšiť, v čom viac formuje moje kresťanstvo kultúra a v čom biblické princípy.
3. Byť citlivejší na dôležité biblické pravdy a nebyť precitlivený na naše vlastné cirkevné zvyky a tradície.
V súvislosti s hlásaním evanjelia po celom svete sa kresťania stretávajú s rozličnými kultúrami a zvykmi, ktoré sa týkajú aj rodinných a spoločenských vzťahov. Pre kresťanských misionárov je niekedy ťažké, či dokonca nepríjemné zaujať správny postoj k rôznym spoločenským normám vrátane rodinných vzťahov.
Ježiš zomrel za hriechy každého človeka, nech by žil kdekoľvek. Mnohí ľudia si túto dôležitú pravdu neuvedomujú. Evanjelizačným poslaním kresťanov je hlásať radostné posolstvo a vyzývať ľudí, aby ho prijali. Pretože Boh je absolútne nestranný, kresťania majú každému človeku preukazovať úctu a rešpekt a dať tak každému príležitosť prijať dobrú správu, ktorá je určená aj pre nich.
Aj keď každá kultúra odzrkadľuje hriešny stav ľudstva, môžu v nej existovať názory, ktoré sa zhodujú s Písmom a sú dokonca prospešné veci evanjelia. V mnohých častiach sveta pripisujú blízkym vzťahom v rodine a spoločenstve veľký význam, čo môže byť pre nás vzorom. Kresťania môžu podporovať a upevňovať to, čo je dobré a v súlade s biblickými zásadami.
Súčasne, v otázkach Božej pravdy nesmieme robiť kompromisy. Cirkevné dejiny svedčia o tom, že kompromisy a prispôsobovanie sa kultúre prinášajú pestrú mozaiku zdanlivo kresťanských názorov, ktoré sú predstavované ako pravé kresťanstvo.
1. Kresťanstvo verzus kultúra v oblasti rodinných vzťahov
2. Niektoré kultúrne vzorce správania sú v súlade s biblickými princípmi
3. Biblické pravdy a niektoré kultúrne trendy sú nezlučiteľné
Rodina, aj keď môže mať rôznu štruktúru, je základnou bunkou spoločnosti. Mnohé odlišné kultúry a rôzne typy spoločnosti sú priamo späté s rodinou. Napríklad, jedna staroveká kultúra považovala za povinnosť zjesť mŕtvoly svojich rodičov a ženích musel otcovi svojej nevesty priniesť ako veno vysušené hlavy bojovníkov nepriateľského kmeňa. Dokonca aj v modernej spoločnosti sú názory na deti, známosť, rozvod, manželstvo, rodičovstvo atď. veľmi odlišné. Keď chceme šíriť naše posolstvo v týchto rozličných kultúrach, musíme sa naučiť, ako nadviazať kontakt s obyvateľmi tak, aby sme nerobili kompromisy s naším presvedčením a súčasne nevyvolávali zbytočné problémy. Zároveň však musíme dávať veľký pozor, aké kultúrne vplyvy pôsobia na naše vlastné rodiny.
Nikto z nás nežije na pustom ostrove. Každá rodina a každý z nás je ovplyvňovaný prostredím, v ktorom žijeme. Našou zodpovednosťou ako kresťanov je žiť v tejto kultúre tak, ako najlepšie vieme, držať si to, čo je v súlade s našou vierou, a pokiaľ je to možné, vyhýbať sa tomu, čo je s ňou v rozpore.
1. Kresťan je pod dvojakým tlakom - zostať zrozumiteľný pre spoločnosť a zostať zásadový
v tom, čomu verí
2. Viera je viac ako kultúra, v ktorej žijeme
Zmena je nevyhnutná udalosť v živote rodiny. Bez ohľadu na to, v akej kultúre táto rodina žije, zmena vždy vyvolá nepokoj a stres. Niektoré zmeny sa dajú v istom období života predvídať. Často sa však stáva, že zmena príde nečakane - napríklad smrť, nešťastie, vojna, choroba, sťahovanie alebo neúspech v zamestnaní. Mnohé rodiny sú vystavené ekonomickým a spoločenským zmenám v krajine, kde žijú. Ostatné zmeny priamo súvisia s kultúrou.
Pri zmenách začne človeka premáhať pocit straty a úzkosť neistoty z bezprostrednej budúcnosti. Ak sa im rodina dokáže prispôsobiť, pomôže jej to dosiahnuť nové stupne rastu a pochopiť nové duchovné skutočnosti; ak nie, príde stres, strach a úzkosť. Satan využíva tieto rušivé zmeny, aby v človeku vyvolal pochybnosti a nedôveru v Boha. Zasľúbenia Božieho slova, ktoré sú zdrojom sily pre rodinu a priateľov, a istota, že ich životy sú v Božích rukách, pomohli nejednému hrdinovi a hrdinke viery úspešne zvládnuť závažné životné zmeny.
1. Zmena a jej prežívanie v rodine
2. Zmena ako zdroj rastu všetkých členov rodiny
3. Zmena ako kameň úrazu pre mnohé rodiny
Štúdie o tom, ako sa zásady a presvedčenie odovzdávajú nasledujúcim generáciám v takých organizáciách, ako sú napríklad cirkvi, ukazuje, že zakladatelia boli veľmi oddaní svojmu presvedčeniu. Oni boli vlastne prví, kto za svoje názory bojovali a zastávali ich. Už o generáciu alebo dve neskôr mnohí stratili zo zreteľa princípy, ktoré sa skrývajú za týmito zásadami. Zostávajú súčasťou tejto organizácie, ale často len zo zvyku. V ďalších generáciách je tendencia, že zvyky sa zmenia na tradície. Nadšenie a horlivosť priekopníkov sa vytráca.
