Biblické úlohy
Biblické úlohy
V Biblii nachádzame princípy, ktorých zachovávanie nám pomôže znížiť počet rodinných konfliktov a nedorozumení na minimum.
Deti sa rozhodli vyskúšať na školskom dvore nové hojdačky pre dvoch. Aby sa im dobre hojdalo, museli sa vyvážiť. Buď si našli niekoho, kto bol rovnako ťažký, alebo si ten ťažší sadol bližšie ku stredu a ľahší na opačnej strane ďalej dozadu. Keď bola hojdačka vyvážená, deti mali z hojdania veľkú radosť. Boli nadšené a zo školského dvora sa ozýval radostný smiech - až do chvíle, keď ktorísi nezbedníci dostali nápad. Zdalo sa im zábavné prisadnúť si na hojdačku a nadhadzovať menšie dievčatá do vzduchu ako bezmocné handrové bábiky. Neprestali, kým dievčatá od strachu nekričali. Potom sa deti začali vešať na jednu a druhú stranu v snahe prevážiť tých druhých. Onedlho sa hojdačky, ktoré tam namontovali deťom pre radosť a zábavu, stali miestom kriku a hádok. Nikto sa nechcel s nikým hojdať.
Rodinný život sa neraz podobá hojdaniu na hojdačke. Život je oveľa príjemnejší, keď sa ľudia navzájom rešpektujú a zaujímajú sa jeden o druhého. Žiaľ, keď niekto zneužíva svoje postavenie alebo pozíciu v rodine na to, aby vládol, kontroloval iných alebo s nimi hrubo zaobchádzal, ostatných to bolí. V tejto úlohe budeme hovoriť o tom, ako vo vzťahoch vznikajú problémy, a ako Boh, prostredníctvom svojho slova, pomáha svojim deťom preniknúť k jadru problému a prináša uzdravenie.
1. Uvedomiť si, že hnev patrí k životu, pretože ho do nás vložil Stvoriteľ a z tohto dôvodu si nerobiť z pocitov hnevu výčitky svedomia.
2. Nezatvárať oči pred násilím v rodinách a snažiť sa prakticky pomôcť.
Veriaci kresťania môžu vierou prežívať vzácnu skutočnosť - byť s Kristom v nebesiach. Pri čakaní na jeho návrat a na vyslobodenie od hriechu môžu v bežnom živote vzniknúť určité napäté situácie, nezhody alebo konflikty, ktoré sa dotýkajú aj oblasti blízkych vzťahov. Príčinou treníc môžu byť úplne rozdielne temperamenty ľudí, zvyky, výchova, vzdelanie a rozdielne názory na veci. Rodiny sa musia naučiť, ako rešpektovať individualitu každého člena, a pritom fungovať a prežívať radosť ako spoločenstvo navzájom si blízkych ľudí. Znakom zdravých kresťanských vzťahov nie je len nízky počet konfliktov, ale aj prekonávanie už vzniknutých ťažkostí spôsobom, aký nám predkladá evanjelium.
Kresťanská láska a tolerancia pomohla mnohým rodinám vyrovnať sa s veľkými osobnostnými či inými rozdielmi. Mnohí sa však ocitli v rôznych nepríjemných situáciách, ktoré sa museli vyriešiť, ak mal byť zachovaný pokoj a jednota. Bez jasného rozhodnutia by sa vo vzťahu hromadil hnev, nepriateľstvo a odstup. Postaviť sa konfliktu zoči-voči je ťažké. Mnohí sa mu preto radšej vyhýbajú, utekajú pred ním, popierajú, že existuje alebo emocionálne ustupujú. Iní sa rozhodnú dosiahnuť svoje za každú cenu, kým mnohí sa jednoducho pre zachovanie pokoja radšej vzdajú.
1. Kresťan je človek jednou nohou už v nebi a druhou ešte na zemi
2. Zdravé kresťanstvo nekonfliktnosť
3. Zdravé kresťanstvo spočíva v prekonávaní a v spôsobe riešenia konfliktov
Písmo jasne odsudzuje hnev a správanie, ktoré pôsobí deštruktívne na jednotlivcov i vzťahy (Ž 37,8; Mat 5,22; Gal 5,19-21). To patrí k "starému človeku", ktorého si majú kresťania "vyzliecť". Biblia však uznáva, že hnev ako pocit je súčasťou života v Kristovi.
