Biblické úlohy
Biblické úlohy
V Shakespeareovej hre Macbeth, lady Macbethová - zapletená do vraždy - sa v noci potuluje v spánku po zámku, niečo si šepká a trie si ruky. "To robieva často," hovorí dvorná dáma, "akoby si ich umývala. Raz to robila celú štvrťhodinu." V tej istej scéne zmätená žena vykríkne: "Ešte vždy razí krvou. Ani všetky voňavky Arábie už nepomôžu tejto malej rúčke. Ó, ó, ó!" (Macbeth, Bratislava 1958, 73.74)
Aj keď v tejto hre vystupuje lady Macbethová ako chladnokrvná žena, ktorá urobí čokoľvek, aby dosiahla svoj cieľ, predsa len v jej vnútri je niečo, čo si zrejme ani neuvedomovala - svedomie. A toto svedomie ju začalo hrýzť pre strašný zločin, ktorý spáchala.
To znamená, že aj tvrdý, krutý a bezcitný človek, ako napríklad lady Macbethová, trpí pocitom viny.
Pravdaže, nielen ona. Koho sa to netýka? Napokon, nie sme všetci vinní? Nezhrešili sme všetci? Neurobili sme všetci niečo, za čo sa hanbíme? Táto úloha nám chce pomôcť nájsť odpoveď na tento večný ľudský problém.
Kto je vinný? Akí zlí v skutočnosti sme? Prečo trpíme pocitom viny? Aký vysoký morálny štandard sa od nás očakáva? Čo je jediným liekom proti vedomiu viny? Aký je súvis medzi pocitom viny a odpustením?
1. Skúmanie príčin a účinkov viny.
2. Zameranie sa na Ježišovu smrť na kríži, ktorá odstraňuje našu vinu.
3. Pochopenie, ako nás odpustenie učí odpúšťať iným.
Vo fyzickom svete vedci dokazujú svoje teórie pomocou pokusov. Neexistuje však žiaden fyzikálny dôkaz, ktorým by sme mohli potvrdiť takú "dokázateľnú" objektivitu, ako je to, že Kristus je Syn Boží, ktorý na kríži prelial svoju krv ako zmierenie za hriechy. Ľudia potrebujú vieru, aby uverili, že budú premenení "razom, v tom okamihu, pri poslednom trúbení. Lebo keď zaznie trúba, mŕtvi budú vzkriesení..." (1 Kor 15,52), pretože na to, že "každá akcia vyvoláva reakciu" vieru nepotrebujú.
Inými slovami, naše náboženstvo vyžaduje vieru, vieru v niečo, čo sa jednoducho nedá dokázať ako rovnica v matematike.
Existuje však jeden aspekt nášho náboženstva, ktorý si až takú veľkú "vieru" nevyžaduje - a to hriešna prirodzenosť ľudstva. Vnímame ju tak prirodzene a samozrejme, ako dnešné noviny, alebo ako sny a túžby nášho srdca. Jean Paul Sartre napísal: "Peklo - to sú ostatní ľudia!" Vystihol to presne.
Niekto by mohol namietať, že Pavlove slová sú príliš silné. Niet naozaj nikoho, kto by robil dobro? Niet človeka, ktorý by hľadal Boha? Nepreháňa Pavel trocha? Nenájde sa predsa len niekto, kto robí dobro a kto chce vážne poznať Boha a jeho pravdu?
Pavel zrejme opisuje všeobecný stav ľudstva. Pre Božiu moc a jeho prítomnosť niet na zemi miesto. Tí, čo robia dobre, robia to len preto, že na ich srdce pôsobí Boh; tí, čo ho hľadajú, hľadajú ho len preto, že v nich pôsobí Duch Svätý. Ponechaní však sami na seba, bez božského zásahu, všetci by sme sa podobali tým, o ktorých sa Pavel zmieňuje v liste Rimanom.
1. Všeobecný stav ľudstva.
2. Skúsenosti nás učia, že hriech je realitou.
3. Čo je podstatou hriechu.
Pocit viny patrí k životu. Ak nič iné, pocit viny nám zjavuje a pripomína našu padlú prirodzenosť. Keď sa pozrieme do dejín na tie najhoršie zločiny spáchané tými, ktorí akoby ani nemali svedomie a za svoje činy necítili žiadnu vinu, často ich nazývame "netvormi" alebo im dávame nejaký iný prívlastok, vyjadrujúci myšlienku, že stratili ľudskosť. Pocit viny jednoducho patrí k nám, zvlášť, ak robíme niečo zlé.
