Biblické úlohy
Biblické úlohy
Nijaká kniha Biblie nevysvetľuje Ježišovu kňazskú službu v nebesiach tak jasne a výstižne, ako list Židom.
Po prvej svetovej vojne, keď Francúzi a Nemci ešte stále žili v ovzduší nepriateľstva, krčmár Max Fladt si jedného dňa šiel zaplávať do Rýna. Bolo to dosť nebezpečné, pretože rieka bola rozvodnená. Navyše, francúzski vojaci stavali pontónové mosty. Jeden pontón sa však prevrátil. Štyria vojaci padli do silného prúdu a zápasili o život. Len niekoľko dní predtým Francúzi odsúdili na smrť siedmich Nemcov. Mal teraz Fladt pomôcť francúzskym vojakom? Hodil sa do vĺn a dvoch z nich zachránil. Nasledujúceho dňa ho navštívil kapitán francúzskych vojakov a poďakoval mu za jeho hrdinský čin. Spýtal sa ho, ako by sa mu mohol odmeniť. Fladt odpovedal: "Áno, mohli by ste sa mi rovnako odmeniť - život za život. Prosím o milosť pre siedmich nemeckých mužov."
To je podstata služby prostredníka.
Akú úlohu Ježiša Krista v nebesiach vyzdvihuje list Židom? Čím sa podobá úlohe Árona ako veľkňaza? Prečo je Ježiš prirovnaný ku kňazovi a kráľovi Melchisedekovi?
1. Naučiť sa, čo list Židom hovorí o Ježišovej úlohe Veľkňaza.
2. Ukázať paralely medzi veľkňazskou službou Ježiša a Árona.
3. Porovnať Krista ako veľkňaza a Melchisedeka.
List Židom charakterizuje Kristovu službu v nebesiach troma slovami: kňaz, veľkňaz a kňazstvo. Nikde inde sa v Novej zmluve v súvislosti s Ježišom Kristom tieto výrazy nepoužívajú. V tom spočíva jedinečnosť listu Židom.
S pojmami kňaz, kňazstvo sa v liste Židom stretávame nespočetnekrát. Aj keď sa píše o levitskom kňazstve a o kňazstve Melchisedeka, v kontexte ide vždy o kňazstvo Ježiša Krista.
List Židom hovorí o Ježišovi ako o Mesiášovi, aj ako o kňazovi. Ž 110 je v Novej zmluve citovaný veľmi často, ale vždy len prvý verš. Výnimkou je len list Židom, kde je okrem prvého verša citovaný aj verš 4. Mesiášovi - o ktorom hovorí Ž 110,1 - Hospodin tiež prisahal: "Ty si naveky kňazom na spôsob Melchisedeka." (Ž 110,4) To znamená, že Žalm 110,4 aj list Židom hovoria o mesiášstve a o kňazstve Ježiša Krista.
Kľúčovým prvkom listu Židom je Ježišova kňazská služba v nebesiach. Ježiš-Mesiáš je Ježiš-Veľkňaz v nebeskej svätyni.
Aj keď s myšlienkou Krista ako kňaza sa stretávame aj na iných miestach Biblie (1 Ján 2,1.2; 1 Tim 2,5), nikde nie je vyjadrená tak jasne a zreteľne ako v liste Židom.
1. Ježiš Kristus je naším Veľkňazom.
2. Aký praktický význam má naše kňazstvo.
Aj keď sa Ježišovo kňazstvo líši od kňazstva levitov, ako veľkňaz je porovnávaný s Áronom, najvyšším kňazom v levitskom systéme. Napriek jasným odlišnostiam, ktoré tu existujú, pri našom štúdiu sa zameriame na spoločné znaky.
Ježiš je človek, a zároveň Boží Syn. Áron však nie. To je hlavný rozdiel, na ktorý nás upozorňuje Žid 5,5.6, kde po citáte zo Ž 2 nasleduje citát zo Ž 110, čím je spojené synovstvo s kňazstvom. Pretože Ježiš je Syn, Boh mu zveril kňazstvo Melchisedeka.
Rozdiel sa týka aj obetí. Aj keď obaja - Ježiš aj Áron - priniesli obete, Ježišova obeť je jedinečná, dostačujúca pre celé ľudstvo a - pretože je naveky platná a účinná - nemôže byť nahradená žiadnou inou obeťou.
