Biblické úlohy
Biblické úlohy
Na nárazníku auta bola nálepka s nápisom: "Kajaj sa!"
Z tohto výrazu, aj keď nie je výlučne z kresťanského prostredia (používa sa aj v iných súvislostiach a dokonca aj v iných náboženstvách), môžeme jasne identifikovať vieru tohto človeka. Pojem pokánie je úzko spätý s kresťanstvom. V skutočnosti toto slovo nielen odhaľuje vieru majiteľa auta, ale je tiež určitou formou svedectva.
V tomto týždni sa bližšie pozrieme práve na tento pojem; nie v tvare slovesa (kajať sa), ale podstatného mena (pokánie), aj keď pokánie je v podstate proces - to, čo robí nasledovník Ježiša Krista.
Aký význam pripisuje kresťanská teológia pojmu pokánie? Ako nám pokánie pomáha pochopiť, čo znamená odpustenie? Akú úlohu zohráva naše chápanie kríža v pokání? Ako vyzerá pravé pokánie? Prečo musí pokánie zahŕňať niečo viac než ľútosť nad následkami hriechu? Aké nebezpečenstvo sa skrýva v pokání ako pokuse získať spasenie skutkami?
1. Pochopiť, čo znamená kajať sa a byť ospravedlnený.
2. Ukázať, že jedine Boh nás môže priviesť k skutočnému pokániu.
3. Zameranie sa na pokánie ako na Boží dar.
Prečítaj si celú kapitolu, v ktorej sa tento verš nachádza. Sústreď sa najmä na verše, ktoré predchádzajú veršu 9. Kontext hovorí o posledných dňoch pred druhým príchodom Ježiša Krista. Peter hovorí aj o posmievačoch, ktorí sa vysmievajú tým, čo veria, že sa Kristus vráti. Vtedy nastane deň "záhuby bezbožných ľudí". (2 Pet 3,7) Uprostred týchto myšlienok Peter vyjadruje úžasnú pravdu - Božie zasľúbenie nemešká; Boh napokon splní zámer, ktorý s nami má.
Aj keď Boh chce, aby nikto nezahynul, je jasné, že niektorí predsa len budú zahubení. Z toho je zrejmé, že aj keď Boh túži zachrániť všetkých, rešpektuje našu slobodu v rozhodovaní a slobodnú vôľu - a to aj v prípade, že naše rozhodnutie bude mať za následok smrť bytostí, za ktoré Kristus zomrel. Tento text, okrem iného, je mocným dôkazom posvätnosti slobodnej vôle a slobodného rozhodovania.
Všimni si kľúčové slovo v 9. verši, ktoré, v istom zmysle, oddeľuje "mŕtvych" od "živých" - je to pokánie. Boh nechce, aby niekto zahynul; chce, aby každý pochopil, že pokánie je pre neho životne dôležité a aby prežil hlbokú skúsenosť pokánia. Z toho jasne vyplýva, že tí, čo sa budú kajať, nezahynú, kým tí, ktorí sa nebudú kajať, zahynú. Z toho je zrejmé, že jeho dôsledky siahajú do večnosti.
1. Božia ponuka pokánia pre všetkých.
2. Boh rešpektuje slobodu výberu.
3. Napriek slobode a možnosti rozhodnutia Boh túži zachrániť všetkých.
Prvoradou úlohou kresťanov nie je ani tak naučiť sa odpúšťať, ako prijímať odpustenie. "Prijať odpustenie" je základným princípom kresťanstva. Bez toho by sa naše činy stali len vonkajšou náboženskou formou a naše vyznanie viery len studenou dogmou, čo pred Bohom nemá väčšiu cenu než modly, ktoré si Izrael urobil a potom sa im klaňal. Aj keď vyznávame vieru v toho istého Boha a tvrdíme, že uctievame len jeho, hrozí nám podobné nebezpečenstvo. Ako sa teda naučiť "prijať odpustenie"? Naučíme sa to, keď si priznáme, že sami nedokážeme urobiť nič, čím by sme si zaslúžili Božiu milosť. Naučíme sa to, keď si uvedomíme, v akej zlej morálnej situácii sa nachádzame a prečo musíme vo vedomí obrovskej potreby Božej milosti padnúť pred Bohom s ničím v rukách. Naučíme sa to, keď budeme ľutovať hriechy, ktorých sme sa dopustili, nielen ich bezprostredné následky. "Prijať odpustenie" sa naučíme, keď sa vlastne naučíme kajať.
