Biblické úlohy
Biblické úlohy
Základ zmluvy, nádej, ktorú nám nová zmluva dáva a záväzky z nej vyplývajúce, sú rovnaké ako pri starej zmluve. Zmluva je stále zmluvou Božej milosti a milosrdenstva. Založená je na láske, ktorá víťazí nad ľudskými slabosťami a porážkami. Nová zmluva má tú výhodu, že už nemusíme očakávať príchod Mesiáša, na ktorého ukazovali symboly a predobrazy, ale v Ježišovi Kristovi môžeme vidieť ich naplnenie. Boh nám odhalil, aké plány pripravil ešte pred vznikom sveta.
V čom sú si stará a nová zmluva podobné? Akú úlohu má zákon v zmluve? S kým boli zmluvy uzavreté? Čo má na mysli kniha Židom, keď hovorí o "lepšej zmluve"? (Žid 8,6) Aký je vzťah medzi zmluvou a nebeskou svätyňou?
1. Zistiť, čím sa stará zmluva podobá novej zmluve
2. Vysvetliť úlohu zákona v zmluve
3. Ukázať vzťah medzi zmluvou a nebeskou svätyňou
Z týchto veršov jasne vyplýva, že nová zmluva sa veľmi nelíšila od starej zmluvy, ktorú Izrael uzavrel na vrchu Sínaj. Problém nebol v tom, že zmluva zo Sínaja už nebola aktuálna alebo zastaralá. Problém bol v tom, že bola porušená. (v. 32)
Odpovede na uvedené otázky dokazujú, že mnohé prvky "starej zmluvy" sa stali súčasťou novej zmluvy. "Nová zmluva" je v určitom zmysle "obnovená zmluva". Ide vlastne o realizáciu tej prvej zmluvy.
A. Prečo nová zmluva
B. Zásady vpísané v srdci
V čase, keď obyvatelia Judska boli odvedení do babylonského zajatia a zánik južného kráľovstva bol na dosah, Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša ohlasuje "novú zmluvu". Na tomto mieste je táto myšlienka vyjadrená v Biblii prvýkrát. Keď však bolo 10 kmeňov severného kráľovstva vyhubených (asi 150 rokov pred Jeremiášom), už vtedy prišiel Boh prostredníctvom proroka Hozeáša s ponukou ďalšej zmluvy.
Keď boli Božie plány s jeho zmluvným ľudom pre jeho neveru a vzburu zmarené, Boh posiela prorokov s posolstvom, že zmluva s tými, ktorí mu zostávajú verní, sa nekončí. Napriek ich nevere, odpadnutiu, vzbure a neposlušnosti Boh vyhlasuje, že je ochotný vstúpiť do zmluvného vzťahu so všetkými, ktorí sú ochotní kajať sa, poslúchať a jeho zasľúbenia brať vážne.
"A dám im srdce, aby ma poznali, že ja som Hospodin". (Jer 24,7) "...odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce mäsité." (Ez 11,19) "A dám vám nové srdce a nového ducha..." (Ez 36,26) "Dám svojho Ducha do vášho vnútra..." (v. 27) Toto Božie dielo je základom novej zmluvy.
A. Zámer tejto zmluvy
B. Zmluva, ktorá mení srdce
Jeremiáš vyhlasuje, že nová zmluva bude uzavretá "s domom Izraela a s domom Júdu" alebo jednoducho "s domom Izraela". (Jer 31,31) Znamená to azda, že zmluvné zasľúbenia sú určené len doslovným potomkom Abrahámovým, etnickým Židom?
Nie! Dokonca ani v starozmluvnej dobe to tak nebolo. Je pravda, že zmluvné zasľúbenia dostal hebrejský národ ako celok. To však nevylučovalo niekoho iného. Práve naopak - všetci, Židia aj pohania, boli pozvaní mať účasť na zasľúbeniach. Museli však súhlasiť a uzavrieť túto zmluvu. Ani dnes to nie je inak.
