Biblické úlohy
Biblické úlohy
Anglický spisovateľ William Somerset Maugham raz povedal, že "najväčšou tragédiou života nie je to, že ľudia zomierajú, ale že prestávajú milovať".
Možno. Najväčšou tragédiou azda ani nie je to, že prestávajú milovať, ale predovšetkým to, že nikdy nemilovali.
Keď sa pozrieme okolo, naozaj vidíme len trpké ovocie takzvanej lásky. Na základe toho, čo všetko sa z lásky vykonalo, sa ľudia pýtajú, či láska nie je len kliatbou, akýmsi iracionálnym kŕčom emócií, vplyvom ktorého sa ľudia dopúšťajú hrozných vecí. Spomeňte si na nešťastné manželstvá, zničené domovy, zlomené srdcia zneužité "láskou"... Tieto prípady sa v dejinách vždy znovu a znovu opakovali. Láska stratila svoju dobrú povesť.
Napriek tomu je základom celého stvorenia. Od jadra atómu až po najvzdialenejšie hviezdy vo vesmíre, všetko drží Božia láska. Aj keď sa dnes stretávame s jej rôznymi prejavmi, môžeme si byť istí, že láska je niečo dobré, pretože Boh je láska.
Kríž nám priniesol odpustenie. Preto máme milovať - milovať Boha a ľudí.
V tomto týždni sa bližšie pozrieme, čo znamená milovať.
Prečo máme milovať Boha a ľudí? Čo urobil Boh, aby nás motivoval milovať? Priviedla naša láska k Bohu Ježiša na kríž? Akú úlohu plní zákon u tých, ktorí slúžia Bohu z lásky? Ak je plnosťou zákona láska, načo zákon?
1. Ukázať, že Boh urobil prvý krok k záchrane ľudstva.
2. Ukázať, že Božia reakcia na hriech je založená na potrebe ľudstva.
3. Zjaviť Božiu lásku predstavenú Ježišom Kristom.
4. Poznávať vzťah medzi láskou a poslušnosťou.
Niekedy sú najhlbšie myšlienky vyjadrené tým najjednoduchším spôsobom, ako napríklad 1 Ján 4,19. Niekoľko obyčajných slov, a predsa majú taký hlboký význam. Vede, technike ani filozofii sa nikdy nepodarí zmerať hĺbku tohto verša.
Textová kritika k 1 Ján 4,19 pripomína, že slovo jeho tam pôvodne nemuselo byť a verš by sme čítali takto: "My milujeme, lebo on nás miloval ako prvý." Pri oboch spôsoboch sa však základný význam verša nemení: My milujeme len preto, že sme milovaní. A nie hocikým, ale svojím Stvoriteľom.
To je rozhodujúce. Keď nám evolúcia vysvetľuje, že nie sme ničím iným len náhodným produktom obyčajnej hmoty a energie, odkiaľ potom pochádza láska? Ako sa láska - ktorá vraj nie je nevyhnutná na prežitie - dostala do genetického kódu človeka? Podľa Darwinovej teórie, hmota, ktorá sa premenila na lásku, by sa mala pochovať asi šesť metrov do zeme (niekde medzi trilobity a Australopitheca). Obrazne povedané, na strome predstavujúcom vývinové vetvy evolúcie, by náš konár mal byť suchou vetvou, končiacou odumretým púčikom, nie zdravou, bohato rozkonárenou vetvou. Rast lásky je nevysvetliteľný jav u tých najsilnejších jedincov, ktorí prežili a dosiahli vrcholný stupeň vývoja.
Podľa kresťanského modelu však láska pochádza od Boha. My milujeme, pretože Boh nás miloval ako prvý. Všimnime si jeden modifikačný prvok v texte - "prvý". Milujeme preto, že láska prúdi od Boha k nám. Keby sme lásku neprijali, nikdy by sme ju nemohli prejaviť. Aj keď bezprostredný kontext tohto verša hovorí konkrétne o kresťanoch, ktorí vyhlasujú, že poznajú Boha a jeho lásku, aj tí, čo Boha nepoznajú a nemilujú ho, keď prejavujú lásku, odzrkadľujú vlastnosť svojho Stvoriteľa. Kresťania však na Božiu lásku odpovedajú tak, že milujú nielen Boha, ale aj ľudí. Mali by sme byť najláskavejšími ľuďmi, pretože vieme, že Boh nás miloval ako prvý.
