Markion, ktorý mal v prvej polovici 2. storočia dosť silný vplyv na rímsku cirkev, tvrdil, že Boh Starej zmluvy nemohol byť tým istým láskavým, súcitným, trpezlivým a odpúšťajúcim Bohom, ako je Boh Novej zmluvy. Aj keď tento názor nie je správny (neskôr - v 2. polovici 2. storočia - bol Tertuliánom označený za kacíra), aj dnes má možno niekto sklon myslieť si, že Boh Starej zmluvy nie je ten istý Boh ako Boh Novej zmluvy, zvlášť ako ho predstavil Ježiš Kristus.
Pravdaže, je to ten istý Boh - láskavý a milosrdný -, ktorý odpúšťa všetkým, ktorí k nemu prichádzajú vo viere a s kajúcim srdcom - a to bez ohľadu na to, akí zlí boli a koľkokrát ho už o milosť a odpustenie prosili.
V tomto týždni načrieme do bohatstva Božieho odpustenia, ako ho nachádzame v niektorých knihách Starej zmluvy. Objavíme Kristovu lásku prejavenú stáročia predtým, než sám prišiel v tele na túto zem.
Prečo potrebujeme Božie odpustenie? Čo znamená zhrešiť proti Bohu? Ktoré ďalšie hebrejské výrazy používa Stará zmluva pre "odpustenie"? Čo nás môžu naučiť o tom, ako Boh odpúšťa? Ako nám Hozeášov príbeh predstavuje Božiu ochotu odpúšťať hriechy? Je odpustenie v Starej zmluve iné než v Novej?
1. Predstaviť Božiu zhovievavosť.
2. Ukázať, že cez Božie zľutovanie prichádza odpustenie.
3. Zjaviť veľkosť Božej lásky.
V Biblii nachádzame mnoho príkladov Božieho odpustenia. Dôvod je, samozrejme, jednoduchý. Biblia je knihou o Božom vzťahu a hľadaní strateného ľudstva. Ľudské pokolenie sa v dôsledku pádu do hriechu odtrhlo od jediného zdroja života, preto zúfalo potrebuje Božie odpustenie. Skrátka, všetci potrebujeme, aby nám Boh odpustil - a on túto našu potrebu napĺňa. Nebyť jeho, nemali by sme žiadnu nádej.
Keď sa niekto dopustí trestného činu, aj keby sa to týkalo ublíženia na zdraví nejakej osoby, pokladá sa to za previnenie proti štátu. Dotyčný človek porušil zákon príslušnej krajiny, to znamená, že sa previnil proti štátu, ktorý tento zákon dal.
Podobne aj hriech - už či sa týka konkrétneho človeka, alebo nie - vždy je hriechom proti Bohu, ktorý tento zákon ustanovil za morálny základ svojej vlády. To znamená, že ak zhrešil každý človek a každý hriech je proti Bohu, potom sme všetci zhrešili proti Bohu a všetci potrebujeme odpustenie. Boh je milosrdný, láskavý a súcitný. To je dôvod, prečo je ochotný odpúšťať - znovu a znovu. Keby nám neodpustil, akú nádej by sme mali?
V Starej zmluve nachádzame mnoho príkladov Božieho odpustenia. Nebyť zasľúbenia o odpustení, ktoré sa stalo skutočnosťou, hriech by sa končil smrťou. Stará zmluva je knihou plnou nádeje, pretože je knihou plnou odpustenia.
1. Božie odpúšťanie je prejavom jeho charakteru.
2. Ľudská hriešnosť.
3. Ako sa ľudský hriech dotýka Boha.
Stará zmluva je plná príkladov Božieho odpustenia. Výrazom "odpustiť" sa prekladajú najmä tri slová bohaté na význam. Každé z nich vyjadruje svoj vlastný aspekt odpustenia. Ak ich spojíme, vytvoria krásny obraz, ktorý nám pomôže pochopiť tento pojem tak, ako ho predstavuje Stará zmluva.
Pokús sa na základe svojich poznámok urobiť sumár toho, čo je Božie odpustenie podľa Starej zmluvy.
