Biblické úlohy
Biblické úlohy
Malý chlapec, ktorý mal siedmich súrodencov, utrpel úraz a musel ísť do nemocnice. Doma trpeli núdzu. Nikdy nemali každý z nich plný pohár mlieka. Ak bol pohár plný, museli si ho aspoň dvaja rozdeliť. Ten, kto pil prvý, dával pozor, aby nevypil príliš veľa. Keď sa už v nemocnici uložil na svoju posteľ, sestrička mu doniesla plný pohár mlieka. Chvíľu naň žiadostivo hľadel a potom sa spýtal: "Pokiaľ môžem vypiť?" Sestrička mu s radosťou odpovedala: "Vypi to všetko, dieťa moje, len to vypi všetko!" (H. M. S. Richards)
Prednosťou starovekého Izraela bolo plnými dúškami sa napiť z prameňa spasenia. Takú prednosť má každý z nás. Vyslobodenie Izraelcov z otroctva a útlaku, ktoré trvalo niekoľko storočí, bolo úžasným prejavom Božej milosti. Božia milosť sa rovnako podieľa aj na našom oslobodení od hriechu.
Zmluva, ktorú Boh uzavrel s Izraelom na Sínaji, bola jednoducho ďalším vyjadrením a obnovou zmluvného vzťahu, ktorý Boh nadviazal s patriarchami. V tomto týždni budeme uvažovať, aký súvis je medzi zmluvou uzavretou s Izraelom a jeho vykúpením z hriechu. Zámerom týchto zmlúv je vytvoriť zachraňujúci vzťah so všetkými, ktorí chcú byť spasení takým spôsobom, aký určil Boh.
Akým obrazom Boh znázornil svoj vzťah k Izraelovi? V čom sa príbehy z 2 Moj a Sínaja podobajú skúsenosti osobného spasenia? Akú úlohu zohrával zákon v zmluve na Sínaji?
1. Opísať Boží vzťah k Izraelovi
2. Predstaviť zmluvu na Sínaji
3. Zistiť, aká je úloha zákona v tejto zmluve
Izrael bol celé stáročia pod silným vplyvom egyptského pohanstva. Ich poznanie Boha, jeho vôle a dobroty bolo bezpochyby zahmlené.
Ako si ich mohol Boh opäť získať?
Najprv im chcel ukázať svoju lásku. Urobil to prostredníctvom skutkov vyslobodenia. Chcel, aby na jeho zmluvnú ponuku odpovedali láskou. Preto im na Sínaji najprv pripomína svoje činy milosti.
Tieto ilustrácie svedčia o tom, že Boh pamätá na to, akí sme bezmocní. "Ako sa otec zmilováva nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa boja. On vie, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach." (Ž 103,13.14) Z oboch týchto symbolov - orla a otca nesúceho svojho syna - cítime Boží záujem o naše blaho. Svojou láskou, pomocou, ochranou a povzbudením nás chce priviesť k plnej dospelosti.
"Orol bol známy svojou nezvyčajnou vernosťou a oddanosťou svojim mláďatám. Žil vysoko v horách. Mláďatá učil lietať tak, že ich na chrbte vyniesol do veľkých výšok nad roviny Sínaja a nechal ich padať dolu. Keď boli mláďatká ešte príliš malé a príliš zmätené, otec-orol zlietol vždy pod ne, zachytil ich na chrbát a vrátil sa s nimi späť do hniezda na skalných bralách. ´Tak podobne som vás aj ja priviedol k sebe,´ hovorí Boh." (George A. F. Knight)
A. Pochopenie pre ľudskú krehkosť a slabosť
B. Súcitný rodič
C. Príbuzný, ktorý vykupuje
Vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva a záchrana Nóacha a jeho rodiny pred vodami potopy sú dve významné udalosti v Mojžišových knihách. Umožňujú nám nahliadnuť do vedy o spasení. Základný princíp nám však odhaľuje najmä udalosť exodu.
Keď Boh prostredníctvom Mojžiša hovorí Izraelovi: "...vykúpim vás..." (2 Moj 6,6), doslovne to znie: "Budem konať ako príbuzný, ktorý vykupuje" (go´el).
