Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ježiš dobrovoľne položil svoj život. Stal sa najväčšou obeťou, aby nás spasil. Jeho obeťou sú všetky ďalšie obete zbytočné.
"On (Ježiš) začal svoju službu, keď bol hladný, a predsa je Chlebom života.
Ježiš končil svoju pozemskú službu a bol smädný, a predsa je živou vodou.
Ježiš bol unavený, a predsa je naším odpočinkom.
Ježiš platil daň, a predsa je Kráľ.
Ježiš bol obvinený z toho, že má démona, a predsa vyháňal démonov.
Ježiš plakal, a predsa nám zotiera slzy.
Ježiša predali za tridsať strieborných, a predsa vykúpil svet.
Ježiša viedli ako baránka, ktorý má byť zabitý, a predsa je dobrým pastierom.
Ježiš zomrel, a predsa svojou smrťou zničil moc smrti." (Gregor Naziánsky, 381 po Kr.)
Aj keď sme v predošlej úlohe hovorili o Ježišovej obeti, je nevyhnutné zastaviť sa pri niektorých dôležitých myšlienkach, ktoré v súvislosti s jeho obeťou nachádzame v liste Židom.
Akú úlohu zohráva krv v liste Židom? Čo dosiahol Ježiš Kristus svojou smrťou? Prečo list Židom vyzdvihuje trvalú platnosť Kristovej smrti? Ako sme očistení a zbavení hriechu?
1. Preskúmať úlohu obetnej krvi v liste Židom a čo Kristus dokončil svojou smrťou.
2. Objasniť, prečo list Židom zdôrazňuje význam Ježišovej obete.
3. Definovať, ako nás Ježišova smrť očisťuje od hriechu.
Grécky výraz pre "krv" sa v liste Židom vyskytuje 21-krát, najčastejšie v 9. kapitole. Téma o krvi sa začína v Žid 9,7. Autor sa k nej vracia vo verši 18 a potom je ústrednou témou až do konca kapitoly. Okrem toho, v Žid 9,22 sa objavuje jedinečný výraz - "preliatie krvi".
Prvá zmluva, podobne ako nová zmluva, bola potvrdená krvou. Kým "krv zmluvy" v Žid 9 odkazuje na prvú zmluvu, Žid 10-13 sa sústreďuje na Ježišovu krv v súvislosti s novou zmluvou.
V Žid 9,7.18.22 sa stretávame so slovom "bez". Veľkňaz v prvej zmluve nevstupoval do svätyne svätých "bez" krvi. Prvá zmluva nebola uzavretá "bez" krvi. "Bez" preliatia krvi nieto odpustenia. Krv je jednoducho nevyhnutná.
Žid 9,7-14.25 dáva do protikladu použitie krvi zvierat a krvi Ježišovej, čím chce ukázať nedostatočnosť starozmluvného obetného systému. Žid 9,18-21 zdôrazňuje význam krvi pri uzavretí prvej zmluvy a posvätení starozmluvného svätostánku. Vyvrcholením tejto témy je verš Žid 9,22, kde je vyjadrený základný princíp: Hriech môže byť odpustený len prostredníctvom preliatej Ježišovej krvi. Iba tá môže očistiť od hriechu s konečnou platnosťou.
1. Úloha krvi v zmluve.
2. Krv zvierat v Starej zmluve bola symbolom Ježišovej krvi.
3. Len Kristovou krvou môžu byť ľudia zachránení.
Pri zmienke o krvi sa nám v mysli zväčša vynoria negatívne obrazy: násilie, smrť, vojny... V liste Židom však krv znamená niečo pozitívne.
"Kristova krv dáva život a nádej, pretože v plnosti realizovala večný Boží zámer vytrhnúť človeka z dilemy hriechu... Nijaká iná novozmluvná kniha nevyzdvihuje Golgotu tak, ako list Židom. Jej posolstvo o konečnej platnosti a dostatočnosti Kristovej krvi vysvetľuje na základe Starej zmluvy takými neobyčajnými a protikladnými výrazmi, že každý veriaci človek môže naozaj získať plnú dôveru." (Johnsson)
Ježišova krv očisťuje. Očisťuje hriešnika a svätyňu, prináša spasenie. Keď to všetko môže urobiť pre tých, ktorí ju prijímajú, potom tí, ktorí ju odmietajú, musia niesť následky - odsúdenie. Ježiš nechce, aby sme sa odvrátili od neho - zdroja večného života. List Židom je napomenutím zostať vernými.
