Biblické úlohy
Biblické úlohy
Aj keď sa list Židom zaoberá nebeskými vecami, dotýka sa aj niektorých pozemských záležitostí.
Keď bola kráľovná Viktória dieťaťom, neuvedomovala si, že ako kráľovského potomka ju čaká trón. Jej vychovávatelia, v snahe pripraviť dievčatko na jeho budúcu úlohu, chceli ho správne motivovať. Viktória však nebrala štúdium vážne. Napokon sa učitelia rozhodli povedať jej, že jedného dňa sa stane anglickou kráľovnou. Keď to Viktória počula, pokojne povedala: "Tak dobre, budem sa snažiť." Uvedomenie si vysokého povolania ju viedlo k tomu, že začala cítiť zodpovednosť. V dôsledku toho sa jej správanie úplne zmenilo.
Ježiš za nás priniesol najväčšiu obeť. Slúži ako náš Veľkňaz v nebeskej svätyni. Máme zasľúbenie večného života v nebi. Ak nás tieto nádherné pravdy nemotivujú žiť životom hodným nášho vysokého povolania, čo potom?
V akom zmysle sme na tejto zemi "cudzincami a pútnikmi"? Čo hovorí list Židom o nebezpečenstve odpadnutia? Aký vzťah existuje medzi kresťanmi a spoločnosťou, v ktorej žijú? Ako sa uchrániť pred niektorými všeobecnými hriechmi a pokušeniami?
1. Definovať, čo znamená byť cudzincom a pútnikom na zemi.
2. Uvedomovať si nebezpečenstvo odpadnutia a zistiť, aký vzťah by sme mali mať k spoločnosti.
3. Ako sa chrániť pred hriechom a pokušením, ktoré nás denne obklopujú.
Pútnici sú tí, ktorí zanechali svoje domovy, často opustili aj svoju vlasť a vydali sa na cestu. Prinajmenšom na nejaký čas, ale možno aj natrvalo sa vzdali svojej práce, svojich rodín a priateľov. Ich cesta má jasný cieľ. Často je to očistenie od hriechov. Aby svoj cieľ dosiahli, ochotne znášajú všetky príkoria.
Nanešťastie, predstava putovania v sebe zahŕňa prvok spasenia skutkami. Sotva je práve toto posolstvom listu Židom. Autor má zrejme na mysli iný druh pútnikov a putovania. Títo pútnici nehľadajú spasenie; spasenie našlo ich, a to v osobe Ježiša Krista, ktorý sa "obetoval, aby sňal hriechy mnohých" (Žid 9,28), ktorý "získal večné vykúpenie" (9,12) a ktorý sa teraz za nich "ukázal pred Božou tvárou". (Žid 9,24) Na púť sa vydali nie preto, aby našli spasenie, ale preto, že ho už majú. Nasledujú Toho, ktorý ich spasil, nech ich povedie kdekoľvek.
1. Postavenie "cudzincov a pútnikov" pri nasledovaní Pána Ježiša.
2. Pútnikmi napriek tomu, že spasenie nás už našlo.
V troch väčších blokoch veršov (Žid 6,4-6; 10,26-31; 12,15-17.25-29) sa apoštol dotýka viac-menej toho istého problému. Trápi sa tým, že niektorí členovia odpadli, no nekajali sa. William Johnsson pripomína, že každý z týchto troch blokov veršov obsahuje päť spoločných prvkov: (1) prednostné práva, (2) previnenie, (3) následok, (4) očakávanie súdu a (5) dôvody pre Božie odmietnutie. Zdá sa, že autor listu Židom "hovorí o úmyselnom, nie postupnom alebo mimovoľnom odpadnutí od evanjelia. Všetky tri časti končí vážnymi výstrahami - najtvrdšími v celej Novej zmluve... Apoštol opisuje svojvoľné odmietnutie, zjavný odpor voči Ježišovi ako Pánovi. To vôbec nie je náznak hriechu z "pozabudnutia" alebo nejakej "slabej chvíľky..." Pretože list Židom vyvyšuje kríž takými žiarivými slovami a dôrazne hovorí o jeho mimoriadnej cene, muselo ísť o úmyselné odpadnutie." (William Johnsson)
Text nám chce pripomenúť, že ak sa človek, ktorý raz poznal moc a majestát Božieho spasenia, odvráti, už nikdy nebude opäť spasený. Ako to vysvetliť v súvislosti napríklad s Luk 15,11-32 alebo s ostatnými miestami v Biblii, kde Pán volá odpadlíkov k pokániu?
