Biblické úlohy
Biblické úlohy
Spisovateľ Philip Yancey začína svoju knihu Nekončící milost (Návrat domů, 2001) (What´s so Amazing about Grace?) skutočným príbehom. Istá prostitútka, aby získala peniaze na drogy, ktoré pravidelne užívala, "požičiavala" svoju malú dvojročnú dcéru na sexuálne zneužívanie komukoľvek, kto bol ochotný zaplatiť. Muž, ktorý mu tento príbeh rozprával, pracoval s chudobnou spodinou v Chicagu. Zhrozený jej konaním sa jej spýtal, či neuvažovala požiadať o pomoc cirkev.
Teraz, pre zmenu, vydesene vykríkla žena: "Cirkev! Prečo by som tam mala ísť? Aj bez nej si pripadám strašne. Tam by som sa cítila ešte oveľa horšie." (Philip Yancey, What´s so Amazing about Grace?, 11)
Práve tento typ ľudí túžil po Ježišovej blízkosti, keď žil na našej zemi. Dnes sa často stretávame s tým, že práve títo ľudia majú strach vyhľadať spoločenstvo, ktoré nesie Ježišovo meno. Aká irónia!
Možno na to majú rozumný dôvod. Ako by reagoval tvoj miestny zbor, keby sa vo dverách objavil takýto človek? Ako by mal reagovať?
V tejto úlohe budeme uvažovať o nanajvýš dôležitej téme - cirkev a odpustenie.
Aký názor mal Pavel na potrebu disciplíny v miestnom zbore? Ako ju vyvážil milosrdenstvom? Ako nájsť tú správnu rovnováhu? Na základe čoho má cirkev právo alebo autoritu uplatňovať voči členom cirkevnú disciplínu?
1. Ukázať, že hriech existuje aj v cirkvi.
2. Čo Boh radí cirkvi pri vysporiadaní sa s otvoreným hriechom.
3. Posilniť vieru členov v autoritu a zodpovednosť, ktorú Boh dal cirkvi pre disciplínu a obnovu.
Ježiš prišiel, aby zachránil stratených. Keď si prečítaš uvedený verš, lepšie pochopíš, čo to znamená.
Pavel začína slovami "hovorí sa", že v zbore, medzi členmi, je smilstvo. Nie sú to len nejaké nepotvrdené informácie alebo zlé klebety, ktoré sa dopočul. Má dôvod veriť týmto nepríjemným správam.
Výraz pre smilstvo tvorí základ slova, ktoré u nás poznáme ako pornografia. V Grécku, za dní apoštola Pavla, predstavoval určité nedovolené sexuálne vzťahy. V tomto prípade sa však jasne hovorí, o aký druh smilstva ide - istý muž má sexuálny vzťah s manželkou svojho otca, to znamená so svojou nevlastnou matkou. (pozri 3 Moj 20,11) Záznam neuvádza žiadne detaily, pokiaľ ide o vzťah tejto ženy zároveň k otcovi tohto člena zboru. Boli ešte manželmi, alebo sa už rozviedli? Bol otec už mŕtvy? Vzal si tento člen ženu za manželku, alebo len žili spolu?
Nech to bolo akokoľvek, zdá sa, že Pavel sa o to ani veľmi nezaujíma. Vidí len nedovolený vzťah, ktorý sa mu priam hnusí a o ktorom hovorí, že sa s niečím podobným nestretol ani u pohanov. A teraz sa s tým stretáva dokonca v cirkvi!
Text nám nehovorí, prečo ich postoj voči tomuto nápadnému hriechu bol taký, aký bol. Možno boli členovia tohto zboru veľmi bohatí. Možno mali nesprávne predstavy o tom, čo znamená byť Ježišovým nasledovníkom. Namiesto toho, aby ich to trápilo, boli na to pyšní a chválili sa, aj keď možno nie konkrétne týmto hriechom, ale svojím duchovným stavom. Možno boli pyšní na svoj tolerantný, láskyplný a milosrdný postoj voči hriešnikovi. Kto vie. Text hovorí len o tom, aký názor mal Pavel na čin samotný a na postoj zboru k tomuto problému.
1. Ohavný hriech v korintskom zbore.
2. Pavlov postoj a navrhované riešenie situácie.
Aj keď Pavel nebol v Korinte, keď tento problém nastal, dal zboru vedieť, čo si myslí, že by mali urobiť. V treťom verši hovorí, že aj keď je telom neprítomný, predsa už rozhodol, ako naložiť s tým, "čo to urobil".
