Biblické úlohy
Biblické úlohy
Pádom našich prvých rodičov do hriechu sa prerušilo spojenie medzi zemou a nebom. Aj po tom, čo sa stalo, Boh túži obnoviť spojenie s človekom. Pozýva nás, aby sme s ním vstúpili do zmluvného vzťahu.
Štúdium v tomto týždni je vlastne stručným zhrnutím celého štvrťroka. Každý deň si priblížime jednu zo zmlúv medzi Bohom a človekom. Každá vlastne odzrkadľuje tú pravú zmluvu, ktorá bola na Golgote podpísaná krvou Ježiša Krista. Ide o zmluvu, ktorú sme ako kresťania uzavreli s naším Pánom.
Začneme zmluvou, ktorú Boh uzavrel s Nóachom. Zachránený nebol len Nóach, ale celá jeho rodina. Potom sa zastavíme pri zmluve s Abrahámom, ktorá je bohatá na zasľúbenia pre každého z nás. Ďalšia zmluva bola uzavretá na Sinaji. Povieme si, aký je jej význam. Napokon sa pozrieme na novú zmluvu - tú, na ktorú vlastne ukazovali všetky predošlé. Všetko to budeme študovať podrobnejšie v ďalších týždňoch.
Čo znamená slovo "zmluva"? Z čoho sa skladá? Akú zmluvu uzavrel Boh s Nóachom? Aká nádej vyplýva zo zmluvy s Abrahámom? Akú úlohu zohrávajú skutky a viera človeka pri zmluve? Je zmluva len nejaká dohoda, alebo sa dotýka aj vzťahov? Čo je základom "novej zmluvy"?
1. Objasniť a definovať význam slova "zmluva"
2. Ukázať úlohu viery a skutkov v našej, ľudskej časti tejto "zmluvy"
3. Poukázať na úlohu vzťahov v tejto "zmluve"
Slovom "zmluva" prekladáme hebrejský výraz berit (v Starej zmluve sa s ním stretávame asi 287-krát). Môžeme ho tiež preložiť ako "testament" alebo "posledná vôľa". Pôvod tohto slova nie je celkom jasný, ale "označuje to, čo spája dve časti. Používalo sa pre rozličné typy ´zmlúv´ - medzi človekom a človekom, aj medzi človekom a Bohom. Bežne sa tento výraz používal pri dohodách medzi dvoma ľuďmi, zvláštny prípad tvorila zmluva medzi Bohom a človekom. Jej náboženské použitie malo hlbší význam". (J. A. Thompson)
Podobne, ako pri zmluve medzi manželmi, aj biblická zmluva definuje vzťah a dohodu. Obsahuje tieto základné prvky:
1. Boh potvrdil zmluvu zasľúbeniami s prísahou (Gal 3,16; Žid 6,13.17)
2. Zmluvným záväzkom bolo poslúchať Božiu vôľu, ako bola vyjadrená v Desatore (5 Moj 4,13)
3. Prostriedkom, ktorým sa zmluvné záväzky v konečnom zmysle naplnili, bol Kristus a plán spasenia. ( Iz 42,1.6)
Starozmluvný obetný systém bol názornou učebnicou plánu spasenia. Prostredníctvom jeho symbolov sa patriarchovia a Izraelci učili veriť v prichádzajúceho Vykupiteľa. V jeho rituáloch našiel kajúcny hriešnik odpustenie hriechov a oslobodenie od viny. Znovu mohol získať zmluvné požehnania a napredovať v duchovnom raste - v obnove Božieho obrazu po tom, čo zlyhal a nesplnil svoj zmluvný záväzok.
A. Zasľúbenia vyplývajúce zo zmluvy
B. Povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
C. Naplnenie zmluvy
1. Čo znamená, že Nóach "našiel milosť v očiach Hospodinových"? 1 Moj 6,8
V uvedenom verši sa výraz zmluva vyskytuje v Biblii prvýkrát. Ak sa pozrieme na kontext, Boh oznamuje Nóachovi svoje rozhodnutie zničiť zem. To preto, že hriech sa šíri a mohutnie stále viac. Záhuba sa uskutoční v podobe celosvetovej potopy. Boh však neopúšťa svet, ktorý stvoril. Po potope opäť ponúka obnovu zmluvného vzťahu. Boh je základom Nóachovej istoty. Ako zmluvu zachovávajúci Pán, Boh zasľúbil, že bude chrániť členov rodiny, ktorí budú ochotní žiť v zmluvnom vzťahu s ním.