Aj keď je nová zmluva nazvaná "lepšou", vo svojich hlavných prvkoch sa vôbec nelíši od starej. Ten istý Boh ponúka spasenie tým istým spôsobom - milosťou (2 Moj 34,6; Rim 3,24); ten istý Boh hľadá ľud, ktorý sa bude vierou dovolávať jeho zasľúbení o odpustení (Jer 31,34; Žid 8,12) a ten istý Boh chce napísať ten istý zákon do sŕdc tých, ktorí ho budú vo viere nasledovať - či to budú Židia alebo pohania. (Jer 31,33; Žid 8,10)
Židia, ktorí v Novej zmluve odpovedali na ponúkanú milosť, prijali Ježiša Krista a jeho evanjelium. Za určitý čas boli srdcom cirkvi, "zostatkom, podľa vyvolenia milosti" -v protiklade k tým, ktorí boli "zatvrdení". (Rim 11,5.7) Evanjelium prijali aj pohania, ktorí predtým neverili. Boli vštepení do Božieho pravého ľudu, ktorí tvoria veriaci bez ohľadu na to, k akému národu alebo rase patria. A tak pohania, ktorí "boli bez Krista, vylúčení zo spoločenstva Izraela a cudzí zmluvám zasľúbenia", boli v krvi Kristovej privedení k Bohu. Kristus je prostredníkom "novej zmluvy" pre všetkých veriacich, bez ohľadu na národnosť alebo rasu.
A. Stará zmluva nebola zastaraná, ale človek ju porušil
B. Nová zmluva obsahuje veľa prvkov starej zmluvy
C. Obnovená zmluva je vlastne doplnená pôvodná zmluva
Včera sme hovorili o tom, že v hlavných bodoch sa stará a nová zmluva zhodujú. Konečným výsledkom je spasenie vierou v Boha, ktorý nám odpúšťa naše hriechy - a to nie preto, že sme si to niečím zaslúžili, ale jedine zo svojej milosti. Dôsledkom odpustenia bude to, že s ním nadviažeme vzájomný vzťah, na základe ktorého sa mu vo viere a poslušnosti podriadime.
Kniha Židom nazýva novú zmluvu "lepšou zmluvou". Ako tomu máme rozumieť?
Nadradenosť novej zmluvy nad starou spočíva v tom, že Ježiš už nie je predstavovaný len prostredníctvom obetí zvierat (ako v starej zmluve), ale zjavuje sa nám v realite svojej smrti a veľkňazskej služby. Inými slovami, spasenie ponúkané v starej zmluve je totožné s tým, ktoré je ponúkané v novej. V novej zmluve je však Boh zmluvy a lásky, ktorou padlé ľudstvo miluje, zjavený v oveľa väčšej a plnšej miere. Lepšia je preto, že všetko, čo bolo v starej zmluve predstavené v symboloch a predobrazoch, sa v Ježišovi naplnilo. Jeho bezhriešny život, smrť a veľkňazská služba - to všetko bolo symbolizované službami pozemskej svätyne. A tak teraz už nemáme symboly, predobrazy a príklady, ale samého Ježiša - a to nielen ako zabitého baránka, ktorý vylial svoju krv za naše hriechy, ale ako toho, ktorý stojí pred Bohom ako náš veľkňaz a slúži za nás. Aj keď nová zmluva ponúka to isté spasenie, plnšie zjavenie Boha a záchrany, ktorú v ňom máme, ju nadraďuje nad starú.
A. Ponuka spasenia z milosti
B. Boh hľadá ostatok, ktorý sa bude dovolávať jeho zasľúbenia o odpustení
C. Boh chce napísať zákon do sŕdc svojich nasledovníkov
List Židom zdôrazňuje, že Ježiš je náš Veľkňaz v nebeskej svätyni. Je to v skutočnosti ten najlepší opis novej zmluvy, aký vôbec v Novej zmluve nachádzame. Nie je to náhoda. Kristova veľkňazská služba je úzko spätá so zasľúbeniami novej zmluvy.