Pavlove slová sa nám zdajú dosť tvrdé. Aj keď hovorí o vylúčení tohto človeka, hovorí, že ho treba vydať satanovi. Čo to znamená? Komentátori sa všeobecne zhodujú, že Pavel tým chce zrejme povedať, že rozhodnutie človeka, ktorý úmyselne opovrhol Bohom a sám sa od neho oddelil, má cirkev potvrdiť vylúčením zo spoločenstva viery. Pavel tým však nechce povedať, aby sa ho úplne vzdali. Vo verši 5 nachádzame prvok nápravy a uzdravenia. S vydaním hriešnika satanovi sa stretávame tiež v 1 Tim 1,20. Myšlienka "záhuby tela" by azda mohla znamenať, že tento človek preto, aby sa vyhol trestu, skoncuje so svojimi hriechmi, v dôsledku čoho bude "zachránený v deň Pánov". (1 Kor 5,5)
Aj keď sú to ťažké výrazy, je nám jasné, čo chcel Pavel povedať: Tento človek musí byť za svoj skutok vylúčený. Je však nádej, že v dôsledku toho zmení svoj život. Inými slovami, zámer, pre ktorý bol hriešnik vylúčený, nebol odvetný trest, ale čin, ktorý ho mal doviesť k pokániu a v konečnom dôsledku k náprave. Práve toto potrebujeme mať na pamäti pri vylučovaní človeka z cirkvi.
1. Obnova hrešiaceho člena cirkvi vyžaduje disciplinárne riešenie.
2. Postoj cirkvi voči hrešiacemu členovi.
Pri tomto texte komentátori nie sú zajedno. Niektorí sa domnievajú, že človek, o ktorom sa v tomto texte hovorí (v. 6-8), bol muž, ktorý mal nedovolený sexuálny vzťah so ženou svojho otca.
Nech by však šlo o kohokoľvek, z textu jasne vyplýva: Člena, voči ktorému bolo zavedené disciplinárne opatrenie, mali opäť prijať do svojho spoločenstva. Tak, ako ho cirkev verejne odsúdila, tak ho cirkev musela aj opätovne prijať. Apoštol žiadal, aby vykonali tento čin verejne, aby sa dotyčný člen uistil o láske celého zhromaždenia. Bezpochyby, len tak mohlo uňho v budúcnosti dôjsť k úplnej náprave. Mali mu preukázať svoju lásku.
1.__________________ 2. ____________________ 3. __________________
V týchto veršoch vystupuje do popredia Pavlov dar pastorácie. Vinník, nech sa dopustil čohokoľvek, mal byť opätovne nielen prijatý, ale zbor ho mal potešiť a preukázať mu lásku a milosť.
Zdá sa, že Pavel tu chcel povedať, že keď bol predtým niekto verejne vyhlásený za hriešnika, no potom podal dôkaz o pokání, cirkev mu má práve tak verejne odpustiť a prijať ho opäť za člena rodiny. Keď bol odsúdený verejne, nemôže mu byť odpustené súkromne. Inými slovami, milosť, ktorú nám Boh udeľuje, keď sa kajáme a odvraciame od našich hriechov, má odzrkadliť telo, ktoré predstavuje Krista - to znamená cirkev.
Pavel je v tom taký neoblomný, že vo verši 11 takmer hovorí, aby sa k tomu človeku nesprávali tak, že by ich mohol satan oklamať. Čo to znamená? Pozri Zach 3,1.2; Zj 12,10.
Náš Boh je Bohom milosti, odpustenia, milosrdenstva a lásky. Jeho ľud má rovnako odzrkadľovať tieto vlastnosti, a to nielen ako jednotlivci, ale aj ako spoločné telo.
1. Cieľ cirkevnej disciplíny je obnova človeka a jeho členstva v cirkvi.
2. Ak prejav cirkevnej disciplíny je verejný, aj obnova musí byť verejná.
3. Cirkev má zaobchádzať s kajúcnym členom cirkvi podobne ako Kristus zaobchádza s nami, keď činíme pokánie.
Pripomeňme si, čo sme hovorili včera. Niekto sa dopustil niečoho, kvôli čomu ho musela cirkev pokarhať. Nech to bolo čokoľvek, nepochybne splnil, čo bolo potrebné, čím presvedčil Pavla a cirkev, že sa môže opäť vrátiť do spoločenstva veriacich.
Z textu je tiež zrejmé, že Pavel si robil starosti, aby tohto človeka "neschvátil priveľký zármutok". (2 Kor 2,7) Preto im radí, aby mu preukázali svoju lásku.
V súvislosti s touto témou Biblický komentár vysvetľuje: "´Preukázať´, ´potvrdiť´, ´znovu uistiť´. Tento právnický termín sa používal pri potvrdení dohody alebo zmluvy. V tomto prípade znamená schváliť alebo potvrdiť uznesením alebo hlasovaním zboru. (Mat 18,18) Vzhľadom na svoju právomoc zbor by mal odvolať ďalšie disciplinárne opatrenia a obnoviť členstvo tohto človeka. Disciplinárne opatrenie má cirkev udeľovať verejne; obnova členstva má byť takisto verejná a oficiálna. Dotyčný človek musí byť plne presvedčený o priazni svojich bratov v zbore. Niet pochýb, že len takýmto spôsobom môže uňho v budúcnosti nastať náprava." (6BC 838)
Adventisti siedmeho dňa už dlho riadia istými morálnymi normami, ktoré pomáhajú definovať, kto sme. Súčasne však musíme byť veľmi opatrní, aby sme sa nestali takí prísni a neoblomní, že zabudneme na ľudskú stránku tých, s ktorými vytvárame jedno spoločenstvo a od ktorých očakávame, že sa budú riadiť týmito normami.
