Aj keď sa kresťania tešia z prednosti byť Božím ľudom, ich konečná nádej sa upiera na definitívne naplnenie všetkých zasľúbení - na druhý príchod Ježiša Krista.
Keby sme povedali, že list Židom sa zameriava len na minulosť - na službu v pozemskej svätyni a na smrť Ježiša Krista - nebola by to celkom pravda, pretože hovorí aj o budúcnosti, najmä o Ježišovom návrate, ktorým vrcholí plán spasenia. Bez tohto rozmeru by bola kresťanská nádej zbytočná. To je azda dôvod, prečo sa so slovom "nádej" stretávame v tejto knihe päťkrát. "Nádej" pre kresťanov znamená večnosť s Bohom v novom svete. Naplnenie tejto nádeje očakáva Boží ľud od pádu do hriechu v Edene, keď prvýkrát dostal zasľúbenie o spasení, ktoré sa naplnilo v Ježišovi.
Prečo autor listu Židom tvrdí, že žije v posledných dňoch? Prečo Biblia hovorí o spasení ako o prítomnej realite a súčasne budúcej nádeji? Ako súvisí svätyňa s druhým príchodom Ježiša Krista?
1. Preskúmať, prečo autor listu Židom tvrdil, že žije v posledných dňoch.
2. Porovnať záchranu ako prítomnú skutočnosť a záchranu ako budúcu nádej.
3. Ukázať, ako svätyňa súvisí s druhým príchodom Ježiša Krista.
Ako máme rozumieť týmto slovám? Možno by sme to mohli vysvetliť aj takto: Prvý príchod Ježiša Krista bol vrcholnou udalosťou, ktorá priniesla zmenu - začala sa nová éra. Ježiš, ktorý musel trpieť a zomrieť skôr, než sa skončil hriech a utrpenie, svojím životom a službou zaviedol nový duchovný poriadok. Bola prinesená najväčšia obeť; mzda hriechu bola zaplatená. To všetko bolo potrebné urobiť, aby bolo zaistené spasenie, ktoré Ježiš vydobyl svojou obeťou raz a navždy. Muselo sa to stať skôr, než by sa vôbec nové nebo a nová zem stali skutočnosťou. V tomto zmysle mohol apoštol hovoriť o svojej dobe ako o "konci vekov", pričom nezáleží na tom, koľko storočí uplynie do Kristovho návratu.
Autor listu Židom chcel, aby si čitatelia uvedomili, že staré spôsoby pominuli a že Ježišom sa začína niečo nové, niečo, čo prinesie naplnenie všetkých ich nádejí. Zdá sa, že autorovi ani tak nešlo o časovú následnosť, ale o to, aby pochopili, že žijú v novom duchovnom veku.
"Prvým Kristovým príchodom nastúpila nová éra, ktorá prekonala a prekryla starú. Tieto dve éry budú vedľa seba existovať až do druhého príchodu, keď starý vek bude napokon zrušený. Kresťania tak žijú v dvoch svetoch naraz... Ježiš dokonca spojil tieto dva koncepty do jedného výroku: ´Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna...´ (Ján 5,25)" (Jon Paulien)
1. Ako Ježišov prvý príchod ovplyvnil vnímanie času a doby.
2. Čo znamenajú výrazy "posledné dni" a "koniec časov".
V Novej zmluve, najmä v Pavlových listoch, sa stretávame s predstavou "už - ešte nie". To znamená, že sme už spasení, a predsa ešte nie definitívne zachránení. Napríklad v Ján 5,24 čítame: "Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života." Z toho vyplýva, že sme už spasení; už teraz máme večný život. Naopak, u Mat 19,29 čítame: "Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života." Inými slovami, definitívne spasenie ešte len nastane.
Ak všetky podobné napätia, s ktorými sa v Biblii stretávame, správne pochopíme, zistíme, že navzájom spolu "ladia" a pomáhajú nám vidieť celý obraz. Problém nastáva vtedy, keď začneme vyzdvihovať jeden prvok na úkor druhého. Skôr by sme sa mali snažiť jednotlivé aspekty správne vyvážiť.
