Biblické úlohy
Biblické úlohy
Bol jedným z najbrutálnejších vrahov v dejinách Ameriky. Jeffrey Dahmer sexuálne zneužil a potom brutálne zavraždil 17 mladých, väčšinou dospievajúcich ľudí. Jeho zločin šokoval Ameriku i celý svet. Ako mohol človek padnúť tak hlboko? Svojím hrozným činom Dahmer zosobnil slová ruského básnika Jozefa Brodského, ktorý napísal: "Človek vyvoláva väčšiu hrôzu než jeho kostra."
A predsa Jeffrey Dahmer v posledných mesiacoch svojho života (zavraždili ho spoluväzni) svoj hriech oľutoval a bol vo väzení pokrstený. Otvorene vyznal vieru v Ježiša Krista, ktorý, kým sme my boli ešte hriešnikmi, zomrel za nás - aj za Jeffreyho Dahmera. Keďže by celý zvyšok svojho života prežil tak či tak vo väzení, jeho vyznanie viery nebolo motivované snahou dosiahnuť oslobodenie.
Aj keď len Boh videl do srdca Jeffreyho Dahmera - a on sám bude jeho Sudcom, tento príbeh nám ilustruje jednu z najúžasnejších biblických právd - Božiu ochotu odpustiť aj tým najhorším hriešnikom.
Kedy nás Boh začal milovať? Bol to kríž, ktorý ho motivoval milovať človeka? Akú úlohu zohráva vyznanie v pláne spasenia? Prečo je nevyhnutné, aby hriešnik vyznal svoje hriechy Bohu? Je Božia láska a ochota odpustiť hriech a zlo väčšia než samotný hriech a zlo?
1. Potvrdiť, že Boh je vždy ochotný odpustiť kajúcim hriešnikom.
2. Ukázať, že aj najstrašnejšie hriechy môže Boh odpustiť, keď ich úprimne vyznáme.
3. Ilustrovať, že Ježiš chce, aby sme mali istotu toho, že nám odpustil.
Spasenie človeka Boh nenaplánoval dodatočne. Naše vykúpenie nebolo nevyhnutnou nebeskou improvizáciou, keď sa nečakane objavil hriech. Opak je pravdou. Boh miloval hriešnikov dávno predtým, než sme sa nimi stali a skôr, než povstal tento svet. Spasil nás Boh, ktorého láska k nám má svoje korene vo večnosti. Nie je jednoduché pochopiť to. My, smrteľné bytosti, si vôbec nedokážeme predstaviť večnosť. Napriek tomu myšlienka, že sme milovaní večnou láskou, je pre nás zdrojom radosti a šťastia.
V súvislosti s tým, že Boh nás miluje od večnosti, je azda najdôležitejšie zapamätať si, že Ježišova smrť na kríži nepriniesla zmenu jeho vzťahu k nám. Boh nás nezačal milovať "vďaka" Kristovej smrti. Boh nás miloval už predtým - a preto Ježiš zomrel. (Ján 3,16) Kristova smrť pripravila cestu, aby Boh - vďaka svojej preexistenčnej láske k hriešnikom - mohol zachrániť človeka od nevyhnutných následkov jeho hriechu a pritom neprestúpiť morálny poriadok vesmíru. Zdá sa, že Boh dobrovoľne prijal podmienku - hriešnikom odpustiť takým spôsobom, aby to bolo v súlade s jeho charakterom, to znamená byť spravodlivý a milosrdný zároveň. Keby stačilo "odpustiť", nebol by potrebný kríž. Kríž tento problém vyriešil - Boh mohol byť spravodlivý, a súčasne milosrdný.
1. Neexistuje nijaký Boh, ani nadprirodzené sily.
2. Existuje nejaké božstvo, no vôbec sa o nás nestará.
3. Existuje Boh, ktorý nás nenávidí a vyžíva sa v tom, keď sa zvíjame v utrpení (Shakespeare napísal, že pred bohmi sme ako samopašní chlapci, ktorých bohovia z roztopaše pozabíjajú).