1. Čo sa deje, keď Boh "odpúšťa".
2. Proces a dôsledky odpustenia.
Väčšina ľudí neverí, že vďaka Mojžišovi, ktorý naliehal na Hospodina, Boh zmenil svoj úmysel vyhladiť Hebrejov za to, že uctievali zlaté teľa, aj keď všetko nasvedčuje tomu, že to tak bolo. Musíme pritom pamätať, ako zázračne ich Boh po stáročiach otroctva vyslobodil z Egypta a ako rýchlo odpadli a zhrešili napriek Božiemu jasnému príkazu nerobiť práve to, čoho sa dopustili. A predsa bol Boh napokon ochotný odpustiť im. Nemyslime si preto, že Boh Starej zmluvy je krutý Pán, ktorý sa zmiloval len preto, že nejaká hriešna ľudská bytosť ho o to naliehavo žiadala. Tento príbeh je príkladom Božej ochoty odpustiť svojmu ľudu, aj keď si to vôbec nezaslúžil.
Mnohí sú zmätení tým, čo čítame v 2 Moj 32,14, že Hospodin "ľutoval" svoj úmysel vyhladiť Izraelcov. Ako môže všemocný Boh, ktorý pozná koniec od začiatku, niečo "ľutovať" ? Ako máme pochopiť, že Boh zmenil to, čo zamýšľal?
Zdá sa, že najlepšou odpoveďou je vysvetlenie, že slová "Hospodin ľutoval" sú nedokonalým pokusom vyjadriť božskú vôľu ľudským jazykom. Boh "ľutuje" nie to, že musí zmeniť svoj zámer, ale hriešnikov, ktorí si zaslúžili hnev a trest. Miesto toho im v obeti Ježiša Krista ponúka svoju milosť a milosrdenstvo.
1. Čo znamená Božia ľútosť.
2. Ten istý odpúšťajúci Boh v Starej i Novej zmluve.
3. Ako získať správny obraz Boha.
Mnohými spôsobmi nás Boh učí, čo je odpustenie a aké dôsledky prináša. Príbeh o Hozeášovi a jeho nevernej manželke dramatickým spôsobom znázorňuje niektoré z týchto dôležitých právd.
Kto z vás by bol ochotný oženiť sa alebo vydať za človeka, o ktorom viete, že sa predtým v manželstve dopustil cudzoložstva? A predsa - Hozeáš práve to urobil. Jeho príbeh je názorným posolstvom nielen o hriechu, ale aj o odpustení.
Je niekoľko spôsobov, ako sa môže vzťah medzi manželmi (ktorý je symbolom dôverného vzťahu, aký chce mať Boh so svojím ľudom) narušiť. Kľúčovým slovom je tu výraz vzťah. Hriech vo svojej podstate ničí vzťah, ktorý máme k Bohu i medzi sebou navzájom. Hriech kazí celú našu bytosť. Prináša nepokoj a spôsobuje konflikty nielen v nás samých, ale aj vo vzťahu k iným. Človek nie je schopný dôverovať a nedokáže byť ani dôveryhodný, milovať ani byť milovaný. Hriech je stav mysle, nie čin. Cudzoložstvo, ako je predstavené u Hozeáša, je len jedným z dramatických prejavov hriechu a tiež toho, ako hriech ovplyvňuje naše vzťahy - nielen navzájom medzi nami, ale aj k Bohu.
"Ó, úbohý človek, akým strašným netvorom ťa hriech urobil! Boh ťa stvoril ´len o niečo menším než nebeské bytosti´; hriech ťa urobil len o niečo lepším, než sú démoni." (Joseph Alleine)
1. Podobnosť medzi vzťahom Boha k jeho ľudu a vzťahom Hozeáša k jeho manželke.
2. Potreba budovania vzťahu napriek hriechu.
Gomera zjavne cudzoloží, no Pán Boh aj tak posiela Hozeáša, aby si ju opäť vzal, a to napriek jasnému porušeniu ich manželského sľubu.
