Biblické úlohy
Biblické úlohy
Žalm 23 je jednou z najznámejších a najobľúbenejších biblických pasáží. Už deti ho džavotajú pri svojich prvých pokusoch naučiť sa niečo z Písma naspamäť a veriaci si ho šepkajú v posledných minútach svojho života.
Dávid hovorí, že Boh nás "...vodí po cestách spravodlivosti pre svoje meno". To znamená, že pre svoju spravodlivosť nás nikdy nepovedie tak, že by sme zablúdili, ale pripraví bezpečné chodníky pre naše kroky.
Aké sú to bezpečné "cesty spravodlivosti"? Autor iného žalmu nám na túto otázku odpovedá v modlitbe: "Voď ma cestou svojich prikázaní, lebo v tom mám záľubu." "...všetky tvoje príkazy sú spravodlivé." (Ž 119,35.172) Boží zákon je bezpečnou a spoľahlivou cestou cez zradný močiar ľudského života.
V tejto úlohe sa sústredíme na Boží zákon a jeho miesto v zmluve na Sínaji. Boží zákon ukazoval Izraelcom štýl života v tomto zmluvnom zväzku. To bola tá bezpečná cesta, ktorou mali ísť. Nikdy nebolo Božím úmyslom, aby sa zákon stal prostriedkom na získanie spasenia. Ako vtedy, aj dnes môžeme byť spasení, keď prijmeme Boží čin milosti za nás. Podobne aj dnes zákon plní funkciu bezpečnej cesty pre všetkých kresťanov.
Čo znamenalo, že Izrael bol vyvoleným národom? Čím sa toto vyvolenie podobá nášmu? Aký význam mal zákon v zmluve? Je zmluva nepodmienená? Prečo je poslušnosť neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu?
1. Uvedomiť si paralelu medzi vyvolením Izraela a nebezpečenstvom prehnaného sebavedomia u nás
2. Pochopiť význam zákona v rámci zmluvy
3. Uvedomiť si dôležitosť poslušnosti ako kľúčového prvku zmluvného vzťahu
Podľa židovskej tradície Boh uzavrel zmluvu s Izraelom len preto, že ostatné národy ju predtým odmietli. Aj keď toto tvrdenie nemôžeme biblicky dokázať, pomáha nám uvedomiť si, že to nebolo preto, že by túžili, aby im Boh preukázal nejakú vysokú poctu a výsady. Nemali nijaké zásluhy; neurobili nič, pre čo sa stali hodnými Božej lásky a pre čo by si ich Boh vyvolil za svoj ľud. Počtom ich bolo málo - skupina zotročených kmeňov, po politickej a vojenskej stránke veľmi slabá. Z kultúrneho a náboženského hľadiska tvorili rôznorodú zmes, ktorá nemala veľký vplyv. A tak hlavný dôvod, prečo si Boh vyvolil Izrael, spočíva v Božej láske a milosti.
Ako adventisti siedmeho dňa radi hovoríme, že sme novodobým Izraelom, povolaným Bohom - v kontexte trojanjelského posolstva - niesť večné evanjelium. Veríme, že máme posolstvo, aké nemá nikto iný. V podstate sme v rovnakej situácii ako staroveký Izrael. Okolité národy už dávno upadli do toho najhoršieho pohanstva, ktoré bolo často spojené s hrubosťou a násilím. Boh si nevyvolil Izrael preto, aby sa z neho stal exkluzívny klub, ktorý by si hromadil zasľúbenia o spasení a vykúpení pre seba. Práve naopak. Ak veríme, že Kristus zomrel za celé ľudstvo, potom vykúpenie, ktoré Boh ponúkol Izraelcom, patrí rovnako celému svetu. Izrael sa mal stať nástrojom, prostredníctvom ktorého sa bude zvesť o záchrane šíriť do sveta. Naša cirkev bola povolaná, aby splnila tú istú úlohu.
A. Exkluzívny klub alebo dôležité poslanie?
B. Vykúpenie len pre niekoľkých alebo pre všetkých?
C. Vyvolený ľud má hlásať Božie slovo každému
Aj keď stále zdôrazňujeme, že zmluva je vždy zmluvou milosti a je výsledkom Božej nezaslúženej priazne, musíme pripomenúť, že milosť neznamená povolenie neposlúchať. Naopak. Zmluva a zákon patria k sebe; sú neoddeliteľné.
Zákon je nedeliteľnou súčasťou zmluvy. Každá stanovuje určité pravidlá a hranice. Ako dlho by trvalo manželstvo, priateľstvo alebo obchodné partnerstvo, keby neexistovali nijaké hranice a pravidlá, či už konkrétne vyjadrené alebo len všeobecne platné? Ženatý muž sa rozhodne mať milenku, mladý muž si prisvojí cudziu peňaženku, obchodník prizve do podnikania ďalšieho spoločníka bez toho, aby o tom povedal svojmu partnerovi - to všetko sú prípady, keď došlo k porušeniu pravidiel a zákonov. Ako dlho by tieto vzťahy vydržali za takých protiprávnych okolností? Preto musia byť stanovené určité hranice a pravidlá. Len takto je možné udržiavať vzťahy.