4. Existuje Boh, ktorý nás miluje tak veľmi, že si to nevieme ani predstaviť.
1. Božia ochota odpustiť je založená na jeho večnej láske k nám.
2. Záchrana ľudstva bola naplánovaná pred stvorením.
3. Poznanie formuje postoj človeka.
Ak sa Boží postoj k nám prejaví prijatím a odpustením, prečo musíme vyznať svoje hriechy? Ospravedlňuje nás vyznanie pre Bohom? Dozvie sa Boh vo vyznaní niečo, čo o nás ešte nevedel? Upokojí vyznanie Boží hnev, ktorý sme vyvolali svojimi zlými skutkami? Zmení vyznanie Boží postoj k nám?
Vyznanie mení nás, nie Boha. Vyznávame preto, že Boh vyhlásil, že pokiaľ ide oňho, nie sme viac jeho nepriateľmi. Vyznanie nám pomáha lepšie pochopiť, aký odporný je Bohu hriech. Uvedomiť si, aké následky so sebou hriech prináša a čo to stojí zachrániť nás od nich. Vyznanie je priznanie si našej hriešnosti a potreby Spasiteľa. Ním sa posilní naša osobná viera v Krista. Vyznanie hriechu pred Bohom je súčasťou procesu posvätenia.
Hriechy nevyznávame preto, aby sme Boha presvedčili, že nám má odpustiť. Je to skôr nebom ustanovený prostriedok, aby sme lepšie pochopili, akú bolesť hriech spôsobuje Bohu, aj nám. Pomáha nám tiež uzdraviť sa duchovne od vplyvu hriechu. Tento hojivý prvok môžeme pozorovať aj v čisto svetskom prostredí. Kto z nás osobne neskúsil, ako dobre je vyznať hriech tomu, voči komu sme sa previnili? Alebo keď sa jednoducho priznáme, čo zlé sme urobili? O čo väčší význam to má, keď vyznávame Bohu?!
1. Vyznanie nás privádza do konfrontácie s našou hriešnosťou.
2. Vyznanie je súčasťou procesu posvätenia.
3. Vyznanie má liečivé a obnovné účinky.
Aj keď nikto z nás ochrnutému určite nezávidí, okúsil niečo, čo (viac než pravdepodobne) ešte nezažil nikto z nás: na vlastné uši počul, ako mu Ježiš povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy."
Koľkí z nás by radi počuli z Ježišových úst slová: "Tvoje hriechy sú odpustené"! Ako radi by sme mali istotu, že budeme spasení!
A predsa, či počujeme tieto slová priamo z úst Ježiša Krista, alebo sa k nám prihovárajú zo stránok Božieho slova, konečný výsledok je ten istý. Ochrnutý dostal rovnaké odpustenie, aké dostáva každý, komu je odpustené; nie je rozdiel medzi tým, čo sa stalo jemu a tým, čo môže prežiť hocikto z nás, ak vierou prosí o odpustenie, ktoré Ježiš ponúka.
Mnohí ľudia rozumovo prijmú myšlienku, že Boh ich miluje a odpúšťa im, ale na ich praktický život to nemá nijaký dopad. Žijú v strachu z večného zatratenia, zmára ich ustavičný pocit viny, trpia duchovnou osamelosťou a emocionálnou depresiou. Aj keď im rozum hovorí, že Boh je blízky, žijú s pocitom, že je ďaleko. Ich náboženská skúsenosť sa vyznačuje hlbokou neistotou.
Niekto z nich by možno namietal, že keď necíti, že mu je odpustené, nemôže tomu "uveriť"; ďalší by tvrdil, že príčinou sú emocionálne zábrany, korene ktorých siahajú až do detstva, a tie mu bránia prijať Božie odpustenie. Ak však dovolíme, aby nás Ježiš "pritiahol" k sebe tak, ako pritiahol porazeného, nič nemôže zabrániť tomu, aby nám bolo odpustené.
