Biblické úlohy
Biblické úlohy
Rodičia sú povolaní na to, aby zasvätili svoje deti Bohu a viedli ich k tomu, aby rozpoznávali a prijali pravé hodnoty.
Ako olympijský bežec odovzdáva pochodeň, tak podobne túžil Mojžiš odovzdať vieru tým, ktorí šli za ním. Pre neho bol domov nenahraditeľným miestom, pretože práve tu sa rodičia a deti učia chápať vieru v Boha, žiť podľa nej a držať sa jej. Význam národa závisí od vernosti Božiemu slovu v každom jeho domove. Na stránkach Biblie sa stretávame s tým, že deti môžu prijať dedičstvo viery od svojich rodičov a starých rodičov. Myšlienky piatej knihy Mojžišovej sa opakujú v knihe Prísloví a v Liste Efezanom. Tieto biblické knihy ponúkajú rodičom-učeníkom rady, ako sa aj z ich detí môžu stať učeníci.
1. Doceniť jedinečnosť kresťanskej výchovy.
2. Oživiť praktické kroky kresťanskej výchovy, ako je učeníctvo v rodine, rodinná pobožnosť a žitie podľa hodnôt, ktoré vyznávam.
Učeník sa riadi učením svojho pána. Formuje sa tým, že oznamuje pravdy o Kristovi, aby ich mohli prijať aj ďalší. Na inom mieste Ježiš povedal, že učeníci sú ľudia, ktorí vedia milovať iných (Ján 13,35). Urobiť niekoho učeníkom podľa tejto definície znamená pomôcť mu milovať Boha a ľudí.
Rodičia získavajú učeníkov. Rodina je prirodzené miesto na realizáciu Ježišových plánov. Úlohou rodičov je privádzať deti k Ježišovi a vyzývať ich, aby sa stali jeho učeníkmi. Obe spomínané definície o učeníkoch treba aplikovať na kresťanský domov. Rodina - to je to najdôležitejšie miesto, kde si deti osvojujú pravdy a hodnoty. Doma dieťa dostáva prvú lekciu o láske a milovaní. Láskyplný vzťah s rodičmi, ktorí vrúcne milujú Ježiša a túto lásku prenášajú do svojich vzťahov k iným, zvyšuje pravdepodobnosť, že aj dieťa bude stále viac milovať Ježiša a tiež iných ľudí. Tieto deti majú tendenciu byť úspešnejšie pri výchove vlastných detí a formovať priateľstvá, ktoré prirodzene povedú k svedeckej službe.
1. Ueník
???je stále v prítomnosti svojho učiteľa
???učí sa tým, že sa díva, čo robí učiteľ
???robí to, čo videl, že robí učiteľ
2. Učeníctvo = výchova detí v rodine
Slovo preložené ako "dôrazne učiť" (Roh) alebo "vštepovať" je to isté, ktoré je preložené aj ako "nabrúsiť" (5 Moj 32,41) alebo "naostriť". Keď sa matky a otcovia delia o svoje duchovné skúsenosti so svojimi synmi a dcérami, "ostria" tieto mladé šípy a pripravujú ich na ťažké duchovné úlohy, pred ktorými raz budú stáť. Dvojice výrazov "sedieť - kráčať" a "líhať - vstávať" chcú povedať, že tieto rozhovory majú prebiehať stále, nepretržite, v každej životnej situácii. Rozhovory o viere si vyžadujú čas.
Ako mladí ľudia dospievajú, rozhodujú sa a vytvárajú si vlastné hodnoty a ich poradie. Kresťanskí rodičia chcú dať svojim deťom slobodu v rozhodovaní, ale niekedy majú strach, že ich deti sa možno nerozhodli uvážene. Kniha Prísloví radí mladým, aby sa učili od starších, odložili svoju mladícku neporaziteľnosť a sebestačnosť a dovolili Bohu, aby viedol ich život. Kniha Prísloví však schvaľuje aj slobodnú vôľu človeka a opakovane sa snaží viesť myseľ a srdce mladých ľudí tak, aby sa rozhodli pre Boha.
