List Židom oplýva výrazovými prostriedkami z prostredia svätyňovej služby. Vďaka tomu môžeme pochopiť, čo teraz robí Pán pre nás v nebi.
V decembri 1989 mesačník "Moody" uverejnil túto správu: "Dve rabínske školy v blízkosti Múru náreku vyučujú svojich študentov detaily o chrámovej službe. Ďalší učenci študujú rodokmene, aby identifikovali členov kňazskej rodovej línie. Na budúci rok plánujú zorganizovať konferenciu potomkov kňazského rodu. Iná skupina židovských aktivistov posvätila trojtonový ´základný kameň´ nového chrámu dva kilometre od chrámovej plošiny. Polícia im zabránila uskutočniť tento slávnostný obrad priamo na námestí pri západnom múre."
Napriek tomu, že od zničenia chrámu uplynuli celé stáročia, záujem o svätyňu a obrady v nej stále pretrváva. Tento týždeň nahliadneme "za oponu" nebeskej svätyne, ktorá nebola zhotovená ľudskými rukami, kde teraz slúži Ježiš ako náš veľkňaz.
Akú úlohu zohráva v liste Židom pozemská svätyňa a služby v nej? Čo nás môže naučiť o tom, čo sa teraz odohráva v nebeskej svätyni? Učí list Židom, že v nebi existuje skutočná svätyňa? Aký cieľ sleduje Kristova služba v nej?
1. Objasniť Kristovu službu v nebi prostredníctvom symbolov v pozemskej svätyni.
2. Ukázať, že v liste Židom je prehľad celého plánu spásy.
3. Pripomenúť si význam obetí v minulosti a Ježišovej obete pre našu spásu.
List Židom jasne hovorí: Ježiš je naším Veľkňazom v nebi. Takéto chápanie kňazstva nebolo Pavlovým čitateľom neznáme. Pavel vychádza zo starozmluvnej svätyne a kňazskej služby v nej. Bez tohto podkladu by mnoho z toho, čo hovorí o Kristovi a jeho službe v nebi, nedávalo zmysel.
Pavel sa v krátkosti vracia k starozmluvnej službe vo svätyni, stručne opisuje jej obe oddelenia, ako aj denné a výročné obrady, ktoré sa v nich vykonávali. V nasledujúcich veršoch (8-14) hovorí o Kristovi, ktorý vstúpil do nebeskej svätyne, kde vykonáva svoju veľkňazskú službu.
Aj keď Pavel dáva dôraz na nadradenosť služby, ktorú Kristus koná v nebi, v protiklade k tej pozemskej (Žid 9,11), je jasné, že služba v pozemskej svätyni úzko súvisí so službou v nebeskej svätyni. To je dôvod, prečo Pavel spomína obe. Pochopenie toho, čo sa dialo na zemi, nám pomáha pochopiť, čo sa deje v nebi.
List Židom používa pre svätyňu dva výrazy - "hagion/hagia" a "skene". Prvý je pôvodne prídavné meno a znamená "svätý". List Židom ho používa ako podstatné meno a prekladá sa ako "svätyňa", "sväté miesto" alebo "veľsvätyňa" ("svätyňa svätých"), v závislosti od kontextu. Druhý výraz znamená "stan" alebo "stánok" a pripomína nám starozmluvný svätostánok na púšti.
1. Zriadenie a zariadenie pozemskej svätyne.
2. Súvislosť medzi pozemskou službou vo svätyni a službou Ježiša Krista.
Apoštol, rovnako ako jeho poslucháči, museli dobre poznať Starú zmluvu a jej obrady. Svätyňa, na ktorú sa odvoláva, je pôvodná svätyňa, ktorá bola postavená pod Mojžišovým vedením ako protiklad k neskoršiemu chrámu, ktorý postavil Šalamún. Chrám bol lepšie vypracovaný ako model na púšti a na rozdiel od svätostánku na púšti obsahoval viac prvkov toho istého druhu, napríklad desať zlatých svietnikov alebo desať stolov.
Okrem základného zariadenia svätyne sa v tejto kapitole hovorí tiež o niektorých obradoch, ktoré sa v nej vykonávali, vrátane rôznych obetí a obetných darov. Aj keď neopisuje nebeskú svätyňu do detailov, jedno je zrejmé: autor je presvedčený, že v nebi existuje skutočná svätyňa, v ktorej slúži Ježiš za nás.
