Biblické úlohy
Biblické úlohy
V tomto štvrťroku sme uvažovali o jednom zo základov kresťanskej viery - o odpustení. Nie je to hocijaké odpustenie, ale také, ktoré dokonale svätý a spravodlivý Boh udeľuje nesvätým a nespravodlivým ľuďom; odpustenie, ktoré nás nabáda k svätému a spravodlivému životu, ktorý je však iba nedokonalým odrazom Božej svätosti a spravodlivosti.
Povedali sme tiež, že Božie odpustenie spôsobuje v živote človeka radikálnu zmenu, ktorá by sa mala prejaviť v každej oblasti nášho bytia; nastala totiž zmena v najzákladnejšom aspekte našej existencie - v našom vzťahu k nášmu Stvoriteľovi.
V tejto úlohe si ešte raz pripomenieme, akú zmenu spôsobuje odpustenie v živote tých, ktorým bolo odpustené, aj keď si to vôbec nezaslúžili.
Čo znamená žiť vierou? V akom zmysle sme "dosiahli plnosť v ňom"? Aké požehnania môžeme obdržať v Kristovi? Ako by mali tieto požehnania ovplyvniť naše správanie k iným? Aj keď spasenie dostávame zadarmo, za akú cenu bolo získané? Ako prejavíme Bohu svoju lásku za to, čo pre nás urobil?
1. Učiť sa že, život viery je potvrdením pravdivosti Božieho sľubu odpustenia.
2. Ukázať, že napriek skúškam môžeme vierou mať istotu večného života.
3. Potvrdenie, že Božia láska nám dáva silu k životu viery.
Rim 1,17 je jedným z najznámejších biblických textov. Práve tento verš spôsobil zmenu v živote Martina Luthera.
Otázkou však je: Ak spravodlivý bude žiť z viery, tak z viery v čo?
Nech je tvoja odpoveď akákoľvek, jedno je isté: Ak v tvojej odpovedi - či už priamo, alebo náznakom - nie je zahrnutá myšlienka, že Boh nám odpustil naše hriechy, žiaľ, tvoja odpoveď nie je úplná. Už výraz "spravodlivý" naznačuje, že Boh nám odpustil. Aj keď sú dobré skutky, láskavé slová a milujúce srdce v kresťanskom živote veľmi dôležité, v Božích očiach neurobia človeka spravodlivým. "Spravodliví" sú len tí, ktorým Boh odpustil a pripočítal im Kristove zásluhy.
Z toho vyplýva otázka: Ako zistíme, že nám Boh odpustil? Budeme počuť hlas z neba, ktorý nám to oznámi? Napíše Boh na oblohu, že nám odpustil? Alebo nám to povie vo videní?
Nie. Vierou sme o tom presvedčení. Vierou o to prosíme. Vierou odpustenie prijímame. Ako inak?
Preto spravodlivý, ktorému bolo odpustené, žije vierou - vierou v zasľúbenie o odpustení, ktoré sme dostali vďaka životu, smrti a veľkňazskej služby Ježiša Krista. Pretože sme si vierou prisvojili odpustenie, máme nádej, pokoj a istotu. Nie je to slepá ani ľahkovážna viera, predsa však je to viera.
1. Spravodlivý bude žiť vierou, je mu odpustené.
2. Odpustenie skrze vieru v Ježiša Krista.
Prečítaj si úvodný verš aj v iných prekladoch. Lepšie ho pochopíš. Aké zvláštne slová! Verš 9 hovorí, že v Ježišovi "telesne prebýva celá plnosť božstva". A my, prostredníctvom viery, stávame sa jedno s Kristom! Preto nie div, že text hovorí, že sme "dosiahli plnosti v ňom". Túto plnosť ľahšie pochopíme, keď vieme, kto je on - Ten, v kom prebýva plnosť božstva. To je viac, ako dosiahnuť postavenie významných ľudí na vysokých miestach! Viac, ako mať tie najlepšie kontakty!
V Ježišovi, ktorý má všetku moc na nebi a na zemi, je nám k dispozícii taký zdroj moci, ku ktorému iní nemajú prístup.