1. Deti sú učeníci, pretože:
???sú v prítomnosti rodičov
???učia sa tým, že sa dívajú, čo robia rodičia
???robia to, čo videli, že robia rodičia
Izraelci každé ráno a večer uctievali Boha obeťou ročného baránka v chráme. Vtedy si spomínali na svoju zmluvu s Bohom a nanovo vyjadrovali vieru v Boha ako svojho Spasiteľa. Každá obeť predstavovala smrť Ježiša Krista (Zj 13,8). "Táto ich tradícia je pre kresťanov príkladom rannej a večernej modlitby. Boh odsudzuje formálne a bezduché obrady; rád však hľadí na tých, ktorí ho milujú a ráno i večer sa skláňajú pred ním, prosia o odpustenie spáchaných neprávostí a o jeho požehnanie." (PP 259; PP 354)
Modlitba má v živote rodiny veľký význam. Členovia rodín, ktorých zbližuje spoločná viera, sa modlitebným spoločenstvom navzájom posilňujú pre zápasy a boje, ktoré ich v živote stretávajú. Prežívajú pokoj, aký nepoznajú tie rodiny, ktoré neurobili Ježiša stredobodom svojho života. Prieskum medzi mládežou naznačuje, že pravidelná rodinná bohoslužba má vplyv na ich duchovný rozvoj a je viac pravdepodobné, že si osvoja hodnoty svojich rodičov a nadviažu osobný vzťah s Bohom.
Najlepšia chvíľa dňa. Ellen Whiteová nabáda, aby rodinná pobožnosť bola tou najkrajšou chvíľou dňa, ktorá sa koná pravidelne, je krátka, pre deti zaujímavá a plná života. (CG 521.522) Rodinné pobožnosti by sa mali z času na čas meniť. Môžete si prečítať niekoľko biblických veršov a povedať zopár krátkych poznámok; môže to byť čas, keď mladí ľudia kladú otázky, spievajú, modlia sa a keď im rodičia rozprávajú svoje skúsenosti viery. Deti by sa mali podieľať na výbere a čítaní Písma, príbehov, piesní a na ostatných aktivitách.
1. Rodinná pobožnosť - nenahraditeľná súčasť duchovného rastu detí
2. Znaky kvality rodinnej pobožnosti - krátkosť, živosť, pútavosť
Pôvod slova "vychovávaj" alebo "vyučuj" významovo súvisí so slovami, ktoré opisujú spôsob, akým pôrodná asistentka pomáha novorodencovi prisať sa na matkin prsník. Keď dieťa pocíti v ústach sladkastú chuť materského mlieka, začne ho okamžite piť. "Cesta" pravdepodobne znamená "cestu, ktorou by mal ísť", t. j. cestu múdrosti a chodníky spravodlivých (Prísl 4,11; 2,20). Verš teda vyjadruje myšlienku, že tak, ako pôrodná sestra "naláka" dieťa, aby začalo piť materské mlieko, pri výchove detí sa majú predstaviť správne hodnoty natoľko lákavo a príťažlivo, že u mladého človeka vznikne túžba po duchovných veciach, ktorej neodolá.
Niektorí rodičia, ktorých deti odmietli ich náboženské presvedčenie, pri čítaní Prísl 22,6 pociťujú úzkosť a trápi ich pocit viny. Domnievajú sa, že ich syn alebo dcéra stratili záujem o duchovné veci pre ich zlú výchovu. To, čo čítame v knihe Prísloví, je však skôr možnosť, pravdepodobnosť, než zasľúbenie. Toto príslovie nechce povedať, že budúce rozhodnutia detí budú vždy v súlade s tým, ako boli vychovávané, či už bola ich výchova dobrá, alebo zlá. Príslovie nechce uvaliť na rodičov ťažké bremeno morálnej zodpovednosti za budúcnosť ich dieťaťa (za to nesie zodpovednosť dospelé dieťa), skôr vyjadriť myšlienku, že správny postoj k duchovným veciam pestovaný v detstve má tendenciu pretrvať do dospelosti.