Keď Pavel hovorí o pozemskej svätyni, o jej "daroch a obetiach" (Žid 9,9) a o "pokrmoch, nápojoch a rozličných umývaniach" (v. 10), nikdy tým nekončí. Vždy je to úvod k tomu, čo chce povedať o svätyni v nebi. O to vlastne v liste Židom ide - ukázať čitateľom, že existuje niečo lepšie ako pozemský svätyňový systém, ktorý zriadil Boh sám. Je to nebeská svätyňa, kde Ježiš slúži ako veľkňaz.
1. Ako nám pozemská svätyňa pomáha pochopiť dielo Ježiša Krista v nebeskej svätyni.
2. Symboly svätyne a ich význam v pláne spásy.
3. Realita nebeského svätostánku.
List Židom sa zaoberá aj obeťami. Ak obete boli základom pozemského systému, o čo viac to bude platiť v prípade nebeskej svätyne?
V uvedených veršoch sú vymenované štyri druhy zvierat. S výnimkou jalovice sú vždy uvedené vo dvojiciach: krv "kozlov a teliat" a "kozlov a býkov". Najčastejšie sa spomínajú "kozly". Je zaujímavé, že o baránkovi, ktorý sa tak často spomína v knihe Zjavenie, sa v liste Židom vôbec nehovorí.
Septuaginta, grécky preklad Starej zmluvy, spomína kozlov v 4 Moj 7,17 v súvislosti s "bitnou obeťou pokojnou". Synonymum pre výraz "býk", použitý v liste Židom, nachádzame v 3 Moj 1,6 ako "zápalná obeť" a v 3 Moj 4,3 ako "obeť za hriech". Jalovica zo Žid 9,13 sa spomína v 4 Moj 19, kde sa popol z červenej jalovice používal pri očisťovaní. O býkoch a kozloch čítame tiež v súvislosti s nariadeniami o Dni zmierenia. (3 Moj 16)
Rôzne druhy zvierat, používané ako obete, nám pripomínajú základné druhy starozmluvných obetí, vrátane obetí v Deň zmierenia.
Všetky tieto zvieracie obete však boli len dočasné, neuspokojujúce a neschopné zachrániť od hriechu. Napriek tomu bolo veľmi dôležité, aby bola preliata krv, pretože tá ukazovala na Ježiša, ktorý jediný môže priniesť odpustenie a zmierenie.
1. Rôzne druhy obetí prinášané do pozemskej svätyne.
2. Čo mali obete naučiť obetujúcich.
3. Čo nás učí Ježišova obeť.
Všimni si, koho apoštol spomína v súvislosti so službou vo svätyni. Hovorí o cherubínoch, kňazoch, veľkňazoch, služobníkovi svätyne a prostredníkovi. Označenie "kňaz" a "veľkňaz" sa vzťahuje nielen na Áronových potomkov, ale aj na Ježiša, ktorý je najvyšším Kňazom a Veľkňazom. Len jeho služba môže vyriešiť problém hriechu.
Výraz "služobník" sa v Žid 1,7 vzťahuje na anjelov. V 8. kapitole sa týka Ježiša, služobníka nebeskej svätyne. Ježišova služba (leitourgia - Žid 8,6) je skutočná "liturgia" (súhrn bohoslužobných úkonov a obradov). Výraz "prostredník" sa v liste Židom nachádza trikrát (8,6; 9,15; 12,24), vždy v spojení s Ježišom. Je totiž len jeden Prostredník medzi Bohom a človekom - Ježiš Kristus.
Cherubíni zo Žid 9,5 sú dve zlaté sochy, ktoré boli umiestnené nad zľutovnicou v pozemskej svätyni. Čo symbolizovali? Ez 10,18-22; Zj 4,6-8
Cherubíni nie sú len nejaké mytologické postavy, ale skutočné bytosti, ktoré žijú v Božej prítomnosti. Obklopujú Majestát vesmíru v jeho svätostánku.
"Nepochybujeme o tom, že biblický pojem "cherubíni" označuje určitú skupinu anjelov. Nikde nie sú predstavení ako tí, ktorých máme uctievať, preto nemôže ísť o božské bytosti. Vždy, keď sa s nimi stretávame, slúžia Bohu; zvyčajne v jeho bezprostrednej blízkosti. V poetickom, symbolickom jazyku sú predstavení ako tí, ktorí nesú Boha, alebo ako tí, čo strážia alebo zatieňujú jeho trón." (SDA Bible Dictionary, 189.190)
1. Význam zľutovnice a cherubínov vo svätyni.
2. Úloha anjelov vo svätyni a v pláne záchrany.
