Biblické úlohy
Biblické úlohy
"V istom malom meste sa hodiny vo výklade obchodu s klenotmi zastavili o trištvrte na osem. Mnohí obyvatelia sa orientovali práve podľa týchto hodín. V toto neobyčajné ráno obchodníci a ženy zbežne pozreli do výkladu a všimli si, že je len trištvrte na osem. Deti na ceste do školy boli prekvapené, že je tak málo hodín. Nemuseli sa tak ponáhľať. V ten deň mnohí meškali, a to len preto, že jedny malé hodinky vo výklade zastali." (C. L. Paddock)
Aké výstižné znázornenie toho, čo sa prihodilo starovekému Izraelu! Boh ho umiestnil "do stredu národov" (Ez 5,5) - na križovatku troch kontinentov (Afrika, Európa a Ázia). Mali byť akýmisi duchovnými "hodinami" sveta.
Podobne ako spomínané hodiny, aj Izrael sa v určitom zmysle "zastavil". Nezlyhal však úplne. Boh má svoj malý, verný ostatok v každej generácii. Boli to napríklad Samuel, Ester, Eliáš, Rút, Dávid alebo Nehemiáš, ktorí vôkol seba šírili pozitívny vplyv. V tejto úlohe sa sústredíme na identitu a poslanie Božieho pravého Izraela v každej dobe, vrátane tej našej.
Aké zmluvné zasľúbenie dal Boh Izraelcom? Ktoré podmienky z toho vyplývali? Ako ich národ dodržal? Čo sa stalo, keď neposlúchali?
1. Definovať Božiu zmluvu s Izraelom
2. Uviesť podmienky zmluvy
3. Poukázať na dôsledky nedodržania zmluvy
Nepochybujeme o tom, že Boh si vyvolil hebrejský ľud, aby bol na svete jeho zvláštnym národom. Slovo preložené ako "zvláštny" (segulah), môže tiež znamenať "vzácne vlastníctvo" alebo "mimoriadny klenot". Nezabudnime na to, že toto rozhodnutie bolo v plnej miere Božím činom, prejavom jeho milosti. Ľudia neurobili vôbec nič, čím by si milosť zaslúžili. Ani nemohli, pretože milosť dostávame ako nezaslúžený dar.
"Prečo si Hospodin vyvolil Izrael? Zostáva to pre nás záhadou. Bola to malá hŕstka ľudu bez veľkej kultúry a prestíže. Nemali nijaké výnimočné vlastnosti, ktoré by ich k tejto voľbe oprávňovali. Bol to výlučne Boží čin... Prvotná príčina tejto voľby spočíva v tajomstve Božej lásky. Skutočnosťou je, že Boh miloval Izrael a vyvolil si ho, čím rešpektoval svoje zasľúbenie dané otcom... Boh si ho vyvolil z lásky. Vyslobodil ho z egyptského otroctva a zjavil mu svoju moc. Kiež raz pochopí tieto významné skutočnosti a uvedomí si, že bol naozaj svätým a vzácnym ľudom. Akákoľvek snaha národa vzdať sa tohto vznešeného postavenia bola v tej najvyššej miere trestuhodná." (J. A. Thompson)
Izraelci mali byť podľa Božieho plánu a zámeru kráľovským a kňazským pokolením. V hriešnom svete mali byť po morálnej aj duchovnej stránke kráľmi a premáhať ríšu hriechu. Ako kňazi mali prostredníctvom modlitby, chvál a obetí viesť ľudí bližšie k Bohu. Ako prostredníci medzi Bohom a pohanmi mali byť radcami, kazateľmi a prorokmi; mali byť predstaviteľmi skutočného náboženstva a príkladom posväteného života.
