Biblické úlohy
Biblické úlohy
Je tmavý neskorý večer. Na temnej oblohe nevidno mesiac ani hviezdy. Ponorený do tmy kráča Frank prázdnymi mestskými ulicami. Po chvíli za sebou začuje kroky. Niekto ide v tme za ním. Frank sa nezastaví. Kroky sa však stále viac približujú. Potom ho neznámy dobehne a pýta sa: "Frank, ste tlačiar?"
Obaja sa zastavia. Frank sotva vidí tvár a obrysy neznámeho človeka.
"Áno, som. Ale ako to, že ma poznáte?"
"Nuž," odpovedá neznámy, "nepoznám vás. Nikdy predtým som sa s vami nestretol. Vášho brata však poznám veľmi dobre. Vaše spôsoby, vaša chôdza, vaša postava - to všetko mi tak veľmi pripomenulo vášho brata, že som z toho usúdil, že ste jeho brat. Veľa mi totiž o vás rozprával."
Tento jednoduchý príbeh nám chce priblížiť pravdu o službe v pozemskej svätyni. Biblia hovorí, že to bol tieň, obraz, znázornenie tej skutočnej. Napriek tomu dostatočne jasne zjavovala pravdy, ktoré predstavovala: smrť Ježiša Krista a jeho veľkňazskú službu v nebeskej svätyni.
V tejto úlohe sa pozrieme na oboje - na tieň, ale aj na skutočnosť, ktorá tento tieň vrhá.
Prečo Boh chcel, aby Izraelci postavili svätyňu? Čo nás svätyňa učí o Kristovi ako našom Zástupcovi? Čo robí Ježiš v nebi?
1. Zdôrazniť význam svätyne pre Izraelcov
2. Ukázať podobnosť medzi službou vo svätyni a pôsobením Krista ako nášho zástupcu
3. Vysvetliť význam prostredníckej služby Ježiša Krista za nás
V starej aj v novej zmluve Boh chce so svojím ľudom nadviazať blízky, priateľský vzťah. Zmluvy vlastne pomáhali formovať "pravidlá" pre tento vzťah.
Vzťah je v zmluve kľúčovým prvkom. Aby vzťah existoval, musí fungovať vzájomná komunikácia a kontakt, a to najmä medzi hriešnymi, omylnými a nedôverčivými bytosťami. Boh to pravdaže vie. Preto sa rozhodol, že sa nám predstaví takým spôsobom, aby sme s ním mohli - v medziach padlého ľudstva - nadviazať zmysluplný vzťah.
Z odpovede na túto otázku vyplýva ďalšia otázka: Prečo chcel Boh prebývať uprostred svojho ľudu?
Odpoveď by sme možno našli v úvodných veršoch dnešnej časti. Boh postaví svoj "príbytok" (alebo bude "prebývať") medzi nimi. Hovorí im, že si ich "nezoškliví" (nesprotiví), ale bude "chodiť" medzi nimi a bude ich Bohom a oni budú jeho ľudom. Veľmi jasne tu vystupujú do popredia znaky, ktoré sú charakteristické pre blízky vzťah.
Zastav sa predovšetkým pri výraze, kde Boh hovorí: "...nezošklivím si vás."
A. Zmluva určuje podmienky vzťahu
B. Boh je iniciátorom komunikácie a vzájomnej dohody
C. Človek nemusí nič iné, len prijať Božiu milosť
Boh ustanovil, že starozmluvný hriešnik sa môže zbaviť viny a hriechu prostredníctvom obetí zvierat. Obetné dary, predpísané Izraelcom, sú podrobne opísané v 3 Moj 1-7. Zvláštna pozornosť sa venovala tomu, ako pri rôznych druhoch obetí naložiť s krvou a ako ju použiť. Úloha krvi pri obetných rituáloch patrí medzi zjednocujúce prvky izraelského obetného systému.
Človek, ktorý zhrešil - čím porušil zmluvný vzťah a stanovené pravidlá - mohol v plnej miere obnoviť spoločenstvo s Bohom a ľudstvom tak, že priniesol obetované zviera ako náhradu. Obete, sprevádzané určenými rituálmi, boli prostriedkom, ktorý Boh stanovil na očistenie hriešnika od hriechu a viny. Kropením sa jednotlivé hriechy a viny preniesli do svätyne, čím sa opätovne nadviazal vzťah a plné zmluvné spoločenstvo medzi kajúcnikom a osobným Bohom, ktorý je zachraňujúcim Pánom.
