Biblické úlohy
Biblické úlohy
Kristovo vyvýšenie otvára cestu jeho službe a požehnaniam, ktoré z nej vyplývajú.
Niektorí ľudia sa veľmi radi povyšujú. Ako sa cítite v spoločnosti tých, ktorí na vás hľadia zvysoka? Sebapovyšovanie bolo prvým hriechom. Zanechať tento hriech nie je také jednoduché.
Celý list Židom zdôrazňuje Ježiša Krista - vyvýšeného. Jeho prípad je však iný, pretože nevzbudzuje žiadne pohoršenie. Ježiš si nič nenamýšľa a nepôsobí dojmom, ktorý by v nás vyvolal chuť odvrátiť sa preč.
Práve naopak. Kristova vyvýšenosť sa prejavuje spôsobom, ktorý nás k nemu vo viere a poslušnosti priťahuje, pretože jeho vyvýšenie nám dáva veľkú nádej spasenia.
Ako opisuje list Židom Ježiša Krista ako vyvýšeného? Prečo je Ježiš vyvýšený? Aké dôsledky má jeho život, smrť a služba? Ako budeme reagovať na Kristovo dielo pre nás?
1. Poznať, ako predstavuje list Židom Ježiša.
2. Uvedomiť si, aký úžitok má charakter Ježiša Krista a jeho služba pre našu záchranu.
3. Prijať to, čo Ježiš urobil a robí pre našu záchranu.
Aj keď je Ježiš dôstojnejší ako anjeli, Mojžiš a pozemskí veľkňazi; aj keď je jeho krv lepšia než krv Ábelova; aj keď je povýšený nad nebesá - kým žil na zemi, nikdy sa nevyvyšoval.
Premýšľaj o tom, čo je o Ježišovi napísané v liste Židom v protiklade k tomu, čo o ňom píšu štyri evanjeliá. Sotva si dokážeme predstaviť, že hovoria o tej istej osobe. A predsa je to tak.
Podľa evanjelií sa Ježišov život vyznačoval jednoduchosťou, pokorou a službou druhým, nie sebe. U Krista sa nestretávame s nijakým sebavyvyšovaním.
Porovnaj Ježišov postoj s tým, ako je to dnes vo svete, kde kľúčovým motívom mnohých našich činov je vyzdvihovanie seba. Žiaľ, ani kresťania nie sú imúnni voči týmto vplyvom, a to ani vo veciach, ktoré súvisia s našou vierou. Podobne ako učeníkov, aj nás možno trápi problém, kto z nás je najdôležitejší. Možno pohŕdame druhými ako farizeji colníkmi. Porovnávame sa s ostatnými, pokiaľ možno s tými, ktorí sú horší alebo "nižší" než my.
V protiklade k tomu uvedené verše jasne potvrdzujú, že Ježiš bol vyvýšený nad anjelov, Mojžiša atď. Keď sa však pozrieme na jeho pozemský život a jeho charakter ako človeka, nevidíme nič iné len pokoru, sebazaprenie, odriekanie - a to všetko pre dobro tých, ktorí boli bezpochyby "nižší" než On. Ten, ktorý bol vyvýšený nad Mojžiša, bol ten istý, čo sa sklonil a umyl nohy svojim učeníkom.
1. Vyvýšenosť a pokora Ježiša Krista.
2. Dôvody jeho pokory.
3. Ježišov príklad.
Prvým dôvodom je pravdaže to, že Ježiš je Boh a Stvoriteľ. List Židom sa odvoláva práve na to. Ako sa však zdá, jeho vyvýšenie nevyplýva v prvom rade z jeho preexistencie a božstva. Namiesto toho, čo je dosť zaujímavé, apoštol spája jeho vyvýšenie s jeho "ponížením".
V Sk 10,36 predstavuje Peter Ježiša ako "Pána všetkých". O dva verše ďalej však hovorí, ako tento "Pán všetkých" konal v ľudskom tele: "...chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých..." (v. 38) To je pravá veľkosť, veľkosť v "ponížení".