A. Nad všetky národy a pre všetky národy
B. Nadviazanie vzťahu
C. Dnešný Boží ľud
Zasľúbenie, že Boh dá svojmu ľudu - Izraelovi do dedičstva krajinu, bolo dané najprv Abrahámovi a potom zopakované Izákovi a Jákobovi. Spomína ho aj Jozef na smrteľnej posteli. (1 Moj 50,24) Boh oznámil Abrahámovi, že kým sa táto krajina stane vlastníctvom jeho potomstva, prejde "štyristo rokov". (1 Moj 15,13.16) Toto zasľúbenie sa začalo napĺňať v dňoch Mojžišových a Józuových. Mojžiš pripomenul Boží príkaz: "Hľa, dal som vám túto krajinu! Vstúpte do nej a zaujmite krajinu..." (5 Moj 1,8)
Prvá časť 5 Moj 28 hovorí o požehnaniach, ktoré Izrael obdrží, ak sa bude riadiť podľa Božej vôle. Druhá časť opisuje zlorečenia, ktoré ho postihnú v opačnom prípade. Tieto zlorečenia boli "zväčša, aj keď nie úplne, jednoducho prirodzenými následkami pôsobenia hriechu. ´Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu.´ (Gal 6,8) Je to niečo podobné ako voda, ktorá keď neprúdi, stane sa stokou; alebo ako hodiny, ktoré ak nenatiahneme, po čase sa samy zastavia; alebo ako planý strom, ktorý aj keď vyrastie, neprináša dobré ovocie. Podobne je to aj s hriechom - postupuje, prináša ovocie a jeho ´koniec je smrť´. (Rim 6,21)." (The Pulpit Commentary)
Zasľúbenia o budúcej krajine však boli podmienené. Boli súčasťou zmluvy. Izrael musel splniť svoju časť. Ak to neurobí, zasľúbenia budú neplatné. Boh im viackrát povedal, že ak nebudú poslúchať, zasľúbená krajina im bude vzatá. (3 Moj 26,27-33) Sotva si vieme predstaviť, že by Boh mohol byť konkrétnejší.
A. Zmluva s Izraelom
B. Krajina je dar od Boha
C. Následky nedodržania zmluvy
V uvedenom texte Boh hovorí, že "uplatnil na nich všetky slová tejto zmluvy". Tieto slová však majú negatívny ráz! Aj keď máme sklon myslieť si, že zmluva je ponuka niečoho dobrého, má to aj druhú stranu. Vidíme to pri Nóachovi. Boh mu ponúkol niečo nádherné - záchranu pred skazou. Aby však Nóach obdržal zasľúbenia Božej milosti, musel poslúchnuť. Keby nebol poslúchol, naplnila by sa druhá časť zmluvy.
Nanešťastie, dejiny Izraela sa zväčša opakovali podľa nasledujúcej schémy: odpadnutie, Božie súdy, pokánie a určité obdobie poslušnosti. Len krátky čas, za vlády Dávida a Šalamúna, ovládali zasľúbenú krajinu v plnom rozsahu.
Prečítajte si, čo je o odpadnutí Izraela napísané v prorokovi Jeremiášovi: "Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho a vydá sa za iného, či sa k nej ešte vráti? Nebola by krajina krajne znesvätená? Ty si však smilnila s mnohými druhmi, a máš sa vrátiť ku mne? - znie výrok Hospodinov... Ale ako žena neverne opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili, dom Izraela - znie výrok Hospodinov." (Jer 3,1.20)
Tieto slová nám pripomínajú, že zmluva, ktorú chce Boh s nami uzavrieť, nie je len formálna právna dohoda medzi dvoma obchodníkmi, kde každý chce získať pre seba to najlepšie. Tento zmluvný vzťah je záväzný, taký závažný a svätý ako manželstvo. To je dôvod, prečo Boh používa práve tento obraz.
Odpadnutie Izraela však nemalo svoje korene v neposlušnosti, ale v prerušení osobného vzťahu s Bohom. Keď sa narušil vzťah, nasledovala neposlušnosť, ktorá im napokon priniesla trest.
A. Zmluvné podmienky
B. Vernosť Izraela - ale aj jeho nedostatky
C. Dôsledky neposlušnosti
Aj keď bol Boží plán so starovekým Izraelom kvôli ich neposlušnosti prekazený, nikdy nebol úplne zmarený. Medzi burinou predsa len rastie aj niekoľko kvetov. Mnohí starozmluvní proroci hovorili o tomto vernom ostatku, ktorý si Boh zhromaždí.
Boh si vytvorí a zachová verný ostatok z rovnakého dôvodu, ako to bolo v prípade Izraela - použije ho ako svoj nástroj, aby rozhlásil "moju slávu medzi národmi". (Iz 66,19) Takto sa ďalší pripoja k verným, aby "sa klaňali kráľovi Hospodinovi mocností". (Zach 14,16)
Bez ohľadu na situáciu Boh má vždy svoj verný ľud, ktorý napriek odpadnutiu v radoch jeho vyvoleného ľudu, upevňuje "svoje povolanie a vyvolenie". (2 Pet 1,10) Nech boli nedostatky národa ako celku akékoľvek, predsa sa našli takí, ktorí sa snažili - najlepšie ako mohli - dodržať svoju časť zmluvy. (1 Kráľ 19,14-18) Aj keď často trpeli so svojím národom (príkladom je zajatie), v konečnom dôsledku budú mať podiel na zmluvnom zasľúbení - večnom živote.
