Biblické úlohy
Biblické úlohy
Siedmy deň - sobota nás pravidelne každý týždeň zastaví a našu pozornosť upriami na to čím sme alebo čím by sme mohli byť. Celý týždeň zháňame, míňame, zarábame na živobytie, chodíme sem a tam a potom zrazu... - je tu sobota, ktorá nás zastaví a upozorní na základ a východiskový bod všetkého. Všetko, čo má pre nás nejaký význam, má ho len preto, že to Boh takto stvoril. Každý týždeň v sobotu sa vraciame k bodu nula, na samý začiatok ľudskej existencie, k východiskovému bodu všetkého.
Sobota prichádza pravidelne každý týždeň, bez akejkoľvek výnimky. Preniká do každej trhliny a medzery nášho života. Pripomína nám, že každé prázdne miesto patrí nášmu Tvorcovi, ktorý nás tu umiestnil; tomu, ktorý "na počiatku" stvoril nebo a zem. Tento čin je nevyvrátiteľným základom celej kresťanskej viery a siedmy deň - sobota je toho neklamným, nevtieravým a nemenným znamením.
Kde má sobota svoj pôvod? Čo je dôkazom toho, že existovala už pred Sínajom? Prečo je sobota vhodným znamením zmluvy?
1. Pochopiť pôvod soboty
2. Dokázať, že sobota sa svätila pred Sínajom
3. Predstaviť sobotu ako skutočné znamenie zmluvy
Ako často počujeme slová "stará židovská sobota" (väčšinou v súvislosti s nedeľou ako "Pánovým dňom"). Písmo však jasne hovorí, že sobota existovala skôr než tu bol židovský národ. Jej pôvod, tak isto ako náš, je v samotnom stvoriteľskom týždni.
Aj keď 1 Moj 2,2.3 neoznačuje "siedmy deň" ako sobotu (sobota ako siedmy deň sa prvýkrát spomína v 2 Moj 16,26) z výrazu "odpočinul siedmeho dňa" je zrejmé, že ide o sobotu. Slovo "odpočinul" (hebr. šabat) súvisí s podstatným menom sobota (hebr. šabbat). "V 1 Moj 2,2.3 slovo ´šabbat´ nie je použité. Je však isté, že autor chcel potvrdiť, že Boh požehnal a posvätil siedmy deň ako sobotu." (G. S. Waterman) Z toho jasne vyplýva, že 1 Moj 2,2.3 učí o božskom pôvode a zriadení soboty ako dňa požehnania pre celé ľudstvo.
Aj keď niektorí komentátori naznačujú, že Boh si potreboval po stvorení odpočinúť, pravým účelom Božieho odpočinku bolo dať človeku božský príklad. Človek tiež pracuje šesť dní a v siedmy deň - sobotu má odpočívať. Teológ Karl Barth pripomína, že Boží odpočinok na konci stvoriteľského diela bol súčasťou "zmluvy milosti", ktorou ľudstvo vyzval "odpočívať s ním... a mať účasť na Božom odpočinku".
Hneď nasledujúceho dňa po tom, čo boli Adam a Eva stvorení, ich Boh vo svojej láske pozýva odpočinúť si vo vzájomnom spoločenstve; vybudovať si dôverný vzťah k tomu, na koho obraz boli stvorení. Toto spoločenstvo a vzťah mali trvať naveky. Pretože však človek padol do hriechu, týždenne mu Boh ponúka jeden deň intenzívneho spoločenstva so Stvoriteľom.