Boh oznamuje Nóachovi, že príde potopa a zničí svet. S Nóachom uzatvára dohodu, v ktorej mu sľúbi, že s celou rodinou bude zachránený. Išlo tu o veľa. Keby Boh nedodržal to, čo sľúbil, potom by bol Nóach zahynul spolu s ostatným svetom, bez ohľadu na to, čo by urobil.
Boh povedal, že uzavrie "zmluvu" s Nóachom. Vyjadruje vôľu sľub dodržať. Nie je to len nejaké rozmarné vyhlásenie. Vyplýva z neho určitá povinnosť, záväzok. Predstavte si, že Boh povedal Nóachovi: "Pozri, svet skončí v hroznej potope. Môžem, ale aj nemusím ťa zachrániť. Zatiaľ rob to a to a to, a potom uvidíme. Nedávam ti však nijaké záruky." Takéto slová by sotva predstavovali istotu a zasľúbenia, ktoré sú obsiahnuté v samotnom slove zmluva.
A. Boh hľadá ľudí, s ktorými môže uzavrieť zmluvu
B. Záväzky a požehnanie plynúce zo zmluvy
C. Motív "dodatkovej" zmluvy
V tejto prvej zaznamenanej správe o tom, že Boh sa zjavil Abramovi, mu Boh prisľúbil, že s ním nadviaže úzky a trvalý vzťah. Priama zmienka o zmluve prichádza až neskôr. (1 Moj 15,4-21; 17,1-14) Zatiaľ Boh ponúka vzťah veľkého významu. Opakovaný prísľub toho, čo všetko Boh urobí, svedčí o hĺbke a veľkosti Božej ponuky.
Abram dostal jeden jediný príkaz: "Vyjdi!" Ním ho chcel Boh vyskúšať. Abram poslúchol vierou, ale nie preto, aby sa sľúbené požehnania mohli naplniť. Jeho poslušnosť bola odpoveďou viery na láskyplný vzťah, aký Boh túžil vytvoriť. Inými slovami, Abram už veril v Boha, už Bohu dôveroval a už veril Božím zasľúbeniam. Inak by nikdy neodišiel od svojej rodiny a príbuzných, z krajiny, ktorú dostal do dedičstva a nešiel by na neznáme miesta. Jeho poslušnosť svedčila o jeho viere.
Abram zistil, aký vzťah je medzi vierou a skutkami. Spasení sme vierou, ktorá sa prejavuje skutkami poslušnosti. Najprv prichádza zasľúbenie o spasení; potom nasledujú skutky. Aj keď bez poslušnosti nemôže existovať nijaké zmluvné spoločenstvo a požehnanie, poslušnosť je odpoveď viery na to, čo Boh už urobil. Takáto viera je ilustráciou princípu z 1 Ján 4,19: "My milujeme, lebo on (Boh) nás miloval ako prvý."
A. Zvláštny vzťah medzi Bohom a človekom
B. Zasľúbenie, že sa stane veľkým národom
C. Hlavná podmienka naplnenia - poslušnosť
Po odchode z Egypta uzavreli Izraelci na Sinaji zmluvu, ktorá úzko súvisí s vyslobodením z otroctva a s obetným systémom, ktorý Boh nariadil ako prostriedok zmierenia a odpustenia hriechov. Ako každá iná, aj táto zmluva bola zmluvou milosti. Boh ňou rozšíril milosť na svoj ľud.
V tejto zmluve sa z veľkej časti opakuje to, o čo šlo pri zmluve s Abrahámom:
1. Boh má k svojmu ľudu zvláštny vzťah (porovnaj 1 Moj 17,7.8 a 2 Moj 19,5.6)
2. Zasľúbenie o veľkom národe (porovnaj 1 Moj 12,2 a 2 Moj 19,6)
3. Požiadavka poslušnosti (porovnaj 1 Moj 17,9; a 1 Moj 19,5)
V súvislosti s vyslobodením z Egypta a zmluvou na Sinaji je v Biblickom komentári napísané: "Všimnite si poradie: Boh najprv zachraňuje Izrael a potom im dáva svoj zákon, aby ho dodržiavali. Také isté poradie platí aj pri evanjeliu. Najprv nás Kristus zachraňuje od hriechu, potom vkladá svoj zákon do nášho srdca." (1BC 602)
A. Boh si "spomína" na svoj ľud
B. Boh má plán
C. Božie riešenia
Táto stať je prvou starozmluvnou zmienkou o tom, čo nazývame "novou zmluvou". Spomína sa v súvislosti s návratom Izraelcov z exilu, kde sa hovorí o požehnaniach, ktoré od Boha dostanú.