V priebehu mnohých generácií kresťanstva si starší ľudia mysleli, že mladým stačí povedať, čomu veria. Dozvedieť sa, čomu veria rodičia alebo čo učí cirkev, ešte nevytvára osobnú vieru. Byť kresťanom znamená viac než len patriť do organizácie, ktorá má svoju históriu a vierouku. Skutočná viera nie je niečo genetické; nie je to niečo, čo automaticky prechádza z jednej generácie na druhú. Každý človek potrebuje poznať Krista a stretnúť sa s ním osobne. Rodičia pre to môžu urobiť naozaj veľa. Cirkev ako celok, a najmä rodičia, majú urobiť všetko, čo môžu, aby vytvorili ovzdušie, ktoré bude mladých ľudí viesť k správnemu rozhodnutiu. No v každej generácii je zachránený alebo stratený pre evanjelium každý jednotlivec osobne.
1. Prvá generácia - žije to, čomu verí - za každú cenu
2. Ďalšie generácie - vedia to, čo žila a čomu verila prvá generácia
3. Kresťanstvo nie sú informácie. Kresťanstvo je osobný a živý vzťah so živým Bohom.
Dobrá správa o Ježišovi je posolstvom, ktoré dnešný svet potrebuje počuť. Kresťanské rodiny sú povolané zapojiť sa do tohto diela a podeliť sa o evanjelium, nech žijú v akejkoľvek kultúre.
Prvou správou, ktorú sa učeníci rozbehli hlásať, bola správa o Ježišovom vzkriesení. Kresťanské rodiny sa dnes pripájajú k dlhej etape "bežcov", ktorí ju zvestujú. Vďaka vzkrieseniu je vierohodné všetko, čo Ježiš povedal o sebe, o Bohu a jeho láske k hriešnikom, o odpustení a o istote večného života, ktorú sme prijali vierou.
Nadšení pre evanjelium. Písmo hovorí o ďalekosiahlom vplyve evanjelia na život Ježišových prvých nasledovníkov. Svoje domovy otvorili pre poznávanie Písma; spolu sa modlili a jedli, delili si peniaze a majetok, starali sa jeden o druhého. Toto posolstvo prijímali celé domácnosti. Stali sa z nich odrazu bezchybní a dokonalí ľudia? Nie. Vyskytli sa medzi nimi nejaké konflikty a nezhody? Určite. Ale v niečom boli títo Ježišovi nasledovníci odlišní. Pochopili a uznali, že potrebujú Boha a potrebujú jeden druhého. V snahe naplniť Ježišovu modlitbu z Getsemane, hlavnou prioritou sa pre nich stala jednota a súlad doma a v cirkvi. Smelo svedčili jeden druhému i neveriacim; pre vieru boli ochotní riskovať aj vlastný život.
To isté musíme robiť aj my. Dokonca aj dnes, keď mnohí ľudia kresťanstvom opovrhujú a neuznávajú náboženské veci, nájdu sa takí, ktorí sa o to úprimne zaujímajú. Duch Svätý túži nadchnúť srdcia ľudí evanjeliom. Keď sa dobrá správa stane v našom srdci naozaj takou dobrou, akou je v jeho slove, budeme o nej rozprávať celkom otvorene a plní nadšenia.
1. Evanjelium sa týka celých rodín
2. Rodina je zdrojom evanjelia pre svoje okolie
3. Nech je doba akákoľvek, Duch Svätý nadchne srdcia ľudí pre evanjelium
V knihe Proroci a králi si prečítaj kapitolu "Na babylonskom dvore" (PK 253-259; PK 479-490) a v knihe Cesta ku Kristovi kapitolu "Radosť v Pánovi". (CK 77-85; SC 115-126)
"Kristovo náboženstvo povznáša toho, kto ho prijíma, na vyššiu úroveň myšlienok a činov, a súčasne ponúka celému ľudskému pokoleniu - ako objektu Božej lásky - vykúpenie prostredníctvom obete jeho Syna. Pri Ježišových nohách sa stretnú chudobní i bohatí, vzdelaní i nevzdelaní a ani ich nenapadne myslieť na spoločenské triedy alebo postavenie. Pri pohľade na toho, ktorý pribil na kríž všetky naše hriechy, zabúdame na všetky pozemské rozdelenia. Sebazaprenie, blahosklonnosť a nekonečné zľutovanie toho, ktorý bol v nebi vyvýšený, zahanbuje ľudskú pýchu, samoľúbosť a spoločenské triedy. Nebeské zásady čistého a nepoškvrneného náboženstva sa prejavia tým, že uvedú do súladu všetkých, ktorí sú posvätení pravdou. Všetci sa stretnú ako krvou vykúpené bytosti závislé od toho, ktorý ich vykúpil pre Boha." (GW 330)
1. Uvažujte spolone v triede o svojich odpovediach v asti na nedeu.
2. Ktoré princípy nachádzame v citáte E. G. Whiteovej? Keby sme ich aplikovali v našich rodinách, nevyvolali by revolúciu?
3. Ako sa váš zbor stará o mladšiu generáciu veriacich? Ako môžete zboru pomôc v tejto dôležitej úlohe?
Prví evanjelisti pochopili, že Boh je absolútne nestranný. Evanjelium patrí všetkým; musí byť hlásané v každej kultúre - tak jednoducho a nezávisle od kultúrnych odlišností, ako je to len možné. Dobrá správa prináša radikálnu zmenu, ktorá pôsobí v srdciach jednotlivcov a rodín dlhodobo.
Západ slnka 17.41