"Slovo vykúpiť v 6. verši (2 Moj 6) ukazuje na člena rodiny, ktorý kupuje späť alebo vykupuje iného člena rodiny, ktorý sa stal otrokom, pretože mal dlh alebo bol do otroctva predaný. Izrael zrejme nemal pozemského príbuzného, ktorý by ho vykúpil. Jeho príbuzným sa preto stáva Boh - Vykupiteľ." (Bernard L. Ramm)
V 2 Moj 3,8 Boh hovorí, že "zostúpil", aby ho zachránil. Týmto výrazom hebrejčina vyjadrovala, že Boh zasahuje do diania na zemi. Boh je na nebi a my sme na zemi. Len ak Boh "zostúpi" na zem, môže nás vykúpiť. Len keď Ježiš zostúpi, bude žiť, trpieť, zomrie na zemi a potom bude za nás vzkriesený, môžeme byť vykúpení. "A to slovo sa stalo telom, prebývalo medzi nami..." (Ján 1,14) Aj takýmto spôsobom je vyjadrená myšlienka, že Boh zostúpil, aby nás zachránil.
A. Záchranca Izraela
B. Sudca a Vykupiteľ
C. Pán a Boh Izraela
2. kniha Mojžišova upriamuje pozornosť čitateľa na tri významné udalosti: samotný exodus, uzavretie zmluvy a stavbu svätostánku. Ako tri vrchy vyčnievajú nad okolitú krajinu, tak podobne vynikajú aj tieto tri udalosti. Uzavretie zmluvy však bolo pre nich tou najdôležitejšou udalosťou. Stručný záznam v 2 Moj 19-24 zachytáva poradie a vzájomný vzťah medzi jednotlivými udalosťami:
1. Po vyslobodení prichádza Izrael k Sínaju, kde sa utáborí (19,1.2)
2. Boh chce s nimi uzavrieť zmluvu (19,3-6)
3. Izrael zmluvu prijíma (19,7.8)
4. Príprava na slávnostné prijatie zmluvy (19,9-25)
5. Vyhlásenie Desatora (20,1-17)
6. Mojžiš ako prostredník zmluvy (20,18-21)
7. Zmluvné podmienky (20,22-23,22)
8. Ratifikácia (schválenie) zmluvy (24,1-18)
Táto zmluva zohráva v pláne spasenia rozhodujúcu rolu. Po zmluve s Adamom, Nóachom a Abrahámom je to ďalšia zmluva v Biblii. Boh sa v nej zjavuje v plnšej miere než predtým, a to najmä prostredníctvom obradného systému. Svätyňa sa stáva prostriedkom, ktorým ľudu predstavuje plán spasenia - a ten mali zas oni zjaviť svetu.
Aj keď ich Boh vykúpil z egyptského otroctva, chcel, aby si uvedomili, že záchrana má väčší a ďalekosiahlejší význam než len vyslobodenie z fyzickej poroby. Chcel ich vykúpiť z hriechu a konečného otroctva. To sa však mohlo stať len prostredníctvom Mesiášovej obete, ako ju znázorňovali predobrazy a symboly svätyňovej služby. Nie div, že po vyslobodení z otroctva a vydaní zákona, dostali Izraelci príkaz postaviť svätyňu a zaviesť obetný systém. Takto im Boh chcel priblížiť plán vykúpenia - pravý zmysel a účel zmluvy. Zmluva totiž stráca význam, ak neprináša spasenie, ktoré Boh ponúka padlému ľudstvu. Tak to bolo v Edene, a tak to je aj na Sínaji.
A. Byť príkladom pre druhých
B. Poslúchať Božie slovo
C. Predstaviť iným Božiu ponuku spasenia
V týchto veršoch sa hovorí o tom, že Boh má v úmysle uzavrieť zmluvu s Izraelcami. Aj keď si ich Boh vyvolil, toto vyvolenie sa nerealizuje automaticky, bez ich rozhodnutia. Musia s Bohom spolupracovať. Dokonca aj vyslobodenie z Egypta sa neobišlo bez ich spolupráce s Bohom. Keby neurobili, čo im Boh povedal - napríklad nenatreli krvou veraje dverí - neboli by zachránení.
Ani v tomto prípade im Boh nehovorí: "Či sa vám to páči alebo nepáči, budete mojím zvláštnym pokladom a kňazským národom." Tak to jednoducho nefunguje a text to ani tak nehovorí.
