Adresáti tohto listu potrebovali mať istotu a získať pevné presvedčenie. List Židom ukazuje, kde túto istotu hľadať.
Väčšina ľudí túži mať v živote určitú mieru istoty. Kto by nastúpil do lietadla, keby nemal istotu, že technický stav lietadla je dobrý a pilot vie lietať? Kto by šiel k lekárovi, keby nebol presvedčený o jeho odbornej spôsobilosti? Kto by si hľadal zamestnanie bez istoty, že podnik bude prosperovať? Každý z nás potrebuje mať aj v tých najbežnejších každodenných záležitostiach života určitú mieru istoty.
O čo väčšiu istotu potrebujeme, ak ide o najdôležitejšiu oblasť nášho života - náš vzťah k Bohu, ktorý nám prisľúbil večnosť s ním.
Akými rôznymi spôsobmi predstavuje list Židom tému istoty? Aký je súvis medzi vierou a istotou? Aké podmienky musia byť splnené, aby človek mohol mať istotu? Ako udržať správnu rovnováhu medzi našimi domnienkami a istotou?
1. Ukázať, ako je v liste Židom predstavená istota.
2. Ako je viera spojená s istotou.
3. Preskúmať, aká je deliaca čiara medzi istotou a domnienkou.
List Židom, spolu s ostatnými novozmluvnými spismi, chce vniesť istotu do nášho vzťahu s Bohom. Podobne ako v iných epištolách, aj v liste Židom je téma istoty jednou z dôležitých tém. Všetci sme hriešnici. Denne musíme čeliť svojim slabým stránkam, nedostatkom a chybám. Keby sme nemali istotu, že Boh nás prijíma a chce nás spasiť, kto by sa časom nevzdal viery úplne?
Pretože Ježiš "dokonal očistenie od hriechov" (Žid 1,3) a "získal večné vykúpenie" (9,12) pre nás, Boh nás môže prijať, aj keď sme hriešnici. Tak máme istotu spasenia, nie na základe vlastných zásluh, ale na základe toho, čo Boh urobil v Kristovi, Božom Synovi, našom Kráľovi, našom bratovi, našej obeti a našom Veľkňazovi. Naša istota spočíva v ňom, nie v nás.
"Kresťania sú svätí, dokonalí, posvätení, očistení a umytí. Všetky tieto výrazy sú spojené so svätyňou a službou v nej. Už teraz sú Božím ľudom. Už teraz sú čistí, už teraz môžu prichádzať k Bohu, už teraz je ich svedomie čisté, už teraz je Ježiš ich nebeským Veľkňazom." (William Johnsson)
1. Z čoho pramení istota kresťanov.
2. Dôležitosť istoty v kresťanskom živote.
Včera sme hovorili o zasľúbeniach, ktoré dostali tí, čo patria Kristovi. Vo väčšine z týchto zasľúbení sú v origináli použité slovesné tvary, ktoré sa vzťahujú na minulosť. A čo verše, ktoré nám približujú Kristovu službu za nás? Aký vplyv v nás zanechávajú?
State, ktoré hovoria o tom, čo bolo urobené v minulosti, sa zaoberajú rôznymi stránkami nášho spasenia. Verše na dnes, naopak, obsahujú niektoré praktické aspekty súčasného života, ktorý je rovnako závislý od Ježišovej veľkňazskej služby.
Ježiš je naším Obhajcom. Súcití s nami a láskavo s nami zaobchádza. Trpel v tele podobne, ako trpíme v tele my. V našom telesnom trápení preto súcití s nami ako človek s človekom. A predsa nikdy nepodľahol hriechu. Preto aj nám ponúka silu zvíťaziť nad hriechom. Ako kresťania nikdy nemáme pre hriech výhovorku.
Vieme, že Boh nás miluje a že Kristus aj teraz pracuje v našom záujme. Predsa si však musíme dávať pozor, ako tomu rozumieme. To, že je Ježiš naším Veľkňazom v nebi neznamená, že budeme mať krásny a bezproblémový život.
Poznanie, že Ježiš nielen zomrel a niesol trest za naše hriechy, ale že teraz slúži v nebi v našom záujme a zastupuje nás pred Otcom - nie na základe našich zásluh, ale svojej dokonalej spravodlivosti - je zdrojom našej istoty, našej nádeje a nášho pokoja. Hovorme preto viac o tejto istote.
1. Súčasná Ježišova služba vo svätyni.
2. Vplyv jeho služby na náš život dnes.
3. Božia výchova a jej účel.
Dobre si všimni verš Žid 10,22, ktorý hovorí o "plnej istote viery". Grécky výraz preložený ako "plná istota" znamená tiež "byť si absolútne istý", "byť úplne presvedčený". Inými slovami veriť "bez zaváhania". Apoštol hovorí, že by sme sa mali približovať k Bohu v plnej istote viery, byť úplne presvedčení, že zasľúbenia, ktoré nám dal, sa naplnia. Prečo máme mať túto "plnú istotu"? Na túto otázku nám pomôžu odpovedať tri predchádzajúce verše: Svojou smrťou sa Ježiš stal naším Veľkňazom, ktorý nám vysvätil "novú a živú cestu" k Bohu.
1. Zasľúbenia - výzvy k dôvere.
2. Čo urobil Boh preto, aby sme mohli veriť jeho zasľúbeniam.