Služba v starozmluvnej svätyni bola prostriedkom na znázornenie starozmluvných právd. Sústreďovala sa na obete a prostrednícku službu. S krvou zabitých zvierat prichádzali kňazi do svätyne a tu ňou pokrývali hriechy. Bolo to pravdaže len symbolické vyjadrenie spasenia, ktoré nachádzame v Ježišovi. Tieto obete samy osebe nemohli priniesť spasenie.
Všetky tieto obete a prostrednícka služba kňazov, ktorá sa s nimi spájala, sa naplnili v Kristovi. Ježišova smrť bola tou obeťou, na krvi ktorej je založená nová zmluva. Kristova krv spečatila novú zmluvu, čím bola zmluva zo Sínaja so svojimi obeťami vyhlásená za "starú" a neplatnú. Raz a navždy bola prinesená tá pravá obeť. Kristus zomrel; už nebolo potrebné prinášať obete zvierat. Služba v pozemskej svätyni splnila svoju úlohu.
Obetovanie zvierat bolo úzko späté s kňazskou službou levitov, ktorí prinášali obete do pozemskej svätyne za ľud. Keď sa obetný systém ukončil, skončila sa aj ich kňazská služba. Všetko sa naplnilo v Ježišovi, ktorý priniesol vlastnú krv do svätyne v nebi. (Žid 8,1-5) List Židom predstavuje Krista ako Veľkňaza v nebi, ktorý so "svojou vlastnou krvou vošiel... do svätyne" ako náš prostredník. (Žid 9,12) To je základ nádeje a zasľúbenia, ktoré máme v novej zmluve.
A. Význam a dosah starozákonných symbolov
B. Len do času
C. Nový Kňaz
"Svojou účasťou na jedení chleba a pití vína s učeníkmi Kristus sa slávnostne zaručil, že je ich Vykupiteľ. Zveril im novú zmluvu, podľa ktorej všetci, čo ho prijímajú, stávajú sa Božími deťmi a Kristovými spoludedičmi. Táto zmluva im zaručovala všetky časné i večné požehnania. Musela však byť podpísaná Kristovou krvou. Pri tomto posvätnom úkone si mali všetci pripomínať nekonečnú obeť prinesenú za nich osobne ako za časť veľkého celku padlého ľudstva." (TV 462)
"Najpozoruhodnejším znakom tejto novej zmluvy pokoja je nesmierne bohatstvo odpúšťajúceho milosrdenstva, ktoré je ponúkané hriešnikovi, ak sa kajá a zanechá svoj hriech. Duch Svätý opisuje evanjelium ako spasenie prostredníctvom milosrdenstva nášho Boha. ´Pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem,´ hovorí Boh tým, ktorí sa kajajú. (Žid 8,12) Odvracia sa Boh od spravodlivosti, aby preukázal milosrdenstvo hriešnikovi? Nie, Boh nemôže dovoliť, aby porušovanie jeho zákona zostalo bez trestu. Podmienkou života v novej zmluve je dokonalá poslušnosť. Ak sa hriešnik kajá a vyznáva svoje hriechy, nájde odpustenie. Kristova obeť zaňho je zárukou toho, že mu bude odpustené. Kristus splnil požiadavky zákona za každého kajúceho hriešnika, ktorý mu dôveruje." (E. G. Whiteová, God´s Amazing Grace, 138)
1. Akú prednosť má zákon napísaný v srdci oproti tomu na kamenných doskách? Na ktorý človek ľahšie zabudne?
2. Ako môžeme poznať, či máme zákon napísaný v srdci?
3. Vráťme sa k druhému citátu od E. G. Whiteovej. Ako chápeš výrok o "podmienke dokonalej poslušnosti" a "Kristovej obeti ako záruke odpustenia" ?
Pôvodné predpoklady "zmluvy" sa časom nezmenili. Vždy, keď hriešna ľudská prirodzenosť dohodu porušila, Boh ponúka novú zmluvu. Boh sa nás nevzdáva. Ponúka nám spasenie a chce, aby sme sa rozhodli prijať ho. Nová zmluva je vznešenejšie, plnšie a lepšie predstavenie plánu vykúpenia. Aj my máme účasť na tejto zmluve vierou, ktorá sa prejaví poslušnosťou zákona napísaného v našich srdciach.