Tak ako v predošlých prípadoch, aj tu je iniciátorom zmluvy Boh. On je aj ten, kto ju naplní svojou milosťou.
Všimnite si použité slová. Boh hovorí o sebe ako manželovi. Hovorí, že svoj zákon napíše do ich sŕdc. Používa pritom rovnaké slová, ako pri zmluve s Abrahámom. Bude ich Bohom a oni budú jeho ľudom. Zmluva nie je len obyčajnou dohodou, ktorá podlieha zákonom, ako to býva v dnešnom súdnictve. Ide tu o niečo viac.
U Jer 31,31-34 vidíme prvok milosti aj poslušnosti. Podobne to bolo aj v predošlých zmluvách. Boh im odpustí hriechy, Boh s nimi nadviaže vzájomný vzťah a Boh im udelí svoju milosť. A oni ho budú poslúchať; nie nejako bezmyšlienkovite, mechanicky, ale úprimne, pretože ho poznajú, pretože ho milujú a preto, že mu chcú slúžiť. V tom vlastne spočíva podstata zmluvného vzťahu - Boh hľadá svoj ľud a miluje ho.
D. Boh obnovuje svoj záväzok voči Izraelovi o návrate z exilu
E. Jeho zasľúbenie je niečo viac než bežná zmluva
F. Boh je iniciátorom spasenia človeka
"Jarmo, ktoré zaväzuje k službe, je Boží zákon. Veľký zákon lásky, zjavený v raji, oznámený na Sínaji a v Novej zmluve napísaný v srdci, zjednocuje človeka s Božou vôľou. Keby sme mali ísť podľa vlastných sklonov a podľa vlastnej vôle, padli by sme do osídiel satana a stali by sme sa jeho služobníkmi. Preto nás Boh obmedzuje svojou zvrchovanou, ušľachtilou a vznešenou vôľou. Chce, aby sme trpezlivo a rozvážne konali svoju povinnosť. Kristus ako človek sám niesol jarmo služby. Povedal: ´Rád plním tvoju vôľu, môj Bože, a tvoj zákon v hĺbke srdca nosím.´ (Ž 40,9) ´Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.´ (Ján 6,38) Ježiš prišiel na zem trpieť a zomrieť z lásky k Bohu, z horlivosti pre jeho slávu i z lásky k padlému ľudstvu. Táto moc ovládala jeho život. Radí nám, aby sme túto zásadu prijali." (TV 226)
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj strany 92-97 a v knihe Proroci a králi strany 300-301.
1. Bola Božia zmluva uzavretá s Nóachom, Abramom, Mojžišom a nami pokračovaním jeho zmluvy s Adamom, alebo to bolo niečo celkom nové? (1 Moj 3,15; 22,18 a Gal 3,16)
2. Prečo je prvok osobného vzťahu pri zmluve taký dôležitý? Je možné uzavrieť dohodu bez toho, aby si k dotyčnému človeku mal nejaký vzťah?
3. Je manželská zmluva dobrou analógiou zmluvy, ktorú s nami uzavrel Boh? V čom toto prirovnanie nie je presné?
Príchod hriechu narušil vzťah medzi Stvoriteľom a človekom. Boh chce, aby sa tento láskyplný vzťah obnovil. Preto s človekom uzatvára zmluvu. Táto zmluva predstavuje záväzný vzťah medzi Bohom a nami (podobne ako v manželstve) a zámer spasiť nás a uviesť do súladu s Tvorcom. Iniciátorom tejto zmluvy je Boh, ktorý je motivovaný svojou veľkou láskou k nám. Svojimi zasľúbeniami a činmi plnými lásky nás vedie k tomu, aby sme s ním boli opäť jedno.