Pádom Adama a Evy do hriechu sa zmenil vzťah človeka k Bohu. Dramatická zmena nastala aj v živote na zemi. Hriech so sebou priniesol choroby, smrť a utrpenie. Skutočná tragédia hriechu však spočíva v trhline medzi nebom a zemou; v priepasti, ktorá vznikla medzi stvorenstvom a Stvoriteľom. Hlavnou príčinou bolesti a utrpenia je, že hriech narušil náš vzťah k Bohu. Hriech spôsobil odcudzenie a oddelil Stvoriteľa od stvorenia, aby stvorenie nemalo prístup k jedinému zdroju svojej existencie a stratilo zmysel svojho života. To, čo stvorenie pre hriech stratilo, nebolo len fyzické, ale aj duchovné, dokonca večné.
Prvou a najdôležitejšou úlohou preto bolo preklenúť túto obrovskú priepasť. To bol dôvod, prečo Ježiš prišiel na zem, zomrel a teraz slúži v nebi za nás.
Práve o tom je list Židom - o Bohu, ktorý urobil všetko pre to, aby preklenul priepasť medzi nebom a zemou. Je to vlastne plán spasenia v skratke - počínajúc Kristovou smrťou na kríži (znázornenou obeťou), až po jeho dielo v nebeskej svätyni.
Písmo ani tak veľmi nedáva dôraz na samotný problém, skôr na jeho riešenie - odpustenie hriechu, oslobodenie od hriechu a silu k víťazstvu nad hriechom. Kľúčovou témou listu Židom je očistenie. Boh nám chce nielen odpustiť, ale nás tiež očistiť a posvätiť. To všetko je teraz možné, ale len vďaka Ježišovej "dokonalejšej" obeti, jeho "dokonalejšej" krvi a jeho "dokonalejšej" služby za nás.
V liste Židom nám Boh predstavuje problém aj jeho riešenie.
1. Ježišovo riešenie problému hriechu.
2. Čo urobil pre vyriešenie Ježiš a čo musíme urobi my.
"Kristus bol Baránkom zabitým od založenia sveta. Pre mnohých je tajomstvom, prečo prvá zmluva vyžadovala tak mnoho obetných darov, prečo bolo na oltár prinesených toľko krvavých obetí. Všetko, čo sa dialo pred ich očami, im malo do ich mysle a srdca vtlačiť veľmi dôležitú pravdu: ´Bez preliatia krvi nieto odpustenia.´ Každá krvavá obeť predstavovala ´Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta´. Autorom židovského systému bohoslužieb bol samotný Ježiš. Predobrazy a symboly v ňom zahrnuté boli tieňom duchovných a nebeských vecí. Mnohí zabudli na pravý zmysel a význam týchto obetí. Z ich mysle sa vytratila dôležitá pravda o tom, že odpustenie hriechu sa dá získať jedine prostredníctvom Ježiša Krista. Množstvo obetných darov a krv kozlov a býkov však nemohli odstrániť hriech." (7BC 932.933)
1. Zj 7,15 a 16,17 jasne hovoria, že Boží trón je v nebeskom chráme. V liste Židom čítame o tróne štyrikrát. (1,8; 4,16; 8,1; 12,2) Kontext veršov Žid 4,16 a 8,2 v nás vyvolá rovnaký dojem: Trón sa nachádza vo svätyni. Túto pravdu podporuje aj Stará zmluva, napríklad Ž 11,4 a Iz 6,1, kde je napísané: "...videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje jeho rúcha naplňovali chrám." Svätyňa je centrom Božej vlády. Spasenie, pomoc a súd prichádzajú z miesta Božieho príbytku, z jeho paláca, ktorým je svätyňa. Starozmluvný výraz pre chrám (h-k-l) sa prekladá aj ako "palác" Prečo je myšlienka, že svätyňa je miestom, kde je Boží trón, taká dôležitá pre naše chápanie Kristovej služby v nebi?
2. Prečo je Kristova služba v nebi taká dôležitá?
List Židom je bohatý na výrazy súvisiace so svätyňou. Pochopenie svätostánku tvorí základ pre pochopenie celej knihy. Boh chce byť blízko pri nás a bývať uprostred nás. Prostredníctvom Ježiša máme teraz prístup k Majestátu nebies a môžeme sa tešiť z istoty spasenia.
Západ slnka 20.17