Baktérie sú organizmy príliš malé na to, aby sme ich videli voľným okom, bez mikroskopu. Jednoduchá, zvyčajne okrúhla baktéria, nie je ani po 1000-násobnom zväčšení väčšia než hrot ceruzky. Ak jej vytvoríme vhodné podmienky pre rast - primerané teplo, vlhko a výživu - začne sa veľmi rýchlo rozmnožovať. Niektoré baktérie sa rozmnožujú jednoduchým delením. Dospelá bunka sa jednoducho rozdelí na dve dcérske bunky. Keby delenie prebiehalo každú hodinu, jedna baktéria vyprodukuje za 24 hodín 18 000 000 nových baktérií. Po 48 hodinách by to boli stovky biliónov ďalších baktérií.
Tento mikroskopický jav výstižne ilustruje rýchly rast zla po páde do hriechu. Ľudské pokolenie, obdarované obrovským intelektom, "železným" zdravím a dlhovekosťou, opustilo Boha a svoju výnimočnú zdatnosť a silu použilo na šírenie zla vo všetkých jeho formách. Baktérie môžeme zničiť slnečným svetlom, chemikáliami alebo vysokou teplotou. Stúpajúci rast zla a vzbury sa Boh rozhodol zastaviť celosvetovou potopou.
Táto situácia tvorí pozadie biblickej správy o prvej Božej zmluve. Zmluva, ktorú Boh vtedy uzavrel s Nóachom, ponúkala fyzické a duchovné oslobodenie a záchranu ľudského pokolenia.
Aký vplyv mal hriech na Božie stvorenie? Aké vlastnosti mal Nóach? Aké prvky obsahovala zmluva s Nóachom? Akým spôsobom za zjavila Božia milosť v zmluve, ktorú Boh uzavrel s Nóachom pred potopou? Čo nás učí zmluva, ktorú Boh uzavrel s Nóachom po potope, o jeho láske k nám?
1. Opísať časti zmluvy s Nóachom
2. Vysvetliť, ako sa v zasľúbeniach daných Nóachovi prejavila Božia milosť
3. Ukázať, ako nám táto zmluva predstavuje Božiu univerzálnu lásku k človeku
Na konci svojho stvoriteľského diela Boh povedal, že všetko bolo "veľmi dobré". (1 Moj 1,31) Po príchode hriechu sa to však zmenilo - už to nie je "veľmi dobré". Božie stvorenie bolo narušené hriechom a jeho neblahými následkami. Za Nóachových dní dosiahol odboj voči Bohu obrovské rozmery; zlo zničilo ľudské pokolenie. Aj keď nám Biblia nepodáva detailné informácie (pozri PP 61-63), vzbura a previnenia sa tak rozšírili, že ani láskavý, trpezlivý a odpúšťajúci Boh to už nemohol tolerovať.
Ako sa mohlo zlo tak rýchlo rozšíriť? Nájsť odpoveď nie je ťažké. Pri pohľade na svoje hriechy si aj dnes mnohí kladú tú istú otázku: Ako sa to mohlo stať tak rýchlo?
Verše 1 Moj 6,5.11 sa neobjavili z ničoho nič. Niečo im predchádzalo. Tento strašný stav mal nejakú príčinu. Hriech a jeho dôsledky boli stále horšie a horšie. Jedno zlo viedlo k ďalšiemu. Hriech sa nepodobá rane, ktorá sa sama zahojí. Práve naopak, ak ho nikto nekontroluje, množí sa a zväčšuje. Nie je spokojný, kým všetko nenakazí a nezničí. Nemusíme sa ani ktovie ako snažiť predstaviť si život pred potopou, aby sme pochopili, ako tento princíp funguje. Dnes to vidíme všade okolo nás.
Nie div, že Boh hriech nenávidí; nie div, že skôr či neskôr bude hriech vyhladený. Boh lásky s ním nič iné nemôže urobiť.
Dobrou správou je, že aj keď Boh odstraňuje hriech, hriešnikov chce zachrániť. A práve o tom je táto zmluva.