Jozef v Egypte, či už ako otrok alebo ako väzeň, verne plnil svoje úlohy. Po určitom čase bol povýšený a zastával vedúce postavenie v kráľovstve. Mojžiš, keď dozeral na stádo oviec svojho svokra na madiánskej púšti, vôbec netúžil stať sa vodcom Izraela. Boh o ňom povedal: "Mojžiš bol omnoho pokornejší ako všetci ľudia na zemi." (4 Moj 12,3) Pastier Dávid sa stal kráľom. Peter cituje Starú zmluvu a vyhlasuje: "Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť." (1 Pet 5,5) Ježiš nám hovorí: "Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako slúžiaci." (Luk 22,26)
Ježišova bezpríkladná služba na zemi bola odmenená povýšením v postavení, čo viedlo k povýšeniu v jeho súčasnej službe. V Ježišovi sa spojili oba prvky - povýšenie v postavení a povýšenie v službe. Čitatelia listu Židom sú povzbudzovaní, aby zostali verní Ježišovi, ktorý, aj keď je Kráľ, slúži nám spôsobom, v ktorom ho nemôže zastúpiť nikto iný.
1. Dôvod Ježišovho vyvýšenia.
2. Príklady z biblických dejín.
3. Ako nás ovplyvňuje pokora Ježiša ako služobníka.
Dôsledky Ježišovho vyvýšenia - lepšia nádej, lepšie zasľúbenia, lepšia zmluva, lepší a trvalejší základ, lepšia vlasť a lepšie vzkriesenie - sú orientované na budúcnosť. Ježiš pripravuje svojim nasledovníkom svetlú budúcnosť. Súčasťou tejto budúcnosti je lepšie a konečné vzkriesenie. Tým sa líši od predošlých vzkriesení v oboch zmluvách, pretože vtedy sa ľudia vrátili do dočasného smrteľného života. Naopak, pri konečnom vzkriesení sa zobudíme do života bez konca vo svete, ktorý prevyšuje naše predstavy.
Aj keď sú tieto zasľúbenia zamerané na budúcnosť, majú veľký význam aj pre nás dnes. Náš súčasný život nám totiž dáva príležitosť získať večnosť s Ježišom. Je to akási predohra večnosti. Podobne nám pomáhajú aj lepšie zasľúbenia a lepšia zmluva. Tu a teraz vkladá Pán svoj zákon do našej mysle a dáva nám túžbu riadiť sa ním; tu a teraz dostávame silu poslúchať, milovať ho a odzrkadľovať jeho charakter.
Prostredníctvom Ježiša Krista zjavil Boh svojmu ľudu nádherné pravdy. Prijal však jeho ľud vo viere tieto pravdy? Dôveruje v lepšie zasľúbenia, lepšiu nádej a lepšiu vlasť, alebo odvrátil svoj pohľad od týchto vecí a vrátil sa tam, kde bol predtým? To je výzva Židom, ktorým bol list adresovaný, a to je výzva aj pre nás.
1. Dôsledky Ježišovho povýšenia.
2. Pripomenutie príčiny a následkov zasľúbení o lepšej budúcnosti.
3. Ako sa nás dotýka výzva k Židom.
Aj keď je Ježiš nad všetko vyvýšený, aj keď je plán spasenia dokonalý, účinný a určený všetkým, jedno Boh nerobí: nikoho nenúti poslúchať, nikoho nenúti prijať, čo Kristus ponúka. Rozhodnutie necháva na nás. "Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť..." (Józ 24,15) Aj po tisícročiach zostáva táto Józuova výzva aktuálna. Pavel sa ňou obrátil na Židov, ale platí rovnako aj pre nás dnes: Rozhodnite sa, komu budete slúžiť.
O Ábelovi sa v liste Židom hovorí dvakrát. Ábel prejavil úctu Bohu tým, že priniesol lepšiu obeť než Kain. (11,4) V Žid 12,24 je porovnávaná Ježišova krv s krvou Ábelovou, ktorý bol verný Bohu a je nazvaný spravodlivým. Aj keď Ábel zomrel, jeho krv stále "volá". No krv Ježišova "volá hlasnejšie" ("hovorí lepšie") než Ábelova. Ábel je prvým hrdinom viery v Žid 11 a prvým mučeníkom. Ježiš ho však neporovnateľne prevyšuje.