Možno by sme to mali chápať v tom zmysle, že nie je možné, aby sa kajali, kým celkom viditeľne a otvorene odmietajú Krista. Takéto chápanie je v zhode s ostatnými časťami Písma, kde sa čas od času stretávame s tým, ako Boh vyzýva tých, ktorí odpadli, aby sa k nemu vrátili. Ak ho prestanú zavrhovať, je ochotný odpustiť im a očistiť ich.
1. Nebezpečenstvo odpadnutia.
2. Existuje cesta späť?
Aj keď sa list Židom sústreďuje na Krista a jeho dielo v nebeskej svätyni, našu pozornosť upriamuje aj na človeka. Musí. Veď ak Kristus zomrel za nás a slúži v nebi za nás, nemalo by to už teraz ovplyvniť náš život?
Istota, nádej, zasľúbenia, ktoré sme obdržali prostredníctvom smrti Ježiša Krista a jeho veľkňazskej služby, musia mať nevyhnutne vplyv na to, ako žijeme, ako vychádzame s druhými a ako sa správame k tým, s ktorými denne prichádzame do styku. Aj keď sa list Židom zaoberá hlboko teologickými, doslova nebeskými vecami, dotýka sa tiež osobných vecí, súkromia, povahy a života tých, ktorí žijú životom viery, ako ho opisuje Žid 11. Táto kapitola totiž dokazuje, aký veľký vplyv má viera na správanie človeka.
Všimni si paralelu medzi Žid 12,14 a niektorými Ježišovými slovami z Reči na vrchu. Podľa Mat 5,9 sa kresťania vyhýbajú nielen sporom, súpereniu a bojom, ale sa aktívne zasadzujú o šírenie pokoja. Slúžia svojej spoločnosti a podieľajú sa na jej pokroku. Inými slovami, zapájajú sa aktívne do jej diania. Aj keď sme cudzinci, aj keď sme pútnici, stále sme "cudzincami a pútnikmi" tu na zemi a kým sme tu, kým sme na ceste, máme za sebou nechávať stopy, máme dovoliť, aby naše svetlo svietilo do nášho okolia.
Okrem toho, apoštol sa zmieňuje o pohostinnosti, ktorá sa neobmedzuje len na členov cirkvi. Kresťania sa starajú o ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti - vyvrheľov, väzňov a výtržníkov. Starať o tieto skupiny znamená do istej miery sa k nim priblížiť, podobne ako to robil Ježiš.
1. Vzťah a postoj kresťana k spoločnosti.
2. Princípy, ktorými sa riadime, vychádzajú z Božieho slova.
3. Bez obetí to nejde.
Žid 10,19-25 hovorí o tom, ako by sa malo to, čo sa deje v nebi, odraziť v dianí na zemi. Tieto verše predstavujú určitú reťaz myšlienok.
1. Verše 19-21 dávajú dôraz na Ježiša v nebi; na jeho dielo, vďaka ktorému máme "prístup" k Otcovi.
2. Verše 22.23 hovoria o tom, že naše vnútro a naše srdce sa môže zmeniť v dôsledku toho, čo urobil Kristus, pretože v om máme istotu a nádej, ak sa ho, pravda, budeme pevne držať.
3. Napokon, vďaka Ježišovi žijeme iným životom. (v. 24.25) Je to život služby druhým, zdieľanie sa s tým, čo sme my sami získali v Kristovi.
Autor tak prechádza od Krista na nebi ku kresťanskému spoločenstvu na zemi.
Kresťanský cirkevný zbor sa podobá rodine. Už v novozmluvnej dobe sa kresťania navzájom nazývali bratmi a sestrami. Tvorili Božiu domácnosť, Božiu rodinu. V rodine je celkom prirodzené navzájom sa o seba zaujímať, starať, povzbudzovať sa, niekedy si dokonca niečo prediskutovať, aby jej členovia mohli rásť a spieť k väčšej zrelosti.