1. Milujeme Boha, pretože on nás miloval už predtým.
2. Milujem iných, pretože Boh miluje nás.
3. Božia láska premieňa ľudské bytosti a nie je od nich závislá.
Istý spisovateľ hovorí, že ak pod slovom láska myslíme "mať nesebecky a hlboko rád niekoho iného", potom človek v podstate milovať ani nedokáže. Uvediem príklad. Keď povieme, že Ján má rád Máriu, máme na mysli, že Ján chce, aby bola Mária šťastná. Mária však miluje Karola, nie Jána. Ak má Ján Máriu naozaj rád, nemal by sa tešiť z toho, že Mária si zamilovala Karola a že Karol ju urobí šťastnou? Ak milovať znamená mať toho druhého nesebecky rád, potom by sa Ján mal tešiť, že Mária je šťastná s Karolom. Ak však Ján miluje Máriu láskou, ako si ju bežne predstavujeme, potom bude nešťastný, že Mária si našla Karola. Ľudská láska je naozaj plná rozporov.
Čo to však znamená, keď Boh hovorí, že nás miluje? Ako nám prejavil svoju lásku?
Boh poslal svojho Syna za naše hriechy. Čo nám tento čin, ktorý je nesmiernym prejavom jeho lásky, hovorí o Bohu?
Všimni si, ako sa tieto verše podobajú textu, ktorý sme včera študovali. Všetky tieto verše dokazujú, že Božia láska k nám predchádzala našu lásku k nemu. Nie naša láska k Bohu dala podnet, aby poslal Ježiša, ale jeho láska k nám - a to dokonca skôr než sme ho milovali. Aj keby sme Boha nemilovali, bol by poslal Ježiša na kríž za nás. Božia láska k nám sa nezakladá na niečom, čo by sme mu mohli vrátiť. Jeho láska presahuje našu lásku a nie je od nej závislá.
1. Príčina a dôsledky lásky.
2. Nepodmienená a podmienená láska.
3. Božia a ľudská láska.
Ktokoľvek môže povedať, že niekoho miluje. Čo to však znamená? Boh dokázal svoju lásku k nám tým, že poslal Ježiša, aby zomrel za naše hriechy. Len keď pochopíme, čo to znamená, uvedomíme si jeho nesmiernu lásku k nám.
Preto nie div, že milujeme Boha. Vďaka Ježišovi nám boli odpustené naše hriechy. Svoju lásku k Bohu prejavíme poslušnosťou jeho prikázaniam. Chodiť s Ježišom v poslušnosti neznamená len navonok súhlasiť s jeho prikázaniami a nariadeniami. Takto naprogramovať sa dá aj robot. Poslušnosť zahŕňa naše pocity, myšlienky, ciele a pohnútky - to sú oblasti, kde sa rodia naše činy a správanie. Boha neposlúchame len preto, že nám to prikázal, ale najmä preto, že nám dokázal svoju lásku a chce pre nás vždy to najlepšie. Kríž je dôkazom, že Bohu môžeme dôverovať a že sme predmetom jeho najhlbšieho záujmu. Neposlúchame preto, že chceme byť spasení, ale preto, že nás už spasil, pretože v Ježišovi nám boli odpustené naše hriechy a už teraz máme prísľub večného života. Práve preto milujeme Boha; a pretože ho milujeme, zachovávame jeho prikázania.
"Láska je hybnou silou len v srdci obnovenom Božou milosťou. Utvára charakter, premáha pudy, ovláda vášne, tlmí nepriateľstvo a zošľachťuje city. Ak človek v sebe pestuje túto lásku, ona mu spríjemňuje život a všade naokolo sa šíri jej vplyv." (CK 40)
1. Postavenie Krista a jeho obeť.
2. Súvislosť medzi utrpením Krista a ľudskou neposlušnosťou.
3. Dôvod poslušnosti.
Nie je tajomstvom, prečo si Boh praje, aby sme dodržiavali jeho zákon. Keď stojí malé dieťa na okraji strmého útesu, rodič ho určite bude držať za ruku. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Dieťa by mohlo v dôsledku zemskej príťažlivosti spadnúť a ublížiť si.
Žijeme vo svete, kde okrem fyzikálnych zákonov platia aj zákony morálne. Keď porušíme zákon morálny, môžeme si rovnako ublížiť, ako keď porušíme zákon fyzikálny. Boh nechce, aby sa nám to stalo.
"Zákon zo Sínaja bol výrazom zásady lásky, zjavením nebeského zákona celej zemi... Boh zjavil účel zákona, keď povedal Izraelcom: ´Buďte pre mňa svätými ľuďmi´. (2 Moj 22,30)" (MB 54)
Základom každého nariadenia Božieho zákona je jeho láska. Prikázania nám Boh dáva preto, aby sme boli šťastní. Tí, čo ich porušujú, robia to na vlastnú škodu.