Biblia oplýva výrokmi, ktoré, aj keď na prvý pohľad vyzerajú ako protiklady, predsa sú obidva pravdivé. Napríklad: počas svojho pozemského života bol Ježiš Bohom a človekom súčasne; aj keď Bibliu napísali ľudia, je Božím slovom; Boh nie je závislý od času, a predsa vzhľadom na nás koná v čase; spasení sme vierou, a súdení podľa skutkov.
Čo sa týka Pána Boha a jeho plánu spasenia, vieme, že naša myseľ môže pochopiť len časť z toho, nanajvýš niekoľko kúskov z veľkej mozaiky. V súvislosti s tým si musíme tiež uvedomiť, že protiklady si nemusia nevyhnutne odporovať. Môžu byť jednoducho rôznymi časťami oveľa väčšieho obrazu.
1. Pán Ježiš nás už zachránil.
2. Zachránení na svoje vyslobodenie ešte čakajú.
Téma "posledných dní" a napätie medzi "už - ešte nie" ukazuje, že Ježiš je centrom posolstva o konci. "Správne pochopenie Novej zmluvy vedie k poznaniu, že téma konca sa sústreďuje na Ježiša Krista." ( Jon Paulien)
Aj keď apoštol hovorí o Kristovom druhom príchode, vzkriesení mŕtvych a o súde, ani v liste Židom, ani na inom mieste v Biblii sa neudáva nijaký časový rozvrh. Určite je oveľa dôležitejšie žiť svätým životom, než presne vedieť, kedy sa odohrajú záverečné udalosti. To je pravdepodobne dôvod, prečo Biblia dáva dôraz na to, aby sme boli pripravení na Kristov návrat, nech by nastal kedykoľvek.
O súde sa v liste Židom hovorí dosť často. Zdá sa, že v Žid 10,27 je zmienka o súde, ktorý nazývame "vynesenie rozsudku", pretože je tu zmienka o "páľave ohňa". (pozri Mat 25,41; Zj 20,9.10) Kedy a ako sa to všetko stane, nám nebolo oznámené. Z listu Židom však vyplýva niekoľko bodov:
1. Boh je sudca (Žid 12,23)
2. Boh odplatí zlo (Žid 10,30)
3. Boh odmení svoj ľud (Žid 11,16)
1. Vrcholná udalosť dejín zaznamenaná v liste Židom.
2. Udalosti spojené s Kristovým návratom na zem.
3. Súd a konečná odmena v liste Židom.
Starozmluvní veriaci, podobne ako nasledovníci Ježiša Krista, sú na ceste do nebeského mesta. Žid 11,10-16 hovorí o Abrahámovi a patriarchoch ako pútnikoch, ktorí sú na ceste do skutočnej vlasti, do nebeskej otčiny, do Božieho mesta. V tomto prípade nie je medzi Starou a Novou zmluvou nijaký rozdiel - všetci, čo patria k Božiemu ľudu, ukončia svoju púť na tom istom mieste, pravdaže, ak trpezlivo vytrvajú až do konca. Aj tu opäť platí kľúčová výzva listu Židom: Nevzdávaj sa!
Druhá pasáž hovorí o novozmluvnom spoločenstve. Autor dáva zaujímavým spôsobom do protikladu vrch Sínaj, ktorý bol v ohni, čierňave, temnote a búrke, pod ktorým sa ľudia triasli od strachu a vrch Sion (bežne sa tak označoval pozemský Jeruzalem), nebeský Jeruzalem. V tomto prípade autor opäť veľmi poetickým a mocným spôsobom stavia do protikladu starú cestu s novou, aby si ľudia uvedomili, že vďaka Ježišovi im bola lepšie zjavená pravda než tým, ktorí žili v Starej zmluve. V skutočnosti sa tu o veriacich píše, akoby už vošli do Božieho mesta. "Novozmluvný ľud... už vošiel do brán nebeského Jeruzalema... Čaká len na zjavenie ´neotrasiteľného kráľovstva´ (v. 28), ktoré má prijať." (W. L. Lane)
Žid 13,12-14 dáva do protikladu pozemský Jeruzalem, ktorý musel Ježiš opustiť (bol ukrižovaný za bránami Jeruzalema) a budúce mesto, ktoré príde a ktoré bolo všetkým verným Božím nasledovníkom sľúbené ako ich domov.