1. Verš Prísl 22,6 z pohľadu kresťanskej výchovy
2. Aplikácie verša Prísl 22,6
???dieťa má túžiť po duchovných hodnotách tak, ako túžilo po materskom mlieku
???nie vždy sa to podarí a konečné rozhodnutie závisí od dieťaa
Prikázanie "cti otca svojho a matku svoju" platí aj pre kresťanov. Množné číslo "rodičov" (Ef 6,1) zdôrazňuje rodičovskú zodpovednosť oboch partnerov. Ide tu o vzájomnú spoluprácu pri výchove. Zodpovednosť za deti nenesú len matky. Apoštol dodáva slová, ktoré bližšie vymedzujú poslušnosť dieťaťa - v Pánovi. Nečaká sa, že deti budú poslúchať príkazy alebo očakávania svojich rodičov, ktoré sú v rozpore s kresťanskou vierou (porovnaj Sk 5,29).
Pokyn pre rodičov sa určite vzťahuje na otcov i matky, aj keď konkrétne je použité slovo "otcovia". Možno je to tak preto, lebo disciplína a riadenie domácnosti spočívajú zväčša na nich, alebo preto, že ich spôsob výchovy a uplatňovanie sily by mohli dráždiť a popudzovať na hnev ich potomkov.
Pojem "dráždiť" (Ef 6,4) znamená vyvolať hnev, provokovať, rozčuľovať, hnevať niekoho. Rodičia musia byť citliví na individuálne citové potreby dospievajúcich detí a jednotlivé obmedzenia vyvážiť posilnením vzťahu s dieťaťom. Vychovávanie "v kázni a v napomínaní" (Roh) vyjadruje, že deti majú byť vychovávané spôsobom, ktorého súčasťou je disciplína a správne hodnoty.
Na konci tohto verša sa opäť stretávame s výrazom "v Pánovi". Výchova opísaná v týchto veršoch je kresťanská vo svojej podstate. Jej najdôležitejšou úlohou je pomôcť deťom vytvoriť si vzťah s Bohom a vážiť si večné hodnoty. Kresťanská výchova je formovaná Ježišovým učením. Kresťanská výchova, ako ju opisujú tieto verše, je služba lásky, ktorú kresťanské matky a otcovia preukazujú svojim deťom.
1. Pavlova rada týkajúca sa vzťahu deti - rodičia
2. Apoštol Pavol chráni rodičov: "Deti, ctite si ich!"
3. Apoštol Pavol chráni deti: "Rodičia, neprovokujte ich!"
V knihe Túžba vekov si prečítaj kapitolu "Pán požehnáva deti". (TV 356-359; DA 511-517)
Posvätná dôvera otca k synovi. "V detstve bol Jozef vyučovaný Božej láske a bázni. V stane pod sýrskymi hviezdami mu otec často rozprával príbeh o nočnom videní pri Bételi, o rebríku spájajúcom nebo so zemou, o zostupujúcich a vystupujúcich anjeloch a o Tom, ktorý sa vtedy zo svojho nebeského trónu zjavil Jákobovi. Otec mu porozprával aj o svojom zápase pri potoku Jabbok, kde sa po zrieknutí pestovaných hriechov postavil ako premožiteľ a dostal titul Božieho kniežaťa...
Spoločenstvom s Bohom prostredníctvom prírody a štúdiom veľkých právd, ktoré otec odovzdal synovi ako svätý odkaz, nadobudol Jozef silnú myseľ a pevné zásady." (VYCH 45; Ed 52)
1. Porozprávajte o svojom vzťahu k rodičom alebo deťom, ako aj o tom, čo ste sa naučili a čo by mohlo ostatným v triede pomôcť mať lepší vzťah k rodičom i deťom.
2. Pred akým problémom - čo sa týka odovzdávania hodnôt - stoja rodičia, ktorých manželstvo je v kríze, slobodný rodič alebo tí, ktorí majú neveriaceho partnera? Ako by ste mohli v takejto situácii prakticky pomôcť?
S odovzdávaním viery ďalšej generácii sa stretávame v celom Písme. Ak je viera rodičov naozaj živá, prejaví sa v každej oblasti ich života a deti si to určite všimnú.
Západ slnka 16.44