Hnev je ako alarm v našom vnútri, ktorý sa zapne, keď sa stretneme s nespravodlivosťou, krivdou alebo utrpením nevinných ľudí. Ježiš prežíval niečo podobné, keď náboženskí predstavitelia zaujali postoj chladnej ľahostajnosti voči jeho službe, sobote a chorému človeku (Mar 3,1-5). Bezprávie vyvolalo hnev u Dávida a Nehemiáša (2 Sam 12,5; Neh 5,6). Jákob miloval Ráchel (1 Moj 29,30), ale keď ho neprávom obvinila, tiež sa nahneval (1 Moj 30,1.2).
Verš "hnevajte sa, ale nehrešte" naznačuje, že emócie hnevu a hriech nie je jedno a to isté. Pocit hnevu nie je sám osebe hriechom. Členovia rodiny si majú navzájom dovoliť mať takýto pocit a dať ho najavo bez toho, aby sa za to obviňovali.
"Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom" (Ef 4,26) znamená, že s hnevom máme včas skoncovať. Konečné vyriešenie spornej otázky možno nejaký čas potrvá, ale samotný hnev môžeme zahnať "vľúdnou odpoveďou" (Prísl 15,1). "Vľúdna odpoveď" je láskavá reakcia, ktorá vyplýva z pozorného načúvania, prijatia toho druhého a pochopenia jeho hlbších pocitov, ako je strach, pocit úzkosti alebo bolesť, ktoré sú spúšťacími mechanizmami hnevu. Prekonať hnev takýmto spôsobom pomáha rodinám veci si vyjasniť a viac sa jeden druhému priblížiť.
1. Pocit hnevu je v živote kresťana legitímny
2. Pocit hnevu nie je hriech
3. Hnevlivé a deštruktívne správanie je odsudzované v celom Písme
Aj keď sa nám to zdá neuveriteľné, prieskum ukazuje, že domov je miesto, kde je najviac násilia. Problém násilia v rodinách sa týka všetkých druhov rodín, vrátane kresťanských. Násilie je útok akéhokoľvek druhu - slovný, fyzický, citový, sexuálny alebo aktívna, či pasívna ľahostajnosť - ktorého sa dopúšťa jeden člen - alebo viacerí - na ostatných v rodine.
Hrubé správanie je úmyselné rozhodnutie človeka použiť svoju silu a moc proti inému človeku. Nemôžeme to vysvetliť ani ospravedlniť alkoholizmom, stresom, potrebou naplniť sexuálne túžby, potrebou lepšie ovládať hnev ani akýmkoľvek správaním obete. Obete nie sú zodpovedné za to, že násilník zneužije svoju silu. Títo ľudia deformujú a kazia lásku, pretože "láska blížnemu nerobí zle" (Rim 13,10). Odborná liečba môže pomôcť zmeniť správanie takéhoto človeka, ale len vtedy, ak si tento človek uvedomí zodpovednosť za svoje správanie a vyhľadá pomoc. Pre tých, ktorí mu dovolia, aby v nich pôsobil, urobí Boh nesmierne veľa - pomôže im prestať zneužívať iných, oľutovať svoje správanie, urobiť nápravu a prijať vlastnosti lásky agapé, ktorá vylieči ich vlastné srdce a pomôže im milovať iných (Ef 3,20).
1. Rodina - miesto častého násilia
2. Násilné a hrubé správanie je neospravedlniteľné
3. Náprava je možná - ak človek chce, ak ide za odborníkom, ak sa odovzdá Bohu a otvorí sa Božiemu pôsobeniu
Obetiam násilia v kresťanských rodinách pomôže, ak nájdu pre seba a svoje deti bezpečné miesto a ak budú naplnené ich fyzické a citové potreby. Obdobie, keď sa v rodine vyskytuje násilie, je obdobím veľkej duchovnej krízy. Kde bol Boh, keď som bola zneužitá? Bol to trest od Boha za niečo, čo som urobila, alebo snaha niečo ma tým naučiť? Často sa stáva, že hlboko zakorenené predsudky alebo dobre mienené rady majú tendenciu túto situáciu skôr sťažiť, ako uľahčiť.
Nijaká kresťanská zásada týranie a zneužívanie nepodporuje ani nezľahčuje. Tí, ktorí chcú takéto správanie obhájiť biblickým textom, sú vinní nielen za páchané násilie, ale aj za prekrúcanie Božieho slova. Ježiš bránil a zastával utláčaných. Jeho Duch pomáha milovať a prijímať ľudí, povzbudzovať a dvíhať ich, nie zneužívať alebo ponižovať. Svojich nasledovníkov vyzýva, aby napravili tie náboženské a kultúrne názory, ktoré môžu niektorí prekrútiť, aby nimi ospravedlnili alebo zakryli násilie, ktorého sa dopúšťajú vo svojej rodine.