"Nebudeme sa snažiť, aby sme svoje schopnosti za ten krátky čas, ktorý máme v tomto živote, použili na to najlepšie, rozhojňovali milosť, moc a svedčili o tom, že v nebi je zdroj našej sily? Kristus hovorí: ´Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi.´ (Mat 28,18) Pre koho mu bola táto moc daná? Pre nás. Chce, aby sme si uvedomili, že sa vrátil do neba ako náš starší brat a že dostal nesmiernu moc, aby nám ju dal k dispozícii." (9T 186)
Uvažuj o tom, čo všetko máme v Ježišovi:
-predovšetkým v ňom máme odpustenie našich hriechov (Kol 1,14)
-zasľúbenie, že nebudeme odsúdení (Rim 8,1)
-už teraz zasľúbenie večného života (1 Ján 2,25)
-zasľúbenie Ducha Svätého (Ján 14,26)
-zasľúbenie víťazstva nad hriechom (Júda 1,24)
-zasľúbenie jeho spravodlivosti (Rim 1,17)
-zasľúbenie, že nech sa stane čokoľvek, môžeme sa spoliehať na dobrotu nášho Boha. (Rim 8,28)
Vďaka odpusteniu, ktoré nám kríž ponúka, máme zasľúbenie, že nech sú naše snahy, zápasy, obavy alebo prehry akékoľvek, máme Boha, ktorý nás miluje a ktorý za nás zomrel. Ponúka nám istotu, že z jeho strany je urobené všetko pre to, aby sme mohli žiť s ním naveky vo večnom raji, kde už nebude ani bolesť, ani trápenie, ani nič z toho, čo nám v tomto hriešnom svete spôsobuje utrpenie.
1. Čo získavame od Boha vďaka spojeniu s Kristom.
2. Čo z toho sme ešte nestihli prevziať.
"Len človek, ktorý všetko zanechal, aby nasledoval Krista, má právo povedať, že je ospravedlnený jedine milosťou." (Dietrich Bonhoeffer)
Nepochybujeme o tom, že prostredníctvom Ježiša Krista sme dostali tak veľa. Ako padlé, hriešne bytosti si sotva dokážeme uvedomiť, čo všetko máme v Ježišovi. Len pri pohľade na kríž začneme chápať, akú cenu majú tieto požehnania.
Predsa však aj nás tieto zasľúbenia niečo stoja. Priepasť medzi nebom a zemou, zapríčinená hriechom, bola príliš veľká, než aby sme ju my sami mohli premostiť. Preto to Kristus musel urobiť za nás. Len tí, čo sa podriadili Kristovi, budú vo viere - ktorá sa často prejaví ako nedokonalá - nakoniec spasení.
Človek by musel mať naozaj veľmi pomýlené a nesprávne predstavy o spasení výlučne vierou, keby sa domnieval, že byť Ježišovým nasledovníkom nás nič nestojí. Keby to bolo potrebné, mohlo nás to stáť všetko. Nie je to však spasenie skutkami; to nie je legalizmus. Je to jednoducho biblický princíp - viac nám ho približuje Nová zmluva - zomrieť sebe a žiť novým životom v Kristovi, životom viery, pokory, poslušnosti, úcty a sebazaprenia. Pre bytosti, ktoré sú od prirodzenosti lakomé, telesné, egoistické a pyšné to vôbec nie je ľahké.
1. Kristus niesol svoj kríž a podľa jeho slov my máme niesť tiež svoj kríž.
2. Cena viery - čo stojí nasledovanie Krista.
3. Viera, ľudskosť, poslušnosť, smrť vlastného sebectva...
Doba, v ktorej žijeme, nám prináša tak veľa informácií, že ju nazývame Vekom informácií. V živote človeka to vyvoláva veľký zápas. Informácia nie je to isté, čo poznanie a už vôbec sa nemusí stotožňovať s pravdou. Informácie dostávame z rôznych smerov a mnohých zdrojov. Niekedy sa stane, že niektoré zo základných a dôležitých otázok sa stratia v spleti rôznych dát a faktov, ktoré neraz pochádzajú z protichodných stanovísk. Jednou z týchto životne dôležitých otázok je: Ako mám vedieť, čo je dobré a čo zlé?
Vo verši na dnes je v hebrejskom origináli výraz "mah tov", čo znamená "čo je dobré?" Máme šťastie, že hneď nasleduje odpoveď. Odpovedá Boh sám.
1.___________________ 2.____________________3.___________________
Všimni si, že tieto tri body môžeme rozdeliť do dvoch oblastí: náš postoj a správanie voči ľuďom a náš postoj a správanie voči Bohu. Nie je to nič nové, pretože ten istý princíp nachádzame nielen v Desatore (2 Moj 20), ale aj v slovách samotného Ježiša. (Mat 22,37-40)
Rovnako zaujímavý v týchto veršoch je tiež súvis medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom. V istom zmysle sú to protiklady. Buď budeš spravodlivý a postaráš sa, aby si každý plnil svoje povinnosti; alebo budeš milosrdný a ušetríš ich od ich povinností. Hospodin nám tu však hovorí robiť oboje: zachovávať právo a milovať láskavosť. Ako to dokázať?