Ježiš volal hriešnikov k pokániu preto, že spravodliví sa už kajali. Inak by nemohli byť vyhlásení za "spravodlivých". "Spravodliví" sú tí, čo si priznali svoj hriech a prijali Božie odpustenie. Tak im bola pripočítaná Kristova spravodlivosť, akoby bola ich vlastná. Usvedčení Duchom Svätým vyznali svoje hriechy, zanechali ich a podriadili sa Bohu. Vierou sa chopili zasľúbenia o odpustení a ospravedlnení, ktoré nám je ponúkané prostredníctvom obete Ježiša Krista. Spravodliví sa už dali na pokánie; už sa naučili prijať Božie odpustenie.
1. Dôležitá lekcia - naučiť sa prijímať odpustenie.
2. Pokánie ako cesta k ospravedlneniu.
Pre Adamov hriech sa celé ľudské pokolenie odcudzilo svojmu Stvoriteľovi. Ak sa nič nezmení, čaká nás večná smrť.
Dobrou správou však je, že Ježiš Kristus na kríži vyriešil túto situáciu. Ako? V ľudskom tele zomrel za hriechy celého sveta.
Sme si však vedomí, čo to znamená? Znamená to, že niesol odplatu za tvoje hriechy, a to bez ohľadu na to, aké boli a akú škodu spôsobili. Znamená to, že každý hriech, ktorého sme sa dopustili, bol raz a navždy pred Bohom podľa zákona v plnosti potrestaný. Znamená to, že ak si niečo ukradol, Boh tento hriech už potrestal. Znamená to, že ak si zavraždil, Božej spravodlivosti bolo vzhľadom na tento hrozný čin už zadosťučinené. Znamená to, že aj keď ešte stále musíš znášať bezprostredné právne, morálne a spoločenské následky, ako aj následky v narušených vzťahoch (čo môže byť veľmi nepríjemné), ak si sa vo viere a poslušnosti podriadil Bohu, za tieto hriechy už nebudeš musieť niesť Boží hnev. A čo posledný súd? Áno, všetci sa postavíme pred Božím súdom, ale už nie preto, aby sme niesli Boží hnev; Ježiš ho už na kríži totiž niesol za nás.
Znamená to, že tvoje lži, podvody, nečisté myšlienky, tvoje zlé túžby, lakomstvo a zvrátenosť už boli odsúdené na kríži; tvoja nenávisť, tvoja závisť a tvoje násilné činy už boli na kríži potrestané. Inak by sme sami museli znášať súd, odsúdenie aj trest; boli by sme súdení, odsúdení ako vinní a prísne potrestaní. Našťastie, tento súd, odsúdenie a trest sa už konal - na kríži.
Takéto opatrenie Boh vo svojej láske urobil. Bola to jediná cesta, ako nám mohol odpustiť naše hriechy.
Ak je to tá druhá možnosť, potom si začal chápať, čo má Biblia na mysli, keď hovorí, že "Božia dobrota ťa vedie k pokániu".
1. Sila, vplyv Božej dobroty.
Kontext týchto slov by sme mohli stručne zhrnúť asi takto: Pavel dostal správu, že v korintskom zbore, ktorý sám založil, nastala hrozná situácia. Listom ich prísne napomenul. Jeho výčitku prijali v správnom duchu. V 2 Kor 7 čítame o jeho radosti, ktorú mu spôsobila ich pozitívna reakcia.
Azda najlepší spôsob, ako pochopiť "zármutok podľa Božej vôle", ktorý "vedie k pokániu", je pozrieť sa najprv na hriech, na jeho skutočný problém a uvedomiť si, že správne ho vidíme len vo svetle kríža. Kristova smrť na kríži nás nezachránila od bezprostredných následkov hriechu (nimi stále trpíme). Dotkla sa však podstaty hriechu. Napokon, Kristus prišiel zničiť hriech samotný.
"Zármutok podľa vôle Božej" vedie k pokániu. Je to ľútosť nad hriechom, nie nad bezprostrednými následkami. Takmer každý ľutuje zlé skutky, lebo vie, že za ne bude potrestaný, dostane sa pre ne do rôznych ťažkostí alebo budú mať pre neho nepríjemné dôsledky. To však nie je ten skutočný problém hriechu; ním je morálny rozvrat, ktorý hriech vo vesmíre spôsobil. Kristus nezomrel, aby deti z rozvrátených rodín zbavil následkov rozvodu. Nezomrel, aby zlodej už nemusel sedieť vo väzení. Problém hriechu je totiž oveľa zložitejší, než jeho priame dôsledky tu na zemi.