Pred niekoľkými rokmi sa istá mladá žena vzdala svojej viery. Podľa jej slov bola znechutená hriechom, odpadnutím a pokrytectvom, ktoré videla v zbore. "Tí ľudia v skutočnosti neboli kresťanmi," zdôvodňovala svoje rozhodnutie.
A. Ustanovenie Božích nástrojov
B. Verný ostatok vyvoleného národa
C. Zasľúbenie sa prenáša na súčasný ostatok
Bez ohľadu na chyby a nedostatky starovekého Izraela, Boh sa nevzdal svojho plánu mať verný ľud, ktorý mu bude slúžiť. Stará zmluva v skutočnosti očakávala ten čas, keď Boh ustanoví duchovný Izrael, spoľahlivé telo veriacich - Židov a pohanov, ktorí budú hlásať evanjelium celému svetu.
Ako syn Abraháma sa Kristus, v určitom zmysle, stal dedičom zmluvných zasľúbení. Krstom nadobúdame Kristovu podobu a prostredníctvom neho získavame právo mať účasť na zasľúbeniach daných Abrahámovi. Všetko, čo Boh zasľúbil Abrahámovi, nachádzame v Kristovi a privlastňujeme si tieto zasľúbenia - a to nie kvôli národnosti, pôvodu alebo pohlaviu, ale prostredníctvom milosti, ktorú nám Boh udeľuje, ak mu veríme.
"Dar sľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu neznamenal len krajinu Kanaán, ale celú zem. Apoštol hovorí: ´Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.´ (Rim 4,13) Písmo jasne hovorí, že zasľúbenia, ktoré dostal Abrahám, splní Kristus. Tí, čo patria Kristovi, sú ´Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi´ (Gal 3,29), dedičmi ´neporušiteľného, nepoškvrneného a nevädnúceho dedičstva´ (1 Pet 1,4) - zeme zbavenej kliatby hriechu." (PP 121) Toto zasľúbenie sa doslova naplní, keď budú svätí žiť na novej zemi naveky s Kristom.
A. Transformácia Božieho ľudu
B. Kto je dnes Izrael
C. Jednota - na akom základe
"Boh nehľadí na národnostné, rasové či triedne rozdiely medzi ľuďmi. On je Stvoriteľom celého ľudstva. Stvorením patria všetci ľudia do jednej rodiny a okrem toho ich zjednocuje aj vykúpenie. Kristus prišiel zboriť každú priehradu a dokorán pootvárať všetky chrámové priestory, aby každý človek mal voľný prístup k Bohu. Jeho láska je taká veľká, taká hlboká a taká plná, že preniká všade. Vyslobodzuje zo satanského vplyvu tých, ktorých nepriateľ svojimi zvodmi oklamal, a približuje ich k Božiemu trónu obklopenému dúhou zasľúbenia. Kristus nerobí rozdiel medzi Židom a Grékom, medzi otrokom a slobodným." (PK 198)
V knihe Proroci a králi doporučujeme prečítať kapitoly "Vinica Pánova" (9-12), "Nádej pohanov" (197-203) a "Dom Izraela". (373-382)
1. V starovekom Izraeli obetovali kňazi zvieratá, ktoré ukazovali na Mesiáša. Keďže patríme k duchovnému kňazstvu, aký druh "obetí" máme prinášať? Čo predstavujú? 1 Pet 2,5
2. Byť Božím ľuďom znamená byť oddelený od sveta. Ako sa dá byť oddeleným od sveta a zároveň sa s ním deliť o evanjelium?
3. Prečo je ľahšie byť oddaný Bohu medzi svetskými ľuďmi než medzi odpadlými členmi vlastnej zborovej rodiny? (Príklad Eliáš)
Aj keď boli Izraelci Božím vyvoleným národom a po otcoch zdedili zmluvu, nepreukazovali rovnakú vieru a poslušnosť ako ich predchodcovia. Mnohí sa dopustili tých istých chýb ako ich predkovia; nepochopili, aký veľký význam má Božia zmluva pre ich život. Preto musel Boh opäť "preosiať" svoje neposlušné detí, až ostal len ostatok.
Pravý Boží Izrael (či už pred alebo po smrti Ježiša Krista na kríži) je Izrael viery; tí, čo žijú v duchovnom, zmluvnom vzťahu s ním. Spĺňať poslanie Božích vyslancov znamená ponúkať svetu evanjelium o jeho zachraňujúcej milosti.