Obete násilia potrebujú ľudí, ktorí sú citliví a opatrní, pokiaľ ide o dávanie unáhlených rád, zjednodušených riešení alebo poúčanie. Ak je to možné, mali by sme ich povzbudiť, aby vyhľadali odbornú pomoc, prejaviť im súcit a lásku a v tejto ťažkej situácii im byť spoľahlivou oporou.
1. Štyri príklady zbožne znejúcich nezmyslov
2. Týranie nepatrí do kresťanstva
3. Obete násilia ocenia viac oporu než radu
Kresťanstvo pozná jeden neuveriteľne nádherný výraz - odpustenie. Je to Boží dar rodinám, kde sú zranené srdcia a narušené vzťahy.
Vďaka Kristovmu krížu Boh ponúka vinníkom odpustenie skôr, než oň prosia (Luk 23,34). Odpustiť znamená zrieknuť sa ničivej zloby, ktorá volá po pomste. Tým, ktorým bolo ublížené, pripomíname, že Kristus trpel za všetky hriechy - za naše, ktorých sme sa dopustili voči Bohu, aj za hriechy tých druhých, ktorí sa previnili voči nám. Odpustenie vlastne podávame ďalej. Ranený človek je odpustením vo svojom vnútri slobodný, či už ten, ktorý mu ublížil, poprosil o odpustenie, alebo nie. To však neoslobodzuje vinníka od zodpovednosti za jeho čin, od potreby vyznať hriech ani od všetkých dôsledkov jeho hriešneho správania.
Všimni si podmieňovací spôsob v týchto veršoch - "ak". Ak má byť odpustenie v konečnom dôsledku účinné, vinník musí činiť pokánie. Viditeľné známky skutočného pokánia sú: človek zanechá zlé správanie, úprimne sa ospravedlní, ponesie zodpovednosť za svoje konanie a škodu, ktorú spôsobil, prejaví záujem o bolesť človeka, ktorému ublížil, všemožne sa bude snažiť o nápravu a urobí potrebné zmeny, aby sa niečo podobné viac neopakovalo.
Zmierenie nie je to isté čo odpustenie. Aby došlo k zmiereniu, musia to chcieť obe strany a byť ochotné vyvinúť snahu o opätovné vybudovanie dôvery. Vďaka otvorenej komunikácii a ohľaduplnosti voči potrebám a pocitom toho druhého sa môže postupne deštrukčný charakter vzťahu zmeniť. Môžu si vypestovať taký spôsob riešenia konfliktov, ktorý bude riešiť potreby oboch strán.
1. Boh nám odpustil, aj keď neočakával, že to niekedy oceníme
2. Odpúšťajme bez ohľadu na to, či nás o odpustenie poprosili
3. Odpustenie neznamená zbavenie vinníka zodpovednosti a dôsledkov za čin
V knihe Skutky apoštolov si prečítaj pasáž na stranách 242-245 (AA 304-306) a v knihe Kristove podobenstvákapitolu "Miera odpustenia". (KP 187-194; COL 243-251)
Spravodlivý hnev. "Je pravda, že aj Kristovi nasledovníci môžu byť spravodlivo rozhorčení. Spravodlivý hnev sa zmocňuje srdca, keď vidí, že ľudia Boha zneuctievajú, jeho službu tupia a nevinných utláčajú. Hriechom nie je rozhorčenie, ktoré je prejavom citlivého svedomia. Kto sa však rozhorčuje alebo uráža nad čímkoľvek bezvýznamným, otvára srdce satanovi. Ak chceme žiť v súlade s nebom, musíme vypudiť zo srdca každú zatrpknutosť a nepriateľstvo." (TV 210.211; DA 310)
1. Aké postoje alebo názory v spoločnosti vytvárajú vhodné podmienky na to, aby sa násilie v rodinách tolerovalo? Čo môžete urobiť, aby členovia vášho zboru tieto názory neprijali?
2. Ak je vo vašej triede niekto ochotný podeli sa o spôsob, ako sa im doma darí rieši konflikty, požiadajte ho o skúsenosti a rady, ktoré by mohli pomôcť ostatným v podobných problémoch.
3. Uvažujte spoločne o tom, aký rozdiel je medzi odpustením a tým, čo sa často za odpustenie mylne považuje - tolerancia, ospravedlňovanie vinníka, zľahčovanie viny alebo zdôvodňovanie zlého správania. Prečo je dôležité vidieť v tom rozdiel?
V každom blízkom vzťahu sa zrejme vyskytnú nejaké konflikty. Ak však budeme na modlitbe dbať na to, čo nás o vzťahoch učí Písmo, môžeme ich zvládnuť a ich počet zredukovať.
Západ slnka 17.30