Rôzne vyjadrenia, ako napríklad zákon, ustanovenia, svedectvá, príkazy nachádzame ako paralelu alebo v najužšom spojení so slovom zákon. Je zrejmé, že "slová tejto zmluvy" (Jer 11,3.6.8) sú slová Božieho zákona, jeho ustanovenia, svedectvá a príkazy.
Božia zmluva s Izraelom obsahuje požiadavky, ktorú sú dôležité pre zachovanie zvláštneho vzťahu, aký chce mať Boh so svojím ľudom. Je to dnes azda inak?
A. Zmluva - dôležitosť vzťahu
B. Zákon - pravidlá a hranice vzťahu
C. Realizácia partnerstva
Čo napadne v prvej chvíli, keď počuješ slovo zákon? Policajti, súdnictvo, väzenie? Alebo zákazy, predpisy, nemilosrdné správanie rodičov a trest? Alebo azda poriadok, súlad, stabilita? Alebo dokonca... láska?
Hebrejský výraz torah, preložený v našich Bibliách ako zákon, znamená "poučenie" alebo "smernica", "pokyn". Tento termín sa používa v súvislosti so všetkými Božími pokynmi, či už morálnymi, občianskymi, spoločenskými alebo náboženskými. Zahŕňa v sebe všetky Božie múdre rady, ktoré dal svojmu ľudu, aby mohol žiť plným fyzickým aj duchovným životom. Nie div, že žalmista označil za blahoslaveného toho, kto má "záľubu v zákone Hospodinovom, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou". (Ž 1,2)
Pri čítaní zákona (torah) - smerníc a poučení zaznamenaných v Mojžišových knihách, ktoré boli súčasťou zmluvy - nás prekvapuje široký záber týchto nariadení. Zákon sa dotýkal každej oblasti života Izraelcov - poľnohospodárstva, občianskej vlády, spoločenských vzťahov aj bohoslužby.
Úlohou "zákona" pri zmluve bolo dať smernice pre nový život zmluvného partnera - človeka. Zákon ho viedol k Bohu a k jeho vôli. Poznať Boha môže človek v najplnšom zmysle vtedy, ak vierou poslúcha jeho prikázania a nariadenia, ktoré vyjadrujú jeho vôľu.
Úloha, ktorú mal zákon plniť v tomto zmluvnom vzťahu, svedčí o tom, že Izrael sa nemal riadiť zvykmi ostatných národov. Ich život nemal podliehať len prirodzeným zákonom, ľudským potrebám a túžbam, ba ani spoločenským, politickým a ekonomickým nevyhnutnostiam. Božím svätým národom, kráľovským kňazstvom a zvláštnym vlastníctvom mohli byť len vtedy, ak budú verne poslúchať zjavenú Božiu vôľu vo všetkých oblastiach života.
A. Zmluva
B. Význam pravidiel
Boží zákon je jeho vôľa vyjadrená ústnou alebo písomnou formou. Pretože je kópiou Božieho charakteru, prítomnosť v zmluve nás uisťuje o jeho stálosti a spoľahlivosti. Aj keď nie vždy porozumieme jeho prozreteľnosti, vieme, že mu môžeme stále dôverovať. Celý vesmír sa riadi nemennými morálnymi a fyzikálnymi zákonmi. Poskytuje nám to pravú slobodu a bezpečnosť. Porušenie Božieho zákona nevyhnutne vedie k zániku a chaosu.
"Záruka, že Boh je dôveryhodný a spoľahlivý spočíva v tom, že je Bohom zákona. Jeho vôľa a zákon sú jedno. Boh hovorí, že spravodlivé je spravodlivé preto, že to vyjadruje tie najlepšie možné vzťahy. Boží zákon preto nie je v ničom svojvoľný; v ničom nepodlieha jeho rozmarom alebo náladám. To je tá najtrvalejšia vec v celom vesmíre." (Walter R. Beach)
Vzájomný vzťah si vyžaduje dohodu a súlad. Pretože Boh nie je len Stvoriteľom tohto sveta, ale aj jeho morálnym Vládcom, pre šťastie ním stvorených, inteligentných bytostí je nevyhnutný zákon. Len tak môžu totiž žiť v súlade so svojím Stvoriteľom. Jeho zákon, vyjadrenie jeho vôle, je teda ústavou jeho vlády a záväznou normou zmluvy a vzťahu. Jeho účelom nie je zachrániť, ale definovať naše povinnosti voči Bohu (prikázania 1-4) a voči našim blížnym (prikázania 5-10). Ukazuje nám, aký spôsob života určil Boh pre svoje zmluvné deti, aby boli šťastné a mali sa dobre. Chránil Izraelcov pred tým, aby nezačali žiť podľa inej filozofie. To bolo a stále aj je účelom zmluvného vzťahu - priviesť veriaceho človeka prostredníctvom Božej premieňajúcej milosti do súladu s jeho vôľou a charakterom.