1. Vďaka Kristovej krvi získavame vykúpenie, očistenie svedomia, odpustenie i posvätenie.
2. Kristus nám ponúka jedinú cestu zbavenia sa hriechu.
Kým v Žid 9 prevláda pojem "krv", v Žid 10 autor skoncentroval výrazy "obeť" a "dar". Prvá časť desiatej kapitoly hovorí o nedostatočnosti starozmluvných obetí. Od 10. verša dáva autor do protikladu trvalú platnosť Ježišovej obete a službu v pozemskom svätostánku. (v. 10-18)
Kristus priniesol obeť "raz a navždy". Túto obeť nemusí prinášať vždy znovu a znovu, ako to robil kňaz v starozmluvnom obetnom systéme.
Ježiš priniesol sám seba ako obeť, raz a navždy. To znamená, že vzal na seba trest, ktorý sme si zaslúžili my za naše hriechy. Bol obetovaný za nás. Hriech prináša smrť. No On, z lásky k nám, podstúpil smrť namiesto nás. Niesol trest, ktorý sme mali niesť my. To je podstata jeho obete.
Aj keď je napísané, že bol "obetovaný" (Žid 9,28), ďalšie verše to vnímajú ako jeho iniciatívu: "...ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu... ako obeť..." (Žid 9,14; pozri 10,12) Tieto texty chcú vyjadriť, že Ježiš dobrovoľne znášal utrpenie a smrť, vrátane poníženia.
Hlavné je, že jeho obeť je dostatočná pre všetkých. Priniesol ju raz a navždy. Vďaka nej môžu byť ľudia posvätení a okúsiť odpustenie.
1. Ježišova obeť bola prinesená len raz.
2. Jediná, jedinečná a dostatočná.
Biblia používa rôzne obrazy na opísanie diela záchrany, napríklad "ospravedlnenie", "spasenie", "zmierenie", "vykúpenie" alebo "byť v Kristovi". Ďalší výraz, ktorý sa používa v tomto zmysle, je "očistenie". S ním sa stretávame najmä v liste Židom.
Výraz "ospravedlnenie" pripomína súdny proces, na ktorom je niekto vyhlásený za ospravedlneného. Vykúpenie je obraz, ktorý znázorňuje, že niekto je "kúpený späť". Odpustenie naznačuje vymazanie dlhu. Pri zmienke o očistení myslíme na odstránenie špiny a nečistoty.
Prvýkrát sa s pojmom "očistiť" stretávame hneď úvode. Po tom, čo je Ježiš predstavený ako Stvoriteľ, sa hneď hovorí o očistení od hriechov. Tým je určený ráz celej epištoly. Ježiš "dokonal očistenie od hriechov".
"Svojím zmierením Kristus dosiahol očistenie od hriechu všeobecne - dielo, ktoré sa mohlo uskutočniť vďaka obeti na kríži a ktoré bude zakončené očistením celého vesmíru od hriechu - ako aj očistenie jednotlivca od hriechu. To druhé, ktoré taktiež umožnil kríž, ešte stále prebieha a nebude ukončené, kým nebude zachránená posledná duša." (7BC 397)
"Človek nie je od poškvrny vykúpený, ani mu jeho špina nie je odpustená, zmierená a nemôže byť ospravedlnená. Ak je človek špinavý, musí sa umyť - špina alebo poškvrna musí byť odstránená. Autor listu Židom dokazuje, že prostriedok, ktorý očisťuje, je krv, krv samotného Krista, ktorý je sprostredkovateľom očistenia ´par excellance´." (William Johnsson)
Ako nás poznanie, že Kristus niesol trest za všetky naše hriechy a že teraz môžeme stáť pred Bohom ako nevinní "očisťuje" od "mŕtvych skutkov"?