1. Prvý "siedmy" deň
2. Deň odpočinku
3. Boh nám dáva príklad
V 2 Moj 16 čítame správu o tom, že Boh dáva Izraelcom na púšti mannu. Dej sa odohráva ešte pred Sínajom. Z tohto záznamu sa dozvedáme:
1. Každý deň si mali Izraelci nazbierať určené množstvo manny. Výnimkou bola sobota. V ten deň mannu nenašli.
2. Prídel manny na sobotu, odložený šiesteho dňa, sa - na rozdiel od ostatných dní - neskazil.
"Rovnica siedmy deň = sobota, tvrdenie, že Boh dal Izraelcom sobotu a správa, že ľud na Boží príkaz siedmeho dňa odpočíval, to všetko nesporne ukazuje na pôvodné zriadenie soboty pri stvorení." (G. F. Waterman)
A. Príprava na ten "deň"
B. Účel "soboty"
C. Zachovávanie "soboty"
Na štyroch miestach Písma je sobota označená ako "znamenie". (2 Moj 31,13.17; Ez 20,12.20) "Znamenie" nie je "symbolom" v tom zmysle, že určitá vec na základe spoločných vlastností znázorňuje niečo iné (ako napríklad päsť predstavuje "moc" alebo "silu"). Sobota ako znamenie je vonkajší znak, ktorý má vyjadrovať osobitné posolstvo. Samotné znamenie nemá so zmluvou nič spoločné. Sobota bola znamením zmluvy "medzi mnou a medzi vami po vašich pokoleniach" len preto, že to tak určil Boh. (2 Moj 31,13)
Na sobote ako znamení zmluvy milosti je fascinujúce to, že celé stáročia Židia chápali sobotu ako znamenie mesiášskeho vykúpenia. V sobote videli predzvesť záchrany v Mesiášovi. Pretože veríme, že vykúpení môžeme byť len z milosti a že zmluva je zmluvou milosti, sobota, vykúpenie a zmluva veľmi úzko spolu súvisia. A tak, v protiklade k všeobecnej mienke, sobota je znamením Božej zachraňujúcej milosti; nie znamením spasenia zo skutkov.
A. Znamenie Božej zachraňujúcej milosti
B. Znamenie nášho vzťahu s Bohom
C. Obnova nášho odovzdania Bohu
Výnimočne bohatá "sobotná pasáž" je v 2 Moj 31,12-17. Nasleduje po tom, čo Boh dal nariadenia o stavbe svätostánku a službách v ňom.
Chápanie soboty ako "znamenia" - viditeľné, vonkajšie a večné znamenie medzi Bohom a jeho ľudom - je takýmto spôsobom vyjadrené na tomto mieste v Biblii prvýkrát. Samotný text obsahuje niektoré nové a cenné myšlienky, ktoré chceme zdôrazniť:
1. sobota ako znamenie poznania
2. sobota ako znamenie posvätenia.
Zamyslime sa nad tým, ako súvisí znamenie s poznaním. Hebrejské chápanie výrazu "poznať" zahŕňa aspekt rozumu, vzťahu a citu. "Poznať" neznamená jednoducho niečo o človeku vedieť, ale tiež mať s ním zmysluplný vzťah. Poznať Boha teda znamená mať s ním ten správny vzťah - slúžiť mu, ctiť ho, veriť mu, dôverovať mu, hľadať ho a vzývať jeho meno.
Okrem toho, sobota bola aj znamením posvätenia. To znamená, že Boh "posväcuje" svoj ľud, robí ho "svätým". (3 Moj 20,8; 5 Moj 7,6)
Posvätenie je dielom Božej vykupiteľskej lásky práve tak, ako spasenie a vykúpenie. Oboje, spravodlivosť a posvätenie sú Božím dielom: "Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem." (3 Moj 20,8) Sobota je teda znamenie, ktoré vštepuje poznanie o Bohu ako Posvätiteľovi. "Sobota, ktorá bola daná svetu ako znamenie Boha - Stvoriteľa, je tiež znamením Boha ako Posvätiteľa." (6T 350)
A. Sobota ako znamenie posvätenia
B. Spôsob posvätenia
Sobota bola a je pre človeka znamením, aby "pamätal". Slovo pamätaj môže mať viac významov. Po prvé, pamätať si znamená spomínať si na niečo, čo sa v minulosti stalo. V tomto prípade sobota upriamuje našu pozornosť na stvorenie, ktoré vyvrcholilo zriadením soboty ako dňa odpočinku a zvláštneho spoločenstva s Bohom.