"Zármutok podľa vôle Božej", hoci k nemu patria aj dôsledky hriechu, musí ísť hlbšie, k podstate samotného hriechu a toho, čo hriech znamená pre Boha a jeho stvorenie. Len vtedy, keď pochopíme, aký odporný je hriech vo svojej podstate, (bez ohľadu na jeho priame dôsledky), prejavíme dostatočnú ľútosť ("zármutok podľa vôle Božej") a budeme chcieť vykoreniť hriech zo svojho života.
1. Podstata pokánia, ku ktorému nás vedie Boh.
2. Rozdiel medzi bežnou ľútosťou a skutočným pokáním.
Pokánie má pre odpustenie kľúčový význam. Opatrenie, ktoré Boh urobil, je účinné len v tom prípade, keď jednotlivec prijme to, čo bolo vykonané; pokánie je proces tohto prijatia.
Kresťania si musia uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec - pokánie, bez ohľadu na jeho význam v procese odpustenia, nie je zdrojom odpustenia. Žiadne naše skutky, nič z toho, čo my urobíme, nám nepomôže zaslúžiť si odpustenie. Nijaký skutok sám osebe nás neurobí prijateľnými v Božích očiach, ani nám nepomôže odpykať si naše hriechy. Odpustenie prichádza len prostredníctvom toho, čo pre nás Kristus vykonal na kríži - je to čin, ktorý je mimo nás. Pokánie, podobne ako viera, je Boží dar, ktorý nám umožňuje osobne si privlastniť zasľúbenie odpustenia, ktoré môžeme získať vďaka krížu.
Inými slovami, z učenia o pokání nesmieme urobiť ľahšiu formu spasenia zo skutkov, čo sa môže veľmi ľahko stať (vzhľadom na náš prirodzený sklon snažiť sa svojimi skutkami dosiahnuť nebo). Zármutok nad hriechom a hlboká túžba odvrátiť sa od neho, aj keď to sú kľúčové prvky pokánia, jednoducho nestačia na to, aby vyriešili problém hriechu a odpustenia.
1. Pokánie je dar.
2. Pokánie neúčinkuje samočinne.
3. Zdroj a Darca pokánia.
V knihe Cesta ku Kristovi si prečítaj kapitolu "Poznanie Boha". (57-61)
"Keď poznávame ohavnosť hriechu a vidíme sa takí, akí skutočne sme, nepoddávajme sa zúfalstvu. Veď Kristus prišiel spasiť hriešnikov. My nemáme zmierovať Boha so sebou, ale - obdivuhodná láska! - Boh v Kristovi ´zmieruje svet so sebou´ (2 Kor 5,19) a nežnou láskou sa zaujíma o svoje blúdiace deti. Pozemskí rodičia by nikdy nevedeli byť takí trpezliví k chybám a omylom svojich detí, aký trpezlivý je Boh k tým, ktorých chce spasiť." (CK 25)
"Pavol vždy vyvyšoval Boží zákon. Jasne ukázal, že zákon nemá nijakú moc zachrániť človeka pred trestom za neposlušnosť. Páchatelia neprávostí musia svoje hriechy oľutovať a pokoriť sa pred Bohom. Svojím prestúpením zákona vyvolali totiž Boží spravodlivý hnev; musia tiež uveriť, že Kristova krv je ich jediný prostriedok, ako dosiahnu odpustenie. Boží Syn zomrel ako obeť za nich a vstúpil na nebesá, aby mohol byť pred svojím Otcom ich príhovorcom. Na základe pokánia a viery môžu byť vyslobodení spod odsúdenia za hriech. Kristova milosť im umožní poslúchať Boží zákon." (SA 236)
"Mnohí nepochopili, čo je pravou podstatou pokánia. Veľmi smútia nad tým, že zhrešili a dokonca robia vonkajšiu nápravu, pretože majú strach, že svojím previnením sami sebe spôsobia utrpenie. To však nie je biblické pokánie. Viac než hriech ľutujú utrpenie. Takýto zármutok cítil aj Ezau, keď videl, že navždy stratil prvorodenstvo." (E. G. Whiteová, Conflict and Courage, 63)
1. Pavel sa teší, že sa Korinťania zarmútili tak, že sa začali kajať. Pokánie je neodmysliteľne späté so zármutkom. Na druhej strane aj satan sa snaží viesť nás v ľútosti do extrému. Akými spôsobmi to robí?
2. Existuje veľmi jemná hranica medzi vinou, ktorú kresťania už nemôžu uniesť a pokáním, ku ktorému v podstate patrí určitý "pocit viny". Ako by si túto hranicu definoval?
3. o poda teba, na základe tejto úlohy, znamená výraz "konať skutky hodné pokánia"? (Sk 26,20; Mat 3,8)
Západ slnka 19.39