1. Sila Božieho odpustenia.
2. Božie presviedčanie o ochote odpustenia.
3. Prekážky prijatia Božieho odpustenia .
Tak, ako je Božia láska dar, niečo, čo si nemôžeme zaslúžiť, podobne je aj odpustenie dar. Božie odpustenie je jedným z najhmatateľnejších prejavov tejto lásky. Úplne odpustiť dokonca aj ten najodpornejší hriech si vyžaduje takú lásku, akú my ľudia sotva dokážeme pochopiť (podobne ako žobráci, aj my môžeme len skromne a s vďačným srdcom prijať to, čo nám je milostivo ponúkané).
Novozmluvní pisatelia považujú Božiu milosť za nekonečne väčšiu než hriech. Bez ohľadu na to, aký strašný a odporný je hriech - stačí otvoriť oči a pozrieť sa na svet okolo - Nová zmluva učí, že moc Božej lásky a odpustenia je nekonečne väčšia než akékoľvek zlo a akýkoľvek hriech. Božia láska k nám a ochota odpustiť naše hriechy prevyšuje všetko zlo tohto sveta.
V Rim 5 porovnáva apoštol Pavel Božiu milosť a hriech. Používa pritom výrazy "rozmnožiť" alebo "rozhojniť". Celá kapitola je vlastne sériou protikladov medzi milosťou a hriechom.
1. Sila odpustenia je neporovnateľne väčšia ako moc hriechu.
Rabíni učili, že zákon požaduje, aby Boží ľud odpustil niekomu trikrát. Peter, keďže si všimol, že Ježiš zvyčajne túto "hranicu" židovského zákona prekračuje, tento počet zdvojnásobil a pridal k dobru ešte jednu možnosť navyše. Okrem toho, číslo sedem bolo v židovskej kultúre symbolom úplnosti. (KP 187)
Ježišova odpoveď musela Petra aj ostatných poslucháčov veľmi prekvapiť. Vyjadrovala námietku voči Petrovmu chápaniu odpustenia. Peter si myslel, že odpustenie je čin, vďaka ktorému mu Boh niečo pripíše na jeho účet, podobne ako peniaze v banke. Vždy, keď dotyčný človek odpustí, zaznamená si to. Keď dosiahne predpísaný počet, môže začať odplácať. V tomto prípade hovoríme o živote podľa "litery zákona".
1. Existujú hranice odpúšťania?
2. Spôsob Božieho odpustenia.
3. Ako Boží príklad uplatňovať vo svojom živote.
V knihe Cesta ku Kristovi si môžeš prečítať kapitolu "Božia láska k človekovi" (7-11) a v knihe Kristove podobenstvá kapitolu "Miera odpustenia" (187-194).
"Srdce, ktoré spoznalo Kristovu lásku, chce jej mať čo najviac. Keď ju začne rozdávať, hojnou mierou ju aj dostane. Každé Božie zjavenie umocňuje v človekovi schopnosť poznávať a milovať. Srdce akoby ustavične žiadalo: ´Chcem ťa mať viac,´ a Duch odpovedá: ´Dostaneš viac.´ Duch ochotne urobí pre nás ´omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme´. (Ef 3,20) Ježiš, ktorý sa v záujme spásy strateného ľudstva všetkého vzdal, dostal plnosť Ducha Svätého. Dar tohto Ducha dostane každý nasledovník Krista, ak mu odovzdá celé srdce." (MB 27)
1. Prečo majú niektorí pocit, že si musia "zaslúžiť" odpustenie, ktoré im je ponúkané zdarma?
2. Existuje spôsob, ako zničiť Božiu lásku alebo ochotu odpustiť?
3. Čo by si povedal človeku, ktorý sa pýta: "Prečo keď vyznám a je mi odpustené, necítim, že mi bolo odpustené? Prečo na mňa ešte stále dolieha ťažké bremeno viny?"
Odpustenie je kľúčom k odomknutiu okov hriechu. Podmienkou je však úprimná ľútosť a vyznanie. Vyznanie je osobné priznanie svojho hriechu a odpustenie je Božia odpoveď na toto vyznanie. Všetky body tohto procesu sa dejú vďaka Božej iniciatíve.
Západ slnka 19.18