1. Len Ježišova krv očisťuje od hriechu.
2. Očistenie svedomia, očistenie od mŕtvych skutkov.
Všimni si, že tento verš nasleduje práve po známej jedenástej kapitole, ktorá hovorí o Božích verných nasledovníkoch, ktorí žili vierou. Dvanásta kapitola sa začína odkazom na týchto ľudí, ktorí sú čitateľom predstavení ako vzor nasledovania.
Aj keď im autor najprv dáva za príklad rôzne biblické osobnosti, napokon vyzdvihuje Ježiša, ktorého nazýva "pôvodcom a završovateľom našej viery". Slovo "pôvodca" môžeme tiež preložiť ako "autor", "zakladateľ" alebo "priekopník"; "završovateľ" znamená "dokonávateľ". Tým nám chce povedať, že všetko, čo potrebujeme pre spasenie, vieru, dôveru, istotu a osobnú svätosť, pochádza od Ježiša. On začal proces nášho spasenia a On ho aj dokoná. Všetko je v jeho rukách. Dielo, ktoré vykonal pre nás, dokončí aj v nás. Ježiš je naše spasenie. V ňom bolo dokonané naše vykúpenie. Z našej strany je potrebné upnúť sa vo viere na Ježiša, žiť vierou a v jeho sile vytrvať.
Ježiš v nás však môže pôsobiť len pod podmienkou, že mu to dovolíme. Vyžaduje od nás spoluprácu, podriadenie, ochotu žiť vierou, zostať pevný a neoblomný, a to aj uprostred ťažkých skúšok a utrpenia.
1. Príklad svedkov viery.
2. Príklad Ježiša Krista a jeho vplyv na našu vieru.
"Náš Spasiteľ je vo svätyni... Je naším Veľkňazom, ktorý sa za nás prihovára, ktorý za nás priniesol obeť zmierenia a ktorý prosí za nás pre svoju krv. Rodičia by mali svojim deťom takto predstavovať Spasiteľa, aby im do mysle vštepovali plán spasenia... Deťom a mladým ľuďom by sme mali neustále pripomínať, že jedinečný Boží Syn, aby urobil zadosť spravodlivosti a obhájil česť Božieho zákona, dal svoj život za naše previnenia... Kristus trpel, aby prostredníctvom viery v neho mohli byť naše hriechy odpustené. Stal sa zástupcom človeka a ručiteľom; vzal na seba trest, aj keď si ho vôbec nezaslúžil, aby sme my, ktorí sme si ho zaslúžili, mohli byť slobodní a opäť verní Bohu... On je našou jedinou nádejou spasenia... Keď sa človek v srdci kajá, prijíma Krista a jeho obeť zmierenia. Uvedomuje si, že Boh sa s ním zmieril." (Ellen G. Whiteová, Fundamentals of Christian Education, 369)
1. V liste Židom sa hovorí o tom, že sme očistení od hriechu. Ako túto skúsenosť prežívame vo svojom živote? Boh to nerobí bez našej spolupráce. Čo musíme ako kresťania urobiť, aby tento proces začal prebiehať?
2. Prečítaj si Žid 12,4. Čo hovorí apoštol o boji proti hriechu? Čo nám jeho slová naznačujú o vnútornom zápase, ktorý pri tomto boji prebieha?
"Keby našou najväčšou potrebou bolo poznanie, Boh by nám poslal vychovávateľa a učiteľa. Keby našou najväčšou potrebou bola technika, Boh by nám poslal vedca. Keby našou najväčšou potrebou boli peniaze, Boh by nám poslal ekonóma. Keby našou najväčšou potrebou bol smiech, Boh by nám poslal komika. Našou najväčšou potrebou však bolo odpustenie, preto nám Boh poslal Spasiteľa." (autor neznámy)
Tým, že list Židom zdôrazňuje trvalú platnosť Ježišovej obete, predstavuje úžasný obraz o tom, čo pre nás urobil náš Spasiteľ.
Západ slnka 19.25