A. Prečo nie je možné meniť podmienky zmluvy
B. Záruka prameniaca zo zákona
Boh otvorene oceňuje Abrahámovu vernú poslušnosť: "...zachovával moje nariadenia, moje príkazy, moje ustanovenia a zákony." (1 Moj 26,5) To znamená, že od človeka ako svojho zmluvného partnera Boh očakával takýto životný štýl. Z plného znenia biblickej zmluvy na Sínaji je zrejmé, že poslušnosť je jedným zo základných prvkov zmluvy.
2. Prečo Bohu tak záleží na tom, aby ho jeho ľud poslúchal a rešpektoval záväzky plynúce zo zmluvy? 2 Moj 19,5
2 Moj 19,5 jasne hovorí: "Ak ma budete... poslúchať..." Podmienenosť zmluvy nemôžeme jednoducho poprieť. Aj keď bola udelená z milosti, aj keď nebola ničím zaslúžená, aj keď to bol dar - zmluvné zasľúbenia neboli nepodmienené. Ľud mohol tento dar odmietnuť, milosť neprijať a zasľúbenia zavrhnúť. Zmluva, podobne ako spasenie, nikdy nevylučuje slobodnú vôľu. Boh nenúti ľud do zmluvného vzťahu s ním. Dobrovoľne ju predkladá každému; každého vyzýva prijať ju. Keď túto ponuku človek prijme, má splniť jej záväzky - nie ako prostriedok na získanie požehnania vyplývajúceho zo zmluvy, ale ako prejav toho, že tieto požehnania obdržal. Izrael mal poslúchať nie preto, aby získal požehnania, ale preto, že tieto požehnania sa mohli pri ňom naplniť. Jeho poslušnosť mala byť výrazom toho, čo znamená byť Bohom požehnaný. Požehnania sa nezískavajú poslušnosťou. Naopak, poslušnosť vytvára prostredie, v ktorom sa môžu prejaviť požehnania viery.
A. Pozvanie, prijatie a záväzky
B. Poslušnosť pre získanie sľúbených požehnaní
C. Požehnania vyplývajúce z viery
"Skôr než človek začne v Kristovej sile a milosti zachovávať nariadenia Božieho zákona, musí byť jeho srdce naplnené láskou. Poslušnosť bez lásky je jednak nemožná, jednak zbytočná. Kde je však láska, človek automaticky zosúladí svoj život s Božou vôľou ako je vyjadrená v jeho prikázaniach." (5BC 484)
"Boh nám vo svojom svätom zákone dal dokonalé pravidlo života a oznámil, že požiadavky tohto zákona sú do najmenšieho písmenka až do skonania sveta pre všetkých ľudí záväzné. Kristus prišiel tento zákon zvelebiť a osláviť; ukázal, že jeho základom je láska k Bohu a láska k blížnemu a že poslušnosť prikázaniam zákona zahrňuje všetky povinnosti človeka. Kristus dal svojím životom príklad poslušnosti voči Božiemu zákonu. V Reči na vrchu objasnil, že požiadavky zákona presahujú vonkajšie skutky a týkajú sa aj myšlienok a najtajnejších zámerov." (SA 303)
V knihe Túžba vekov si môžeš prečítať strany 421-422 a v knihe Patriarchovia a proroci kapitolu "Zákon a zmluvy". (267-275)
1. Je pravda, že niť lásky má väčšiu silu pritiahnuť človeka k Bohu než povraz strachu?
2. Prečo je príkaz: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou i celou svojou mysľou" (Mat 22,37) prvým a najväčším prikázaním?
3. "Vo všetkom budete kráčať tou cestou, ktorú vám vyznačil Hospodin, váš Boh, aby ste mohli žiť, aby sa vám dobre viedlo a aby ste dlho žili v krajine, ktorú zaujmete." (5 Moj 5,33) Hovorí im tu Boh, že ak budú poslúchať, získajú tieto požehnania, pretože jednoducho majú na ne nárok? Alebo im hovorí: Ak budete poslúchať, tieto požehnania budú nasledovať, pretože poslušnosť mi otvára cestu ako vás požehnať?
Zmluva, ktorú Boh uzavrel s Izraelom na Sínaji, mala byť príkladom Božej milosti, ktorú poznajú všetci tí, čo prídu s nimi do kontaktu. Definovala ich vzájomný vzťah a určovala podmienky, v ktorých mal Izrael žiť a pracovať, čím by sa vytvorili ideálne možnosti pre šírenie Božieho posolstva.