Príkaz pamätať má tiež prvok prítomnosti. Na sobotu nemáme len "pamätať" v zmysle spomínať si, ale máme ju tiež "zachovávať" a "svätiť". Sobota má dôležité posolstvo aj pre nás dnes.
Napokon príkaz pamätať na sobotu ukazuje aj na budúcnosť. Ten, kto "pamätá" na to, aby zachovával sobotu, má sľúbenú nádhernú a plnohodnotnú budúcnosť s Pánom tejto soboty. Človek zostáva v zmluvnom vzťahu, pretože zostáva v Bohu. Keď chápeme zmluvu ako vzťah medzi Bohom a človekom, potom sobota, ktorá vo veľkej miere tento vzťah posilňuje, má zvlášť veľký význam.
Ak si Boží ľud pripomína stvorenie a Stvoriteľa, potom nezabúda ani na Božie milostivé skutky spasenia (pozri 5 Moj 5,15, kde sa sobota spomína ako znamenie vyslobodenia z Egypta a symbol konečného spasenia, ktoré nachádzame v Bohu). Stvorenie a obnova spolu súvisia. Sobota je znamenie, ktoré zvestuje, že Boh je Stvoriteľ sveta a náš Spasiteľ.
"Zachovávaním soboty dávame najavo, že sme Božím ľudom. Božie slovo označuje sobotu za znamenie, ktorým sa odlišuje ľud zachovávajúci prikázania... Tí, čo rešpektujú Boží zákon, budú vo veľkom spore, ktorý sa začal v nebi medzi satanom a Bohom, jedno s Bohom." (2SM 160)
A. Význam slova pamätať
B. "Moc" soboty
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj strany 214-216.
Desatoro definuje všeobecné a základné princípy vzťahu medzi Bohom a človekom, ako aj medzi ľuďmi navzájom. V strede Dekalógu je prikázanie o sobote. Predstavuje Pána soboty a zvláštnym spôsobom označuje územie jeho vlády a vlastníctva. Všimni si tieto dva prvky: (1) predstavenie Boha: Jahve (Hospodin) je Stvoriteľ, ktorého postavenie je jedinečné; (2) jeho vlastníctvo a vláda: "nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich". (2 Moj 20,11) Vďaka týmto dvom aspektom má prikázanie o sobote vlastnosti, typické pre pečate zmluvných dokumentov na starovekom Blízkom východe. Pečate sa dávali do stredu zmluvných dokumentov a obsahovali: (1) označenie božstva (obyčajne nejakého pohanského boha) a (2) územie jeho vlády a vlastníctva (zvyčajne ohraničené geografické územie).
"Posvätenie Duchom ukazuje rozdiel medzi tými, ktorí majú pečať Božiu a tými, ktorí zachovávajú nepravý deň odpočinku."
"Keď príde skúška, jasne sa ukáže znamenie šelmy. Je to zachovávanie nedele..."
"Boh určil siedmy deň za svoju sobotu. (2 Moj 31,13.16.17)"
"Verní budú odlíšení od neverných. Tí, ktorí túžia mať na svojich čelách pečať Božiu, musia zachovávať sobotu štvrtého prikázania." (7BC 980.981)
1. Pomáha ti zachovávanie soboty v tvojom chodení s Bohom? Ak nie, čo môžeš zmeniť?
2. Prečo je sobota vhodným znamením posvätenia? V akom zmysle ťa sobota oddeľuje od sveta?
Sobota nie je obyčajný deň. Má prísľub bohatého a zmysluplného vzťahu s Bohom. Je to deň, keď dávame všetko nabok - s výnimkou Pána Boha a venujeme čas tomu, aby sme posilnili svoj vzťah k nemu. Sobota je znamením zmluvy, ktorá siaha až do času, keď bude plán spasenia zavŕšený. Poukazuje späť na stvorenie; a ako znamenie zmluvy milosti upriamuje našu pozornosť na konečnú obnovu, keď Boh urobí všetko nové.