List Židom vyjadruje myšlienku istoty množstvom gréckych slov, ktorých význam má rozličné odtiene: "plerophoria" - plná istota, presvedčenie; "parresia" - smelosť, dôvera, istota; "hypostasis" - dôvera, istota, presvedčenie; "tharre" - mať odvahu, konať smelo; "asphales" - bezpečný, istý.
Tieto verše môžeme rozdeliť do štyroch kategórií.
1. Prvá skupina veršov zdôrazňuje, že k Bohu môžeme prichádzať so smelou dôverou. Máme prístup k trónu milosti v nebeskej svätyni. Sme očistení a umytí. Prekážky sú odstránené. Náš život nie je naplnený strachom, ale dôverou.
2. Druhá skupina veršov dáva do súvisu istotu a nádej. Zdá sa, že ide o výzvu zostať vernými a vytrvať až do sľúbeného konca.
3. Tretia skupina veršov spája istotu s vierou. Vierou získavame istotu o tom, čo Kristus pre nás urobil a čo ešte urobí, aj keď ide o veci neviditeľné. Viera je nevyhnutný prvok našej nádeje, dôvery a istoty.
4. Posledná skupina obsahuje výzvy zotrvať v pevnej dôvere a nestratiť istotu.
1. Viera aj istota sú vždy spojené s Bohom.
2. Odmena viery.
3. Čo oslabuje našu istotu.
Slovo "viera" sa v liste Židom vyskytuje v rôznych formách a vytvára tematické bloky. Prvýkrát sa s ním stretávame v Žid 2,17, kde je Ježiš nazvaný "verným" veľkňazom. Nasledujúce dve kapitoly sú zamerané na vieru. Ďalší blok slov nachádzame v Žid 6. No najpočetnejší výskyt je na konci 10. kapitoly a v 11. kapitole, ktorá vymenúva známych hrdinov viery. Táto kapitola je azda najjasnejším a najsystematickejším výkladom viery.
List Židom spája vieru a istotu. Spasení sme vierou, nie skutkami. Kým sa pridŕžame nášho Pána vierou, máme istotu spasenia, ktorú získavame práve vierou.
Je zaujímavé, že Žid 4 obsahuje výzvu rozhodnúť sa a veriť. Táto epištola však nie je určená nekresťanom, ale kresťanom. Viera - to je niečo praktické. Na jednej strane nám dáva nádej a istotu; na strane druhej sa musí odzrkadliť v našom každodennom živote.
V Žid 10,35 autor vyzýva svojich čitateľov, aby nezavrhli svoju dôveru a istotu. Ako to mali urobiť? Tým, že vytrvajú vo viere. Pri tých, čo vytrvajú, sa naplní zasľúbenie (v. 36) - druhý príchod Ježiša (v. 37) a konečné spasenie. (v. 38.39)
1. Viera vedie k istote.
2. Viera nás vedie k činom, ktoré ju podporujú.
3. Viera a poslušnosť - nevera a neposlušnosť.
"Kristova obeť uisťuje kresťanov o dvoch významných pravdách:
(1) Tento čin bol vykonaný, aby sa vyriešil problém hriechu. Ľudia sa nemusia namáhať a vysiľovať, nemusia hladovať a trápiť sa smädom, nemusia sa týrať a premáhať v horúčkovitej, zúfalej, ale pritom márnej snahe získať očistenie od svojich hriechov. Jednou obeťou Boh raz a navždy skoncoval s hriechom. Nič, čo by sme mohli my urobiť, nemôže k tomu niečo pridať, alebo z toho ubrať. Golgota nám poskytuje plnú istotu, že naše hriechy sú vymazané.
(2) Golgota nás uisťuje, že máme voľný prístup do Božej prítomnosti. Bez ohľadu na to, kým sme, patríme Kristovi. Brány chrámu sú otvorené dokorán. Každý, kto verí, môže vojsť - nie krčiac sa od strachu, ale smelo." (William Johnsson)
"Istotu máme v Spasiteľovi, ktorý prišiel - Spasiteľovi, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych a ktorý vyhlásil: ´Ja som vzkriesenie a život.´ Poznaním Ježiša a jeho lásky zostupuje Božie kráľovstvo medzi nás... Poslovia Boží nás obdarovali tou najbohatšou hostinou - Kristovou spravodlivosťou, ospravedlnením vierou, nesmierne veľkými a nádhernými Božími zasľúbeniami v jeho slove, voľným prístupom k Otcovi prostredníctvom Ježiša Krista, útechou Svätého Ducha a dobré základy majúcou istotou večného života v Božom kráľovstve. Pýtame sa: Čo mohol Boh v príprave na veľkú večeru, nebeskú hostinu pre nás urobiť, a neurobil?" (E. G. Whiteová, RaH, 17. 1. 1899)
1. Prečo majú niektorí ľudia problém s istotou spasenia? Prečo je dôvera v to, čo Kristus pre nás urobil, jedinou vecou, na ktorej môže spočívať naša nádej spasenia?
2. Čo konkrétne nám radí autor listu Židom, aby sme si uchovali istotu? Aké nám dáva vzory?
Istota a viera navzájom spolu súvisia. Vierou si prisvojujeme, čo Kristus pre nás dosiahol a nachádzame v tom zasľúbenia. Táto istota nám pomáha k vyššej kvalite života - života v nádeji. Dáva nášmu životu cieľ, ktorý siaha za náš terajší život.
Západ slnka 19.10