Všetci sme hriešnici. Každý z nás je bytosťou oslabenou hriechom. Všetci sme sa príliš vzdialili od Božej slávy. Milosť, ktorú potrebujeme my (a potrebujeme ju všetci), by sme mali byť práve tak ochotní bohato udeliť aj iným, ktorí sa dopustili možno rovnakého, možno nejakého iného hriechu, ako my. Pamätaj - milosť je nezaslúžená priazeň. Dostávajú ju tí, ktorí si ju vôbec nezaslúžia.
1. Disciplína aj láska majú svoje miesto pri náprave človeka.
2. Úloha spoločenstva a úloha jednotlivca v tomto procese.
Biblia jasne hovorí: Kristus ustanovil svoju cirkev na zemi a dal jej moc a autoritu.
Všimni si, akú autoritu Pavel priznáva miestnemu zboru v Korinte. V 1 Kor 5,4 im v súvislosti s vylúčením človeka, ktorý žije vo verejnom a zjavnom hriechu, hovorí, že majú konať v mene Ježiša Krista. V 2 Kor 2,10 opäť uznáva autoritu miestneho zboru v tom, ako sa zachová k svojim členom a to až do tej miery, že hovorí, že komu oni odpustia, tomu aj on odpustí.
Cirkev, pravdaže, netvorí jednotlivec. Cirkev je telo veriacich, zriadené, okrem iného, na zvestovanie evanjelia. Dôležité však je, že žiaden jednotlivec v cirkvi nemá právo konať veci, ktoré Pavel prikazuje konať cirkvi ako celku. V 1 Kor 5,4 pripomína, že "keď sa stretnete" v mene Pána Ježiša Krista, potom môžete konať. V množstve radcov je múdrosť. Problémy, ktoré vyvstanú v cirkvi samotnej, sa musia riešiť na úrovni spoločenstva, za účasti riadne zvolených predstaviteľov cirkvi a pod vedením Ducha Svätého. Žiadnemu človeku by nemalo byť dovolené, aby rozhodnutia o týchto veciach držal pod svojou kontrolou.
1. Kristus dal cirkvi autoritu a moc.
2. Cirkev, nie jednotlivci, sa má modlitebne zaoberať problémom, keď vznikne.
3. Cirkev má žiadať Ducha Svätého o múdrosť a súcit.
V Cirkevnom poriadku adventistov s.d. si preštuduj kapitolu "Cirkevná disciplína". (177-192)
"Medzi najzávažnejšie zlá, ktoré sa rozšírili medzi veriacimi v Korinte, bol návrat k mnohým ponižujúcim zvyklostiam pohanstva. Jeden z členov upadol natoľko, že jeho neviazanosť pohoršovala aj pohanov na nízkej mravnej úrovni. Apoštol žiadal cirkevný zbor, aby ´zlého spomedzi seba´ vylúčili. ´Neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb.´ (1 Kor 5,13.6.7)" (SA 183)
"Pri zaobchádzaní so zblúdilými členmi sa má Boží ľud dôsledne riadiť poučením, ktoré dal Spasiteľ v 18. kapitole Matúšovho evanjelia.
Ľudia sú Kristovým vlastníctvom, boli vykúpení za nesmiernu cenu. Pripútal ich k sebe láskou, ktorú im prejavil spolu s Otcom. Ako ohľaduplne by sme sa potom mali správať k sebe navzájom! Nemáme právo svojich blížnych upodozrievať zo zla. Členovia zboru nemajú právo riadiť sa v prípade tých, ktorí sa dopustili chyby, vlastnými pocitmi a náladami. Nemajú dokonca ani vyjadriť svoje predsudky voči zblúdilým, pretože tým v mysliach druhých urobili miesto pre kvas zla. Nepriaznivé správy o bratovi alebo sestre kolujú v zbore od jedného člena k druhému. Niektorí členovia nie sú ochotní riadiť sa pokynmi Pána Ježiša a preto sa dopúšťajú chýb a nespravodlivosti." (GW 498 alebo Cirkevný poriadok 177)
1. Potvrdzujú Kristove slová z Mat 18,15-18 to, čo sme tento týždeň študovali o cirkevnej autorite, milosrdenstve a disciplíne?
2. Pomáha nám náš Cirkevný poriadok (kapitola "Cirkevná disciplína") dodržiavať zásady, o ktorých sme v tomto týždni hovorili?
3. Cirkevný poriadok hovorí, že cirkev "uznáva potrebu venovať veľkú starostlivosť ochrane najvyšších duchovných záujmov svojich členov, zabezpečiť čestnosť v správaní a uchovať dobré meno cirkvi". (str. 187) Ako nám môžu princípy, o ktorých sme v tomto týždni hovorili, pomôcť dosiahnuť tento cieľ? Mohlo by odpustenie pomôcť zblúdilým členom v dosiahnutí tohto cieľa? Kedy by to bolo v rozpore s týmto cieľom?
Západ slnka 20.10