Nikto nepochybuje o tom, že pocit viny patrí k životu. U kresťanov sa pre ich vysoký morálny štandard stretávame s pocitom viny možno ešte vo väčšej miere a častejšie. Napokon, keď sa porovnávaš s inými, možno si nepripadáš až taký zlý, pretože väčšina z nás nájde ľudí, ktorí sú "horší" než my. Ako kresťania a Ježišovi nasledovníci však máme len jeden veľký "Vzor".
Biblia nám predstavuje veľmi vysoký štandard: milovať svojich nepriateľov, nepožiadať ani v srdci, rozdávať sa, denne niesť svoj kríž, slúžiť druhým, svoje myšlienky podriadiť Kristovi. Vieme, že to máme robiť; vieme, že na to máme prisľúbenú silu - a predsa to niekedy nerobíme. Preto nie div, že sa cítime vinní.
1. Pocit viny nám pripomína našu hriešnosť.
2. Osobné vnímanie vlastných činov.
3. Ako sa zbaviť pocitu viny.
Koho Boh zmieril so sebou? Nielen Áziu, nielen Južnú Ameriku, nielen Šalamúnove ostrovy - ale celý svet. Teraz hovorí, že tí všetci, o ktorých sa Pavel v liste Rimanom vyjadruje nie príliš lichotivo, môžu byť zmierení s Bohom.
Pocit viny v nás vyvolávajú naše hriechy a previnenia. Podľa tohto textu nám ich však Boh, a to vďaka Kristovi, už nepočíta. Inými slovami, Božie odpustenie je rovnako univerzálne, ako univerzálna je vina. Všetci sme hriešnici, všetci sme vinní. No prostredníctvom Ježiša Krista a jeho obete na kríži je nám všetkým ponúkané odpustenie.
Je životne dôležité pamätať si, že Kristus zomrel za nás nie napriek našim hriechom, ale pre naše hriechy. Preto, že "niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného" (Rim 3,12), Kristus zomrel za nás. Preto, že "ich hrdlo je otvorený hrob" (v. 13), Kristus zomrel za nás. Preto, že "na ich cestách skaza a nešťastie" (v. 16), Kristus zomrel za nás. Preto, že "ich nohy sa náhlia prelievať krv" (v. 15), Kristus zomrel za nás.
Nie napriek tomu, ale pre to Ježiš niesol naše hriechy, vzal na seba potupu, trest a viny našich hriechov.
"Proti satanovmu hanobeniu Božieho ľudu a snahe zničiť ho zasiahne Kristus. Veriaci síce zhrešili, ale Kristus vzal ich vinu na seba. Svojou ľudskou prirodzenosťou sa spojil s človekom, aj keď svojou božskou podstatou zostal jedno s večným Bohom. Tým hynúcemu ľudstvu ponúkol pomoc a protivníka pokarhal." (KP 130)
1. Boh nás zmieruje so sebou smrťou Ježiša na kríži.
2. Po odpustení a zmierení Boh už ďalej nepočíta naše hriechy.
3. Zmierenie je jediná cesta, ako sa skutočne zbaviť pocitu viny a hriechu.
Niektorí z tých, čo sú ubití pocitom viny, sa podobajú parnému kotlu, ktorý má každú chvíľu vybuchnúť. Roky potláčania viny ich zmenili. Stali sa zlostní a nespokojní. Podľa psychológov, ak od nás naši rodičia vyžadujú príliš veľa, ak nás príliš kritizujú, a veľmi málo chvália a povzbudzujú, môžu v nás vypestovať škodlivý pocit viny. Tento proces sa v súvislosti s náboženstvom stáva ešte akútnejší.
Veľmi dobre to vidíme na Kainovom príbehu. Kain (1) sa nahneval a zavraždil svojho brata, (2) následkom čoho sa uňho objavil pocit viny. (3) V snahe vyrovnať sa s ním vzbúril sa proti Božej autorite, ktorá nad ním vyniesla rozsudok. (1 Moj 4,16) Ako často sa tento scenár v tej alebo onej forme v dejinách opakuje.
Ako kresťania sme povolaní žiť vysokým, ba priam najvyšším možným morálnym štandardom. Skôr však, ako sa budeme snažiť dosiahnuť ho, musíme sa presvedčiť, či správne chápeme základ nášho spasenia, ktorý nespočíva v tom, do akej miery sme sa priblížili k tomuto štandardu (pretože nikdy nedosiahneme úroveň, ktorou by sme si mohli zaslúžiť spasenie), ale jedine v Ježišovi. On tento štandard nielen dosiahol za nás, ale ponúka svoje víťazstvo namiesto našich prehier. Mnohí, ktorí tento základ nepochopia, sú pre svoje porážky naplnení hnevom a pocitom viny. Aby získali stratený pokoj mysle, odchádzajú z cirkvi.