Ďalej, Ježiš je oboje - obeť aj kňaz, čím zďaleka prevyšuje Árona, ktorý bol len kňazom a nikdy sa nemohol stať obeťou. Ňou mohol byť len Ježiš. Na rozdiel od Árona a ostatných kňazov sa Ježiš nikdy nepoškvrnil hriechom.
Leviti ako kňazi, podobne ako aj Ježiš, súcitili s hriešnikom. Pravdaže, platí to len v prípade ideálneho kňaza. Biblické príklady však ukazujú, že levitskí kňazi boli neraz aj dosť hrubí, nezdvorilí a neverní. V protiklade k tomu dáva list Židom dôraz najmä na tento aspekt Ježišovej služby - aj keď bol sám bezhriešny, súcití s hriešnikmi, je milosrdný a dôveryhodný.
Ďalšie rozdiely - Áron slúžil na zemi, Ježiš slúži v nebi. Aj keď pozemská a nebeská svätyňa navzájom súvisia, Ježiš slúži v skutočnom chráme, nie v jeho pozemskej kópii.
1. Úloha veľkňaza v starozmluvnom období.
2. Úlohe Ježiša Krista ako veľkňaza.
3. Spoločné a rozdielne znaky.
Ľudsky povedané, Ježiš nemal právo zastávať úrad kňaza. Bol z pokolenia Júdovho, nie Léviho ako Áron a podľa Starej zmluvy, všetci kňazi museli byť Áronovými potomkami.
Ježiš je Syn Boží i Syn človeka. Žil medzi nami, zomrel na kríži namiesto nás. Je jediným dokonalým Prostredníkom; jediný, kto v konečnom zmysle môže byť naším veľkňazom.
Ako túto pravdu predstaviť? Apoštol musí dokázať z Písma, že Ježiš má právo byť nielen kráľom, ale aj kňazom. Vychádza zo Ž 110,4: "Ty si naveky kňazom na spôsob Melchisedeka." To sa naplnilo len v Ježišovi. Ježiš je vskutku Kňazom na iný spôsob (podľa iného poriadku), než bol Áron.
Žid 7 sa začína krátkym opisom Melchisedeka. (v. 1-4) Je to niekto významnejší než Lévi, pretože Abrahám, praotec Léviho, mu odovzdal desiatok a on ho požehnal. (v. 4-10) Po zmienke o Melchi- sedekovi predstavuje autor Ježišovo nové a lepšie kňazstvo. Dokazuje to na základe Ž 110, nie 1 Moj 14, čo svedčí o tom, že predpoveď o mesiášskom kňazovi sa naplnila v Ježišovi. Pôvod, narodenie a smrť Melchisedeka nám nie sú známe a pre apoštola to ani nie je dôležité. Melchisedek je predobrazom Krista, nie naopak. Dôraz je na Ježišovi, nie na Melchisedekovi.
V liste Židom je v popredí téma synovstva. Pretože Ježiš je Syn, je väčší ako Mojžiš (Žid 3) a Áron (Žid 5). No je tiež kňazom na spôsob Melchisedeka, ktorého vďaka svojmu synovstvu taktiež prevyšuje.
1. Rozdiel medzi kňazstvom na spôsob Árona a Melchisedeka.
2. Pozadie Melchisedeka.
3. Kristovo výnimočné postavenie v úlohe veľkňaza.
Žid 2,17 predstavuje Ježiša ako milosrdného a verného veľkňaza. Tieto dve vlastnosti sú v ďalších kapitolách tejto knihy viac rozvinuté, ale v opačnom poradí.
Najprv je Ježiš predstavený verný ako bol Mojžiš, aj keď ho vo všetkom prevyšoval. Potom sa autor venuje téme Ježišovho milosrdenstva. Pozri Žid 4,14-5,10.
Popri vernosti a milosrdenstve hovorí táto stať aj o Kristovej bezhriešnosti. Aj keď dáva dôraz na blízky vzťah k nám, na jeho ľudskú prirodzenosť a bratstvo s nami, autor dbá na to, aby v nás nezanechal žiadnu pochybnosť o tom, že Kristus bol "bez hriechu" (Žid 4,15), že bol "nevinný", "nepoškvrnený", a preto "oddelený od hriešnikov". (Žid 7,26) Jeho bezhriešnosť bola rozhodujúca nielen pre jeho pozemskú službu, ale aj pre nebeskú. Keby bol zhrešil na zemi, nemohol by pre nás nič urobiť v nebi. Aj keď je svätý a večne dokonalý, vyvýšený nad nebesá, predsa sa skláňa k nám slabým, hriešnym a blúdiacim hriešnikom.