Boží zákon nie je ani tak záležitosťou toho, čo robíme, ako toho, kým sme. Desatoro je skôr určitý kódex životných princípov než pravidiel a nariadení o tom, čo máme a čo nemáme robiť. Boh si praje, aby sme si tieto jeho princípy osvojili a stotožnili sa s nimi. To chcel povedať, keď zasľúbil, že svoj zákon napíše do našich sŕdc. Vtká ho do osnovy nášho života. Keď sa tak stane, chodíme s Kristom. Náš život je v súlade s jeho prikázaniami.
Aký vzťah je medzi Desatorom vyhláseným Bohom na Sínaji a blahoslavenstvami, ktoré vyriekol Ježiš v Kázaní na vrchu? Porovnaj 2 Moj 20,3-17 a Mat 5. Nachádzame v oboch prípadoch podobné princípy?
1. Poslušnosť v súlade s Božími prikázaniami je láska v akcii.
2. Dôvody poslušnosti.
3. Fyzické aj morálne zákony nás chránia.
Všimnime si, čo o vzťahu medzi láskou a zákonom hovorí v týchto veršoch apoštol Pavel. Nie je medzi nimi žiadne napätie, žiaden rozpor a vôbec si neprotirečia. Pavel nehovorí to, čo tak často počujeme od iných kresťanov (obvykle v rozhovoroch v súvislosti so sobotou): "Nemusíme zachovávať zákon. Hlavne, že sa budeme milovať."
Ako vidíme, Pavel to nehovorí. Skôr by sme mohli povedať, že hovorí opak. Zákon nezachovávame namiesto lásky; zachovávanie zákona je špecifickým prejavom lásky. A na to často zabúdame.
Láska - to nie sú len slová, ale aj činy. Zákon je určitým návodom, ako prejaviť lásku ľuďom aj Bohu.
Z týchto veršov jasne vyplýva jedno: Viera v Krista neoslobodzuje človeka od poslušnosti zákonu. Naopak. Kvôli Ježišovi, kvôli tomu, čo pre nás urobil, milujeme Boha. Ak kríž - a to čo pre nás znamená - nezapáli v človeku lásku k Bohu, potom už nič. Vďaka krížu milujeme Boha (1 Ján 3,16) aj svojich blížnych. Desatoro predstavuje určitý návod, ako svoju lásku vyjadriť Bohu i ľuďom. Spasenie vierou vôbec nechce zákon negovať; ba ešte viac zdôrazňuje, čo znamená byť Ježišovým nasledovníkom.
1. Pavol opísal vzťah medzi láskou a zákonom.
2. Božia láska zjavená v morálnom zákone.
3. Čo je to plnosť zákona.
V knihe Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev si prečítaj kapitolu "Duch zákona". (53-84)
"Spásu si nezískame vlastnou poslušnosťou, pretože spasenie je dobrovoľný Boží dar, ktorý treba prijať vierou. Poslušnosť je však ovocím viery... Ak zostávame v Kristovi, ak v nás prebýva Božia láska, naše pocity, myšlienky, zámery a činy budú v súlade s Božou vôľou, vyjadrenou v príkazoch jeho svätého zákona." (CK 41)
"Kristus sa musí hriešnikovi zjaviť ako Spasiteľ zomierajúci za hriechy sveta, lebo len pri pohľade na Božieho Baránka na golgotskom kríži sa nám začína v mysli vyjavovať tajomstvo vykúpenia a Božia dobrota nás vedie ku pokániu. Kristus svojou smrťou za hriešnikov prejavil nepochopiteľnú lásku a pohľad hriešnika na túto lásku mu obmäkčuje srdce, dojíma myseľ a v duši prebúdza pokoru...
Hriešnik môže odolávať tejto láske, môže vzdorovať Kristovej príťažlivej moci, ale ak sa nebude vzpierať, bude pritiahnutý k Ježišovi. Poznanie plánu spasenia ho privedie pod kríž, kde kajúcne vyzná svoje hriechy, ktoré drahému Božiemu Synovi spôsobili nesmierne muky." (CK 19)
"Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, čo sa nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli. Nijakú radosť nemožno nájsť na ceste odporujúcej Tomu, ktorý vie, čo je dobré a ktorý svojim tvorom praje len to najlepšie. Cesta prestúpenia je cestou biedy a záhuby." (CK 32)
1. Uvažuj o tom, čo znamená bezpodmienečne milovať. Čo sa deje, keď z druhej strany neprichádza odpoveď? Ako reaguje človek a ako Boh?
2. Uvažuj o motíve, ktorý viedol Boha dať ľuďom Desatoro.
3. Aké nebezpečenstvo nám hrozí, keď sa budeme snažiť zachovávať zákon bez lásky? K čomu by nás takáto poslušnosť nutne doviedla?
Západ slnka 20.20