"Spásu si nezískame vlastnou poslušnosťou, pretože spasenie je dobrovoľný dar Boží, ktorý treba prijať vierou. Poslušnosť je však ovocím viery." (CK 41)
Boh bol ochotný izraelský národ nielen zázračným spôsobom vyslobodiť z egyptského otroctva, ale urobiť ho svojím zvláštnym vlastníctvom, kňazským kráľovstvom. Na základe vzťahu, ktorý sa medzi nimi vytvoril po tom, čo im priniesol záchranu (nielen dočasnú - z egyptského otroctva, ale aj večnú), Boh ich chcel povzniesť na takú duchovnú, intelektuálnu a morálnu úroveň, že by sa boli stali divom starovekého sveta. A to všetko preto, aby sa šírilo evanjelium medzi národmi. Od nich sa čakalo len to, že budú poslúchať.
A. Prečo poslušnosť
B. Vzťah medzi vierou a poslušnosťou
C. Zasľúbenie
Na prvý pohľad sa zdá, že je všetko v poriadku. Boh vyslobodil svoj ľud, predkladá im zmluvné zasľúbenia a oni súhlasia. Sú rozhodnutí splniť všetko, čo od nich Hospodin žiada. Pripomína nám to "nebeský ideál".
Nech Boh žiada od nás čokoľvek, náš vzťah k nemu musí byť založený na viere. Viera je základ, po nej nasledujú skutky. Bez ohľadu na to, aké čisté pohnútky nás k nim viedli, v akej úprimnosti sme ich vykonali a koľko sme ich urobili, skutky samy osebe nám nemôžu zaistiť prijatie u svätého Boha. Nemohli to urobiť v dobe starovekého Izraela a nemôžu to urobiť ani dnes.
Nanešťastie, Hebrejci sa domnievali, že poslušnosť je prostriedkom k záchrane, nie jej dôsledkom. Usilovali sa o spravodlivosť z poslušnosti zákona, nie o spravodlivosť Božiu, ktorá prichádza vierou. Zmluva na Sínaji - aj keď prichádza s oveľa detailnejšími pokynmi a zákonom - mala byť rovnako zmluvou milosti ako všetky predchádzajúce zmluvy. Táto milosť, dobrovoľne udelená, pôsobí zmenu srdca - a tá vedie k poslušnosti. Problém nebol v tom, že sa snažili poslúchať; to bola vlastne požiadavka zmluvy. Problémom bol "druh" ich poslušnosti, pretože, ako to neskoršie dejiny národa ukazujú, v skutočnosti neposlúchali vôbec.
A. Len slová...
B. Vlastná spravodlivosť
C. Čo žiada Boh
"Úsilie žiť podľa zákonníckeho náboženstva, snaha naplniť požiadavky zákona vlastnou silou zotročujú človeka. Nádej máme len ak sa pripojíme k abrahámovskej zmluve, ktorá je zmluvou milosti prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Evanjelium zvestované Abrahámovi, vďaka ktorému mal nádej, je to isté, aké sa hlása nám dnes a vďaka ktorému máme nádej aj my. Abrahám hľadel na Ježiša, ktorý je tiež Pôvodcom a Dokonávateľom našej viery." (6BC 1077)
"Mnohí Izraelci v egyptskom otroctve do značnej miery zabudli na Boží zákon a Božie predpisy si zamieňali s pohanskými zvykmi a tradíciami. Boh ich zaviedol k Sínaju a tam im osobne oznámil svoj zákon." (PP 245.246)
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitoly "Odchod", "Od Červeného mora po Sínaj" a "Izrael dostal zákon". (204-230)
1. Zaručovala zmluva s Bohom Izraelcom slobodu? Pozri 3 Moj 26,3
2. Čo Pán Boh zasľubuje ako ovocie zmluvy pre svoj ľud? 5 Moj 28,1-15
3. Všetci vieme, že hriechy sú nám odpustené len z Božej milosti. Ako nám Božia milosť pomáha žiť životom viery a poslušnosti?
Zmluva, ktorú Boh uzavrel s Izraelom na Sínaji, bola zmluvou milosti. Zázračným vyslobodením z egyptského otroctva im poskytol množstvo dôkazov o svojej milostivej láske a starostlivosti. Tým ich vyzýval, aby s ním uzavreli zmluvu, ktorá mala chrániť a upevňovať ich slobodu. Aj keď odpovedali kladne, chýbala im pravá viera motivovaná láskou. Neskoršie dejiny izraelského národa svedčia o tom, že nepochopili skutočnú podstatu zmluvy a zmenili ju na systém, ktorým si chceli získať spasenie. Vyhnime sa chybám, ktorých sa dopustili Izraelci a nezanedbávajme úžasnú milosť ponúkanú hriešnikom!