Nikto nemôže byť kresťanom v izolácii. Výnimkou sú len prípady, keď je človek k tomu donútený ťažkými okolnosťami, napríklad prenasledovaním. Navzájom sa potrebujeme. Ježiš ustanovil svoju cirkev, do ktorej máme patriť, kde si máme nájsť priateľov, rozvíjať svoje dary a spoločne sa stretávať s Pánom.
1. Význam kresťanského spoločenstva.
2. Vzťahy a úlohy vnútri kresťanského spoločenstva.
Vo štvrtom verši apoštol zdôrazňuje význam a posvätenie manželského zväzku a vystríha pred zneužívaním sexuality. "Ak manželia rešpektujú Božie princípy, manželstvo sa môže pre nich stať požehnaním. Je zárukou čistoty a šťastia ľudského rodu, napĺňa spoločenské potreby človeka a podporuje rozvoj jeho telesných, duševných a rozumových schopností." (AH 25) Smilníci a cudzoložníci môžu predstavovať dve rozdielne skupiny. V prípade cudzoložníkov ide o manželských partnerov, ktorí udržiavajú sexuálny vzťah s niekým mimo manželstva. Smilníci môžu v tomto prípade predstavovať slobodných jednotlivcov, ktorí majú sexuálny pomer s druhým človekom.
Peniaze, alebo prinajmenšom láska k peniazom, vedia s ľuďmi urobiť nemožné. Ak nie sme na stráži, aj my, kresťania, môžeme byť strhnutí tým, čo Ježiš nazýva "mámenie bohatstva". (Mar 4,19)
Istý človek, ktorý viedol so svojím bratom spor o dedičstvo, požiadal Ježiša, aby zasiahol. Ježiš reagoval týmito slovami: "Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti." (Luk 12,15) Urobíme dobre, keď si tieto slová vezmeme k srdcu, najmä keď máme sklon merať hodnotu alebo kvalitu svojho života majetkom, ktorý vlastníme.
1. Vzťahy v manželstve a mimo neho.
2. Vzťah k peniazom a Božím zasľúbeniam.
Jeden muž z armády Alexandra Veľkého, ktorý sa tiež volal Alexander, bol obžalovaný zo zbabelosti. Priviedli ho pred Alexandra, ktorý sa ho spýtal na jeho meno. Celkom potichu odpovedal: "Alexander." "Nepočujem," vyhlásil vládca. A tak muž trocha hlasnejšie zopakoval: "Alexander." Pretože však vládca ani teraz nepočul, muž musel odpovedať ešte raz. Po jeho odpovedi Alexander Veľký poznamenal: "Buď zmeníš svoje meno, alebo zmeníš svoje správanie."
"Všetci, ktorí už tu majú účasť na jeho spasení a ktorí dúfajú, že budú mať podiel na sláve budúceho kráľovstva, sa musia držať Krista. Každý si musí uvedomiť, že nesie zodpovednosť sám za seba, a tiež za to, ako ovplyvňuje druhých. Ak zotrvajú vo svojom kresťanskom chodení, Ježiš bude v nich nádejou slávy a oni ho budú s radosťou oslavovať... Záležitosti ich Majstra im budú blízke a drahé. Ich snahou bude rozvíjať jeho dielo a svojím svätým životom mu robiť česť. Anjel povedal: ´Boh vyžaduje každý dar s úrokmi.´ Každý kresťan musí vytrvať od sily ku sile a všetky svoje schopnosti použiť pre Božiu vec." (1T 179)
1. Aj keď sa list Židom zaoberá teologickými otázkami - od Ježišovho vtelenia až po jeho nebeskú službu za nás - má aj svoju praktickú stránku. Inými slovami, teológia sa nevznáša vo vzduchoprázdne. Mala by ovplyvniť náš životný štýl. Diskutujte o tom, prečo je to tak.
2. Preštuduj si Žid 12,14. Čo tento verš znamená? Ako mu rozumieš v súvislosti s ospravedlnením vierou?
3. Aj keď spasení budeme ako jednotlivci, akú úlohu a zodpovednosť má spoločenstvo, pokiaľ ide o duchovné zdravie jeho členov?
Aj keď táto zem nie je naším konečným domovom, je to miesto, kde teraz sme a kde teraz žijeme. Boh očakáva, že tu budeme žiť podľa vznešeného povolania, ktoré máme v Kristovi Ježišovi.
Západ slnka 18.55