Pozrime sa na tretí prvok, ktorý od nás Boh požaduje - chodiť v pokore so svojím Bohom. S tým by sme nemali mať veľké problémy, však? Padlé, hriešne stvorenia a Stvoriteľ celého vesmíru? Chodiť v pokore so svojím Bohom by malo byť ľahké. Nie je to nič v porovnaní so zachovávaním práva a milovaním láskavosti.
1. Boh požaduje právo, láskavosť a pokoru.
2. Zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom - všetky tri pojmy sú aktívne.
Sumou všetkého, čo sme povedali, je: Boh nás miluje, preto Kristus zomrel za nás. Vďaka jeho obeti môžeme mať odpustené všetky naše hriechy. Lásku, milosť, dobrotu a odpustenie, ktoré preukázal Boh nám, by sme mali aj my preukázať druhým. Nemali by sme s tým mať problém, pretože poznáme a okúsili sme Božiu lásku, ktorá z nášho života vyháňa strach a zmocňuje nás žiť pre druhých. Už nemáme strach, ani teraz a ani v deň súdu (pozri 1 Ján 4,17).
Niekto môže povedať, že miluje Boha; mnohí môžu vykonať rôzne rituály, ktorými, ako sa domnievajú, vyjadrujú svoju lásku k Bohu. Ján však o niečom podobnom nehovorí. Milujeme Boha za to, čo pre nás urobil; a za to, čo pre nás urobil, prejavíme túto lásku druhým.
Pravdaže, nie vždy nám to ide ľahko. Niektorých ľudí vôbec nie je ľahké milovať. Ak sme však dostali príkaz milovať svojich nepriateľov (Luk 6,35), potom nemáme žiadnu výhovorku, keď nemilujeme svojich "bratov", pričom vôbec nezáleží na našej náklonnosti k nim.
Skrátka, sme milovaní, preto teraz aj my musíme milovať.
1. Láska Kristova núti nás...
2. Čo môžeme urobiť my s Božou pomocou.
V knihe Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev si prečítaj strany 147.148.
"Nedúfaš v seba, ale v Krista. Tvoja slabosť je spojená s jeho silou, tvoja nevedomosť s jeho múdrosťou, tvoja krehkosť s jeho mocou. Nemusíš teda hľadieť na seba a ustavične sa zaoberať vlastným ja. Smieš hľadieť na Krista. Myseľ má stále uvažovať o jeho láske, kráse a dokonalosti jeho charakteru. Kristus v sebazapieraní, Kristus v sebaponížení, Kristus vo svojej čistote a svätosti, Kristus vo svojej bezúhonnej láske - to sú témy obdivného záujmu duše. Len keď ho budeš milovať, napodobňovať a úplne od neho závisieť, môžeš byť premenený na jeho obraz." (CK 47.48)
"Adam mohol pred pádom formovať spravodlivý charakter poslušnosťou Božiemu zákonu. Neurobil to a pre jeho hriech máme všetci padlú prirodzenosť a sami od seba nemôžeme byť spravodliví. Pretože sme hriešni, nesvätí, nevieme dokonale poslúchať svätý zákon. Nemáme nijakú vlastnú spravodlivosť, ktorou by sme mohli obstáť pred požiadavkami Božieho zákona...
Ale to nie je všetko. Kristus mení aj tvoje srdce, v ktorom prebýva vierou. Toto spojenie s Kristom máš udržiavať nielen vierou, ale aj tým, že mu odovzdáš svoju vôľu. Dokiaľ to budeš robiť, on bude v tebe pôsobiť a ty budeš chcieť a skutočne aj konať podľa svojej dobrej vôle...
On si vás chce prinavrátiť, vidieť vo vás svoju vlastnú čistotu a svätosť. Ak dovolíte, potom Ten, ktorý začal vo vás dobré dielo, bude ho konať ďalej, až do dňa Ježiša Krista." (CK 42-44)
1. Prečítaj si Gal 6,7.8. Je to realita každodenného života. Ako sa prejavuje v duchovnom živote?
2. Ako by si niekoľkými vetami zhrnul to, o čom sme sa celý štvrťrok učili?
Západ slnka 19.53