A. Poriadok sa mení na chaos
B. Vzbura prekračuje medze Božej trpezlivosti
C. Hriech vedie k sebazničeniu
Nepochybujeme o tom, že Nóach bol muž, ktorý mal úzky vzťah s Bohom. Bol to človek, s ktorým mohol Boh spolupracovať, ktorý Boha poslúchal a dôveroval mu. Preto ho Boh mohol použiť na splnenie svojho zámeru a preto ho Peter v Novej zmluve nazval "zvestovateľom (kazateľom) spravodlivosti". (2 Pet 2,5)
Slovo milosť sa v tomto verši vyskytuje v Písme prvýkrát. Je zrejmé, že má rovnaký význam ako v Novej zmluve, kde vyjadruje milosrdnú, nezaslúženú Božiu priazeň voči hriešnikom. Musíme si preto uvedomiť, že nech bol akokoľvek "spravodlivý" a "bezúhonný", stále bol hriešnik, ktorý potreboval nezaslúženú priazeň svojho Boha. V tomto zmysle sa Nóach nelíši od nikoho z nás, ktorí úprimne túžime nasledovať svojho Pána.
A. Zmluvní partneri
B. Vzťah ako podmienka
C. Čo môžeme ponúknuť?
V tomto verši nachádzame základy biblickej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s ľudstvom: Boh a človek spolu uzavreli dohodu. Je to veľmi jednoduché.
Zmluva však zahrnuje viac prvkov. Predovšetkým je to prvok poslušnosti zo strany človeka. Boh hovorí Nóachovi, že on a jeho rodina vstúpia do korábu. Svoju časť zmluvy musia splniť. Keby to neurobili, zmluva by prestala platiť. A keď je zmluva neplatná, sú stratení, pretože výhody zmluvy môžu využívať len vtedy, keď zmluva platí a rešpektuje sa.
Zmluva vyjadruje jedinečný vzťah medzi Bohom a človekom. Boh zmluvou s Nóachom opäť prejavuje svoju milosť. Ukazuje, že je iniciatívny a chce zachrániť ľudské bytosti od následkov ich hriechov. Na túto zmluvu sa nesmieme pozerať ako na spojenie dvoch rovnocenných vzájomne závislých "partnerov". Mohli by sme povedať, že aj Boh touto zmluvou "získava". Je to však niečo úplne odlišné, než čo získavajú ľudia. Jeho "zisk" spočíva v tom, že tým, ktorí ho milujú, dá večný život - dar, ktorý ho niečo stál. (Iz 53,11)
Predstavte si takúto situáciu: Námorník spadne počas búrky z lode do vody. Niekto na palube kričí, že mu hodí do vody záchranné lano a vytiahne ho. Námorník vo vode však musí súhlasiť, že splní svoju časť tejto "dohody" - to znamená chytí sa ho a bude sa ho pevne držať.
A. Dohoda medzi Bohom a Nóachom
B. Zodpovednosť človeka za svoju časť zmluvy
C. Prospech z partnerstva s Bohom
Len málo prírodných úkazov je krajších ako dúha. Kto by si nepamätal od údivu a prekvapenia doširoka otvorené detské očká pri pohľade na krásne farby dúhy na oblohe? Akoby to bola nejaká tajomná brána do neba. Aj nám dospelým sa neraz zatají dych pri pohľade na nezvyčajne krásnu súhru farieb na oblohe. Nie div, že aj dnes sa dúha neraz používa ako symbol rôznych vecí, a to od politických organizácií, kultov, rockových skupín až po cestovné kancelárie. Z fyzikálneho hľadiska dúha vzniká odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi. Tento nádherný oblúk jemných farieb sa dodnes dotýka citlivých strún nášho srdca a mysle.
Boh dal dúhu ako znamenie "svojej zmluvy". Je zaujímavé, že používa slovo "zmluva", pretože tu je použitá v inom zmysle než na ostatných miestach. Na rozdiel od zmluvy s Abrahámom alebo zmluvy z vrchu Sínaj v tomto prípade nie sú uvedené nijaké konkrétne záväzky vyplývajúce pre tých, ktorým má táto zmluva priniesť úžitok. Božie slová sú adresované "všetkým živým tvorom zo všetkého tela". (v. 15) Je to zmluva "pre všetky budúce pokolenia". (v. 12) Božie slová sú univerzálne a týkajú sa všetkých bez ohľadu na to, či sa niekto rozhodne Boha poslúchať alebo nie. V tomto zmysle sa výraz "zmluva" nepoužíva na nijakom inom mieste Biblie. V ostatných prípadoch sa dotýka vzťahu medzi Bohom a človekom.