Starozmluvné obete zvierat boli Bohom určeným prostriedkom, ako sa mohol hriešnik zbaviť hriechu a viny. Obete zmenili pozíciu hriešnika - tomu, kto sa previnil a zaslúžil si smrť, bolo odpustené; jeho zmluvný vzťah s Bohom bol opäť obnovený. Obete zvierat však mali aj prorocký význam. Nijaké zviera totiž nebolo dostačujúcou náhradou v procese zmierenia. Autor listu Židom to vyjadruje takto: "Je predsa nemožné, aby krv býkov a kozlov odstraňovala hriechy." (Žid 10,4) Obete zvierat teda predpovedali príchod božsko-ľudského Božieho služobníka, ktorý zomrie zástupnou smrťou za hriechy celého sveta. Vďaka tomu môže byť hriešnikovi odpustené, Boh ho môže prijať a zmluvný vzťah sa môže znovu nadviazať.
Predstav si, že žiješ v starozmluvnej dobe, keď sa prinášali obete zvierat. Chov dobytka mal veľký význam pre ich ekonomiku, kultúru a celkový spôsob života.
A. Prostriedok očistenia
B. Človek sa môže zbaviť hriechu a viny len prostredníctvom obetí
C. Svätyňa nezastupovala, ale predpovedala úlohu Ježiša Krista v našom spasení
Jednou z kľúčových tém Novej zmluvy (ak nie priamo kľúčovou témou) je, že Ježiš Kristus zomrel ako obeť za hriechy sveta. Táto pravda je základom celého plánu spasenia. Akákoľvek teológia, ktorá popiera zmierenie krvou Ježiša Krista, popiera v podstate jadro kresťanstva. Nekrvavý kríž nemôže spasiť nikoho.
"Náhrada" je základným prvkom celého plánu spasenia. Za svoje hriechy sme si totiž zaslúžili smrť. Kristus z lásky k nám, "seba samého vydal za naše hriechy". (Gal 1,4) Zomrel smrťou, ktorú sme si zaslúžili my. Smrť Ježiša Krista za hriešnikov je významnou pravdou, z ktorej vyplýva všetko ostatné. Naša nádej na obnovu, slobodu, odpustenie a večný život v raji sa zakladá na tom, čo Ježiš urobil - dal seba samého za naše hriechy. Bez toho by naša viera nemala zmysel. Mohli by sme rovno uctievať a spoliehať sa na nejakú sochu alebo čokoľvek iné. Spasenie je možné len prostredníctvom krvi Ježiša Krista.
"Boh nechce, aby si pochyboval, trápil sa a mal strach, že ťa neprijme, pretože si hriešny a nehodný... Môžeš povedať: ´Viem, že som hriešnik. A to je dôvod, prečo potrebujem Spasiteľa... Nie som dobrý a nemám nijaké zásluhy, ktorými by som si mohol nárokovať spasenie. Prichádzam k Bohu prostredníctvom zmierujúcej krvi nevinného Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta. To je moja jediná obhajoba.´" (E. G. Whiteová, The Faith I Live By, 102)
A. Kristus ako obetný baránok
B. Jeho krv zmierila naše hriechy
C. Kristus ako Veľkňaz a Prostredník sa prihovára za nás pred Bohom
Pozemská svätyňa, kde sa Boh rozhodol prebývať so svojím ľudom, bola miestom, kde sa vykonávali obete. Služba vo svätyni sa však nekončila smrťou týchto zvierat. Keď bola obeť zabitá, kňaz priniesol krv do svätyne za hriešnika.
Celý tento obrad bol však len tieňom, symbolom toho, čo Kristus robí pre tento svet. Tak ako pri symboloch (v pozemskej svätyni) sa proces zmierenia nekončil smrťou zvieraťa, ani Kristovo dielo za nás sa nekončí jeho smrťou na kríži.
Tak, ako existovala pozemská svätyňa, kňazstvo a služba v starej zmluve, tak je aj nebeská svätyňa, nebeské kňazstvo a nebeská služba v novej zmluve. Čo však bolo len symbolom, obrazom a tieňom v starej zmluve, v novej zmluve sa stáva realitou.