Prečítaj si Hoz 3,1-3. Čo si asi museli myslieť tí, ktorí videli Hozeáša ísť opäť za Gomerou a kupovať ju? Koľkí pochopili tento čin ako príklad Božej ochoty opäť si vziať svoj neverný ľud, odpustiť mu jeho hriechy a uzdraviť ho od toho, čo mu tieto hriechy spôsobili?
Podľa litery zákona ju Hozeáš mohol ukameňovať; namiesto toho jej ponúka život po svojom boku. Toto je základný rozdiel medzi zákonom a milosťou: zákon požaduje pre vinníka smrť, milosť udeľuje odpustenie.
Znovu a znovu bol Izrael prekvapený hĺbkou Božej lásky a odpustenia. Pravda, boli chvíle, keď ľud musel byť potrestaný, aby si uvedomil, ako hlboko padol. Bolo to však vždy preto, aby jasnejšie vnímali Božiu lásku. Povrchné čítanie Starej zmluvy by u čitateľa mohlo vyvolať dojem, že tento Boh nie je tým istým Bohom, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi. Pozorný čitateľ sa však stretne s rovnako odpúšťajúcim Bohom, ktorý, aby svojmu ľudu pomohol dosiahnuť podobu Boha, prešiel popred Mojžiša, skláňa sa k svojmu spurnému ľudu na úroveň ich sociálneho a duchovného rozvoja. Pomaly, krok za krokom ich vedie, aby v nich vybudoval vzťah, po akom túži.
1. Hozeáš obnovuje vzťah ku svojej manželke.
2. Prečo zákon nestačí na udržanie vzťahu.
V knihe Túžba vekov si prečítaj kapitolu "Zachej". (381-384)
"Keď sa Mojžiš prihováral za Izraelcov, jeho hlboká láska k tým, pre ktorých v Božej službe už toľko vykonal, ho zbavila strachu. Hospodin vypočul prosby jeho nesebeckej príhovornej modlitby. Boh skúšal svojho služobníka; skúšal jeho vieru a lásku k blúdiacemu, nevďačnému ľudu, a Mojžiš v skúške znamenite obstál. Jeho súcit s Izraelcami pramenil z nezištných pohnútok. Blaho Bohom vyvoleného národa si cenil viac než vlastnú vážnosť a poctu, že by sa stal otcom mocného národa. Bohu sa páčila jeho vernosť, priamosť a statočnosť. Preto mu ako vernému pastierovi zveril veľkú úlohu: viesť Izrael do zasľúbenej krajiny." (PP 234)
"Málo je tých, ktorí rozmýšľajú o ich vzťahu k Bohu. Celé nebesia trpeli s Kristom v jeho agónii, ale toto utrpenie sa nezačalo ani neskončilo vtedy, keď sa Ježiš ukázal v ľudskej podobe. Kríž je pre naše otupené zmysly zjavením bolesti, ktorú od svojho prvopočiatku spôsobuje hriech Božiemu srdcu. Každý odklon od správneho, každý krutý skutok, každé porušenie ľudskosti pri dosahovaní jeho ideálu mu spôsobuje zármutok." (VÝCH 227)
1. Ako nám kríž, vzhľadom na hore uvedený citát od E. G. Whiteovej, pomáha pochopiť, čo hriech Bohu spôsobuje?
2. V Dan 9 si prečítaj Danielovu modlitbu. Všimni si najmä verše 18 a 19. Na základe čoho prosí Daniel o odpustenie?
3. Celý koncept odpustenia v sebe zahŕňa existenciu viny. Napríklad, odpúšťa Boh zvieratám, keď ukradnú potravu alebo zabijú iné zviera? Pravdaže nie. Prečo? Preto, že zvieratá nie sú schopné robiť morálne rozhodnutia. Preto nie sú vinné a nepotrebujú odpustenie. No ako ľudské bytosti potrebujeme, aby nám Boh odpustil, pretože sme sa dopustili zlých činov. Čo to znamená byť morálnou bytosťou?
Západ slnka 19.29