Podobne ako Ábel, aj Mojžiš sa rozhodol pre Ježiša. Radšej sa rozhodol trpieť s Božím ľudom, než mať pôžitok z hriechu. Dobre chápal, o čo tu ide a mal správne zoradené priority. Kristovo pohanenie bolo preňho väčším bohatstvom než poklady Egypta.
1. Ako sa rozhodol Ábel?
2. Ako sa rozhodol Mojžiš?
3. Ako sa rozhodujeme my?
Včera sme uvažovali o dvoch mužoch, ktorí, keď sa mali rozhodnúť medzi dobrým a zlým, zvolili si to dobré. Nanešťastie, nie je to vždy tak.
Opäť si všimni porovnanie vo verši Žid 12,25; medzi niečím lepším a niečím, čo nie je až také dobré. O čo pôsobivejšie to znie, keď hovorí niekto z neba, než keď je to len niekto zo zeme!
"Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov. Uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, čo šliape po Božom Synovi a zneváži krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a potupí Ducha milosti." (Žid 10,28.29)
Na Ježišovo vyvýšenie môžu ľudia reagovať dvojakým spôsobom. Niektorí ho radi prijmú ako svojho Pána, niektorí ho odmietnu. Niektorí si uvedomujú, kto je Ježiš a čo v ich živote vykonal, a predsa sa rozhodnú proti nemu. List Židom je určitou výzvou najmä k tým druhým, ktorí Ježiša poznajú a vedia, čo pre nich urobil, no napriek tomu ho odmietajú. V celej knihe sa stretávame s rovnakou prosbou: Pozri sa, kto je Ježiš a uvedom si, čo pre teba urobil. Ako sa potom môžeš od neho odvrátiť?
1. Dôležitosť odpovede na výzvy z neba.
2. Naša odpoveď odhaľuje náš vzťah k Ježišovi, k Bohu.
3. Dôležitosť pripomínania výzvy a zodpovednosti.
"Kristus nebol necitlivý voči hanbe a potupe. Dotýkali sa ho veľmi trpko. Prežíval to oveľa hlbšie a akútnejšie než to prežívame my, pretože jeho prirodzenosť bola vznešenejšia, čistejšia a svätejšia, než je prirodzenosť hriešneho pokolenia, za ktoré trpel. Bol Majestátom neba, rovný Otcovi, bol Veliteľom zástupov anjelov, a predsa zomrel za človeka tou najhanebnejšou a najpotupnejšou smrťou. Keby si to tak pyšné ľudské srdcia uvedomili! Keby pochopili význam vykúpenia a naučili sa Ježišovej pokore a miernosti!" (E. G. Whiteová, That I May Know Him, 339)
"Krv Ježiša Krista nás očisťuje od každého hriechu. Volá hlasnejšie než krv Ábelova, pretože Kristus žije, aby sa prihováral za nás. Neustále máme premýšľať o účinku Ježišovej krvi. Táto život očisťujúca a život udržiavajúca krv, ktorú si vierou privlastňujeme, je našou nádejou. Máme si stále viac a viac uvedomovať jej neoceniteľný význam, pretože sa prihovára za nás len v tom prípade, ak sa vo viere dožadujeme jej moci, pričom naše svedomie je čisté a máme pokoj s Bohom." (7BC 947)
1. Čo sa môžeme naučiť o vzťahu sluha - pán v súvislosti s tým, čo sme povedali o vzťahu medzi Ježišovým vyvýšením a "ponížením"? Ako nám túto myšlienku objasňuje Mar 10,44?
2. V akej jemnej forme sa môžu dokonca aj verní kresťania chytiť do pasce sebapovyšovania? Jedine akým spôsobom sa možno ochrániť pred týmto zvodom?
Kristova vyvýšenosť sa prejavila ponížením v službe tým, že priniesol lepšiu obeť na zemi, ale aj povýšením do služby veľkňaza v nebi. Prináša nám lepšiu zmluvu, lepšiu nádej, lepšiu vlasť a lepšie vzkriesenie. Odovzdávame sa Tomu, ktorý nám prináša také veľké spasenie.
Západ slnka 20.36