Podľa listu Židom je Kristova kňazská služba závislá od jeho vtelenia a mučeníckej smrti. "Presne povediac, hovoriť o ňom (o Kristovi) ako o kňazovi môžeme až po vzkriesení. Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade zvyčajne nazývame veľkňazskou modlitbou. Je to však v rozpore s teológiou listu Židom." (William G. Johnsson)
1. Prečo sa musel Ježiš stať nám podobným.
2. Ježišova bezhriešnosť.
3. Význam Ježišovej bezhriešnosti pre vykúpených.
Ježišovo kňazstvo je jedinečné. Je obeť a prostredník súčasne. Spojiť v sebe tieto dva prvky nemohol nikto iný v celých dejinách. Len Ježiš zomrel ako náš Zástupca a len Ježiš je náš Veľkňaz v nebeskej svätyni.
Ježiš je jedinečný Prostredník, pretože nikto iný v celom vesmíre nebol Boh a človek súčasne. To sú atribúty, ktoré mu umožňujú byť dokonalým mostom medzi nebom a zemou.
Dôsledok tejto služby je taktiež jedinečný. Nikto nemôže spasiť naveky okrem Ježiša. Večný život dostávame len prostredníctvom neho.
Ježišova služba ako veľkňaza je objektívna. To znamená, že nie je závislá od toho, ako sa cítime a čo si myslíme. Existuje bez ohľadu na to, či to chápeme, či o tom vieme, alebo dokonca či tomu veríme. Aj keď v živote kresťana sú určité subjektívne prvky, základ kresťanstva existuje len vďaka dielu Ježiša Krista.
1. Dopad Kristovho kňazstva, prostredníckej služby na našu vieru.
2. Výzva listu Židom k veriacim.
"Nech viera prenikne cez satanove pekelné tiene a upriami sa na Ježiša, nášho Veľkňaza, ktorý za nás vstúpil za oponu. Aj keď mraky prikryjú oblohu a vôkol zúri búrka, táto kotva drží pevne a my si môžeme byť istí víťazstvom." (E. G. Whiteová, In Heavenly Places, 127)
"A tak vidíme, ako apoštol káže v korintskej synagóge a svoje slová potvrdzuje výrokmi Mojžiša i prorokov a ako svojich poslucháčov dovádza do čias príchodu zasľúbeného Mesiáša. Počujeme ho, ako objasňuje dielo Vykupiteľa, slávneho Veľkňaza ľudstva, ktorý obeťou vlastného života raz navždy dosiahol zmierenie za hriech a potom šiel konať prostrednícku službu v nebeskej svätyni. Z Pavlovej zvesti mali všetci jeho poslucháči vyrozumieť, že Mesiáš, po ktorého príchode tak túžili, už prišiel; jeho smrť bola skutočným naplnením všetkých doterajších symbolických obetí a že jeho služba v nebeskej svätyni je skutočným zmyslom symboliky svätyňových a chrámových služieb židovských kňazov." (SA 149.150; AA 246)
1. List Židom, aj keď bohatý na obsah, hovorí predovšetkým o Ježišovej veľkňazskej službe. To, že tejto téme sa venuje celá jedna biblická kniha, nám chce povedať, aká je táto služba dôležitá. Diskutujte o jej dôsledkoch najmä v súvislosti s naším učením o Kristovi v nebeskej svätyni.
2. Aký je súvis medzi Kristovou smrťou a jeho veľkňazskou službou? Prečo sú obe veľmi dôležité?
3. Čo je pre teba z témy tohto týždňa najdôležitejšie?
List Židom nám predstavuje Ježišovo kňazstvo. Táto vyššia služba sa riadi poriadkom Melchisedeka, a predsa nesúvisí s levitským kňazstvom. Aj keď Kristova kňazská služba nadväzuje na kňazstvo levitov a Melchisedeka, predsa ich nekonečne prevyšuje.
Západ slnka 20.27