A. Dúha - viditeľné znamenie Božieho zasľúbenia
B. Dosah Božích zasľúbení v minulosti a dnes
C. Vplyv Božích zasľúbení na náš život
V tomto verši nachádzame prvú zmienku o "ostatku" v Písme. Výraz "zostal" pochádza z ďalšieho slova, ktorého koreň (šar) je v Starej zmluve použitý na miestach, kde sa hovorí o ostatku.
"A Boh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu." (1 Moj 45,7 - Roh.)
"Ten, kto bude zachránený na Sione a zostane v Jeruzaleme, svätým sa bude volať každý, kto je v Jeruzaleme zapísaný k životu." (Iz 4,3)
"A stane sa toho dňa, že Pán po druhé priloží svoju ruku, aby si dobyl ostatok svojho ľudu, ktorý ponechaný súc pozostane..." (Iz 11,11 - Roh.)
Vo všetkých týchto prípadoch slová, vyznačené kurzívou, súvisia s výrazom "zostal" z 1 Moj 7,23.
Pri potope sa Stvoriteľ sveta stal aj Sudcom sveta. S blížiacim sa celosvetovým súdom vznikla otázka, či bude zničený všetok život na zemi, vrátane všetkých ľudí. Ak nie, kto zostane a prežije?
V tomto prípade to bol Nóach so svojou rodinou. Nóachova záchrana úzko súvisela so zmluvou, ktorú s ním Boh uzavrel. Jej pôvodcom a vykonávateľom bol láskavý a milostivý Boh. Akokoľvek dôležitá bola jeho spolupráca s Bohom, prežili len vďaka tomu, čo pre nich Boh urobil. Bez ohľadu na zmluvné záväzky a na to, ako verne a usilovne ich Nóach splnil, jeho jedinou nádejou bola Božia milosť.
A. Ostatok
B. Otázka súdu
C. Viera v Božie milosrdenstvo
"Dúha, prírodný fyzikálny jav, bola vhodným symbolom Božieho zasľúbenia už nikdy nezničiť zem potopou. Vzhľadom na to, že klimatické podmienky zeme boli po potope úplne odlišné, dážď vo väčšine častí sveta nahradil predošlú blahodárnu rosu, zavlažujúcu zem. Bolo však potrebné niečo, čo vždy, keď začne pršať, zaženie strach človeka. Duchovným pohľadom vidíme v tomto prírodnom úkaze Božie zjavenie seba. (Rim 1,20) Dúha je pre veriaceho dôkazom toho, že dážď prinesie požehnanie, nie celosvetovú skazu." (1BC 265)
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitoly " Potopa" a "Po potope". (61-75)
1. Aký bol podľa teba hlavný dôvod pre uvedenie potopy?
2. Nóach varoval pred zničením. Cieľom jeho výstrah bolo pomôcť ľuďom uvedomiť si potrebu záchrany. Prečo je pravda o záchrane obyčajne taká nepopulárna?
3. Prečo "ľudia viac milujú tmu ako svetlo"? Ján 3,19; 12,42.43
Zmluvy, ktoré Boh uzavrel s Nóachom, sú prvé jasne vyjadrené zmluvy v Biblii. Zjavujú jeho láskavý záujem o ľudskú rodinu a jeho túžbu vstúpiť do spásneho vzťahu s nimi. Boh opätovne potvrdil svoju zmluvu s Nóachom. Záväzok, ktorý z nej pre Nóacha vyplýval, ho chránil pred všeobecným odpadnutím. Táto zmluva predstavovala pre neho a celú jeho rodinu záchranu pred pustošiacim súdom potopou.
"Toto znamenie (dúha) na oblakoch je symbol Božej milosti a dobroty k človeku. Slúži na to, aby sa utvrdila viera všetkých a upevnila ich dôvera v Boha. Napriek tomu, že Boh dopustil, aby bola zem zničená potopou, ešte stále ju zahrňuje svojím milosrdenstvom." (SR 7)