Náhradou za nás už nie je obetné zviera, pretože máme bezhriešneho Ježiša; nie krv zvierat, ale krv Kristova; nie svätyňa postavená človekom, ale pravý stánok, "ktorý postavil Pán, a nie človek" (Žid 8,2); nie hriešny, omylný ľudský kňaz, ale Ježiš Kristus je naším veľkňazom slúžiacim za nás. V súvislosti s tým uvažuj o Pavlových slovách: "Ako unikneme my, ak zanedbáme takúto veľkú spásu...?" (Žid 2,3)
A. Kristova obeť
B. Kristova služba
C. Kristus ako Veľkňaz
Tento verš nám predstavuje Kristovu službu v nebeskej svätyni v náš prospech po tom, ako za nás zomrel. Zameriame sa na myšlienku vyjadrenú na konci verša: Kristus je v Božej prítomnosti ako náš zástanca.
Keby sme sa my, hriešni a padlí ľudia, ukázali pred Božou slávou, boli by sme v okamihu zničení; bez ohľadu na to, akí sme boli zlí a ako zjavne sme porušovali Boží zákon. Máme však Niekoho, kto sa ukazuje pred Božou tvárou za nás. Máme Zástupcu, ktorý stojí pred Otcom v náš prospech. Premýšľaj, aký láskavý bol Ježiš, keď žil tu na zemi, ako odpúšťal a všetkých prijímal.
To je ďalšia dobrá správa. Ježiš nielen zaplatil výkupné za naše hriechy, ktoré vyniesol sám na kríž, ale teraz stojí pred Bohom ako Prostredník medzi nebom a zemou, medzi človekom a Bohom.
To dáva zmysel. Ježiš ako Boh a bezhriešny, dokonalý človek zároveň, je jediný, kto mohol premostiť trhlinu medzi ľudstvom a Bohom spôsobenú hriechom. Existuje Niekto, kto s nami súciti vo všetkých skúškach, bolestiach a pokušeniach a kto nás zastupuje pred Otcom.
"Jeden je totiž Boh, jeden aj prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý dal seba samého ako výkupné za všetkých; svedectvo to vo vopred určenom čase." (1 Tim 2,5.6)
Dôležitou správou novej zmluvy je, že vďaka Ježišovi majú kajúci hriešnici Niekoho, kto ich zastupuje v nebi pred Otcom, Niekoho, kto pre nich získal to, čo oni sami by nikdy nedosiahli - a to dokonalú spravodlivosť, ktorá jediná môže obstáť v Božej prítomnosti. S touto dokonalou spravodlivosťou, ktorú v živote dosiahol utrpením, stojí Ježiš pred Bohom a žiada pre nás odpustenie hriechov a moc nad hriechom, pretože bez toho by sme nemali nijakú nádej - ani teraz a určite ani na súde.
A. Úloha Prostredníka
B. Vzťah Prostredníka
"Najvyšší anjel v nebi nemohol zaplatiť výkupné za jediného strateného človeka. Cherubíni a serafíni majú len slávu, ktorou ich, ako svoje stvorenie, obdaril Stvoriteľ. Zmierenie človeka s Bohom mohlo byť dosiahnuté len cez prostredníka, ktorý bol rovný Bohu, zasluhoval si úctu a mohol zastupovať človeka pred nekonečným Bohom a súčasne predstavovať Boha padlému svetu. Ako zástupca a ručiteľ človeka musí mať ľudskú prirodzenosť a spojenie s ľudskou rodinou, ktorú zastupuje; ako Boží veľvyslanec sa musí podieľať na božskej prirodzenosti a mať spojenie s Nekonečným, aby predstavil Boha sveta a bol prostredníkom medzi Bohom a človekom." (1SM 257)
"To znamená: Ak ma vyznáte pred ľuďmi, i ja vás vyznám pred Bohom a svojimi anjelmi. Budete mojimi svedkami na zemi. Svetu prinesiete moju spásnu milosť. Podobne budem ja vaším zástupcom v nebi. Otec nehľadí na vašu hriešnu povahu, ale vidí vás v rúchu mojej dokonalosti. Ja vám prinášam nebeské požehnanie a každý, kto ma vyznáva a chce mať účasť v mojej sebaobetavej službe pre záchranu hynúcich, k tomu sa i ja priznám ako k spoludedičovi slávy a radosti vykúpených." (TV 246)
1. Aký rozumieš veršu Rim 5,2?
2. Prečo sa nikto iný okrem Božieho Syna nemohol stať Prostredníkom?
3. Čo znamená pre tvoj každodenný, praktický život, že Kristus je v nebeskej svätyni?
Pozemská svätyňa symbolizovala dielo spasenia, ktoré prebieha až dodnes. Kristus plní úlohu nášho Veľkňaza pred Bohom na tom najsvätejšom mieste. Jeho neporušenosť sa nám pred Bohom pripočítava namiesto našej nehodnej hriešnej prirodzenosti.