1. Mesto, ktoré nám pripravuje náš Boh.
2. Narodili sme sa a žijeme na zemi, a predsa to nie je náš domov.
3. Čím prejavujeme vzťah k svojmu domovu.
Celý štvrťrok sme študovali list Židom. Povedali sme, že bez služby v starozmluvnej svätyni by sme mu neporozumeli. Sotva by sme pochopili plán spasenia, zvlášť smrť Ježiša Krista ako zástupnú obeť za hriech, keby sme nemali jasno v židovskom obetnom systéme. Celý plán spasenia sa krúti okolo pojmov a symbolov zjavených v starozmluvnej svätyni, ktoré sa naplnili v Kristovi.
Povedali sme tiež, že list Židom, okrem toho, že sa sústreďuje na minulosť (smrť Ježiša Krista) a prítomnosť (Ježišovu službu v nebi), hovorí aj o budúcnosti, o druhom príchode a o všetkom, čo s ním súvisí.
Ako vidíme, list Židom spája druhý príchod so svätyňou. Prečo nie? Ak svätyňa poukazuje na spasenie, ktoré bude zavŕšené pri druhom príchode, z toho jasne vyplýva, že svätyňa je úzko spätá s druhým príchodom. Sotva si vieme predstaviť, že by sme jedno oddelili od druhého. Nie div, že keď ako adventisti zdôrazňujeme druhý príchod, máme tiež svetu predstaviť jasné posolstvo svätyne.
Druhý príchod Ježiša Krista je zavŕšením Ježišovho diela na kríži a veľkňazskej služby v nebeskej svätyni. Bez druhého príchodu by jeho smrť ani veľkňazská služba nemali žiadny zmysel.
Konečné spasenie sa stane realitou, keď sa Ježiš vráti a vezme svoj ľud na vrch Sion, do toho "budúceho" mesta, nebeského Jeruzalema, kde bude v bezprostrednej Božej prítomnosti. Náuka o svätyni a náuka o posledných veciach patria spolu, preto by sme ich nemali oddeľovať.
1. Svätyňa a druhý príchod Ježiša Krista.
2. Ježiš Kristus - ústredný bod listu Židom.
"Sme na ceste domov. Ten, ktorý nás tak veľmi miloval, že za nás zomrel, nám vystavil mesto. Nový Jeruzalem je miestom nášho odpočinku. V Božom meste nebude žiadny smútok. Nebudeme tam počuť nárek a žalospev nad zmarenými nádejami a pochovanými túžbami. Čoskoro bude naše ohyzdné rúcho vymenené za rúcho svadobné. Staneme sa svedkami korunovácie nášho Kráľa. Tí, čo svoj život skryli v Kristovi, tí, čo na tejto zemi bojovali dobrý boj viery, budú v Božom kráľovstve žiariť slávou Vykupiteľa. Už onedlho uvidíme Toho, na ktorého sa upínala naša nádej večného života. V jeho prítomnosti sa nám všetky skúšky a problémy tohto života budú zdať ničím. ´Preto nezavrhujte svoju dôveru, lebo tú čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli zasľúbenie. Lebo už len krátko, iba chvíľočka a príde ten, ktorý má prísť a nebude meškať.´ (Žid 10,35-37) Pozdvihnite svoj zrak, zdvihnite svoje oči! Vaša viera nech stále rastie. Nech vás táto viera vedie úzkou cestou k bránam Božieho mesta, na druhý breh šírej, nekonečnej budúcej slávy, ktorá čaká vykúpených." (9T 287.288)
1. Prečo Nová zmluva, a tiež list Židom, hovoria o záverečných udalostiach, vrátane druhého príchodu, tak jasne? Prečo je to také dôležité pre kresťanskú vieru?
2. Tí, čo prijali Krista, majú už teraz večný život. Ako by si to vysvetlil neveriacemu človekovi, ktorý namieta, že kresťania zomierajú tak isto ako neveriaci?
Ako hostia a cudzinci na tomto svete kráčame smerom k cieľu - nebeskému mestu. Na konci našej cesty budeme vidieť Boha tvárou v tvár.
Západ slnka 18.41