Vysoký štandard je nutný, pokiaľ je evanjelium centrom nášho života. No ak základ vysokého štandardu nevyvážime láskou ku Kristovi, môže sa stať, že okúsime frustráciu, ktorá sa skončí vzburou.
1. Prejavy pocitu viny v nás.
2. Výhovorky a zvaľovanie viny na iných problém nerieši.
3. Božia láska a jej prejavy v našom živote potláča a odstraňuje vplyv hriechu v nás.
Len ak sme ochotní úplne sa podriadiť Kristovi, dať mu svoju vôľu, svoje túžby, obavy a hriechy - podarí sa nám zvíťaziť v prehratom boji s pocitom viny. Nikdy nedokážeme sami sebe odpustiť hriechy, ktorých sme sa dopustili. Čím viac sa budeme utápať vo svojich pocitoch viny a hneve, tým menej dokážeme odpustiť aj iným.
V tomto bode zohráva kríž rozhodujúcu úlohu. Len keď si uvedomíme, že nám bolo odpustené, že naše skutky a viny boli už vopred odsúdené, budeme schopní odpúšťať sebe aj druhým. Keď si pri pohľade na kríž uvedomíme, že Boh nielen vopred poznal naše hriechy, ale urobil tiež opatrenie, ako nám tieto hriechy odpustiť, môžeme okúsiť pravý pokoj, po ktorom tak veľmi túžime.
To, že Boh nám odpúšťa naše hriechy, dokonca aj tie najhoršie, presahuje naše chápanie. Nepochybujeme o tom, že preto, že nám odpustil naše hriechy a že niesol naše viny na kríž, môžeme si aj my sami odpustiť a žiť bez zdrvujúcej ťarchy viny.
V súvislosti s tým však vyvstávajú niektoré ťažké otázky. Čo by si povedal niekomu, koho dieťa bolo napríklad zavraždené človekom, ktorý, aj keď teraz sedí vo väzení, prijal Ježiša a tvrdí, že prežíva radosť, pokoj a slobodu? Vrah hriech vyznal, oľutoval a kajal sa. Teraz vyhlasuje, že má "pokoj s Bohom". Je pravda, že je teraz už bez viny?
1. Kríž Ježiša Krista ako prostriedok odpustenia a zbavenia pocitu viny.
2. Úplné odovzdanie sa Kristovi prináša pokoj.
3. Prijatie Božieho odpustenia odstraňuje pocit viny.
"V nebi zasadla rada, výsledkom ktorej bolo, že Boží drahý Syn sľúbil, že vykúpi človeka zo zlorečenstva a potupy Adamovej prehry a porazí satana. Aká úžasná blahosklonnosť! Majestát nebies z lásky a súcitu k padlému človeku sa rozhodol stať sa jeho zástupcom a ručiteľom. Ponesie jeho vinu. Vezme na seba hnev svojho Otca, ktorý by inak dopadol na človeka pre jeho neposlušnosť." (E. G. Whiteová, Confrontation, 16.17)
"V jednote s nami musel znášať bremeno našich vín a utrpenia: On, bezhriešny, musí pocítiť hanbu za hriech. Milovník pokoja musí žiť vo svete rozbrojov, pravda musí žiť vedľa lži, čistota blízko neresti. Každý hriech, každý spor, každá poškvrňujúca žiadosť ako následok prestúpenia trýznili mu ducha." (TV 66)
"Boh túži udeliť požehnanie milosti, odpustiť neprávosti a darovať spravodlivosť všetkým, ktorí uveria v jeho lásku a prijmú spasenie, ktoré ponúka. Kristus je pripravený povedať kajúcemu hriešnikovi: ´Pozri, sňal som z teba tvoju vinu a oblečiem ťa do slávnostného rúcha.´ Krv Ježiša Krista, ktorá sa prihovára za hriešnikov, je dostatočnou obhajobou. Táto krv nás očisťuje od každého hriechu." (TM 517)
1. Ako by si odpovedal človeku, ktorý hovorí: "Kvôli krížu sa cítim ešte viac vinný. Uvedomujem si, ako veľmi ma Boh miluje, a predsa hreším"?
2. Čo to znamená, že Ježiš niesol vinu za naše hriechy? Bolo to spravodlivé?
3. Nikto vinný "nie je oslobodený od výčitiek svojho vlastného svedomia", napísal rímsky básnik Juvenal. Akým spôsobom anuluje kríž túto výpoveď?
4. Je pravda, že keď kresťan získal odpustenie, už ho viac netrápi pocit viny?
Západ slnka 20.00