Biblické úlohy
Biblické úlohy
Biblický záznam o stvorení oplýva nádejou, šťastím a dokonalosťou. Každý stvoriteľský deň Boh končí vyhlásením, že "to bolo dobré". Je isté, že tajfúny, zemetrasenia, hlad a choroby neboli súčasťou stvorenia.
Šiesty stvoriteľský deň sa končí Božím vyhlásením: "...bolo to veľmi dobré." V tento deň Boh stvoril bytosti na svoj obraz - ľudí. Zo záznamu v 1 Moj vieme, že toto bol jediný prípad, keď Boh vyriekol takéto slová. Stvorené bytosti boli dokonalé; veď boli stvorené na Boží obraz. Nestretávame sa pri nich ani s náznakom toho, že by mali sklon byť vrahmi, zlodejmi, klamármi, podvodníkmi alebo inak skazenými ľuďmi.
Keď porovnáme svet, v ktorom žijeme, so svetom, o ktorom čítame v 1 Moj 1, vidíme, že sa muselo stať niečo strašné.
Tento týždeň budeme uvažovať o stvorení a o tom, čo sa s týmto dokonalým stvorením stalo. Súvisí to s témou, ktorú budeme študovať celý štvrťrok: Boh chce a robí všetko pre to, aby sa veci dali opäť do poriadku.
Čo nás učí Biblia o našom pôvode? Aký vzťah chcel mať Boh s človekom? Prečo Boh umiestnil do záhrady strom poznania dobra a zla? Akú nádej dostali Adam a Eva bezprostredne po páde do hriechu?
1. Utvrdiť sa v tom, čo učí Biblia o pôvode človeka
2. Pripomenúť, že Boh chce obnoviť blízky vzťah s človekom, ktorý bol hriechom narušený
3. Tešiť sa z nádeje, ktorú dal Boh Adamovi a Eve po páde do hriechu
Istý vedec prednášal o obežných dráhach planét okolo Slnka. Zrazu vstala staršia pani a tvrdila, že zem je plochá platňa na chrbte korytnačky. Vedec sa jej so žartom spýtal, na čom tá korytnačka sedí. Pani mu odpovedala, že sedí na druhej korytnačke.
"Madam," pokračoval vedec veselým tónom, "a na čom sedí tá druhá korytnačka?"
"Na ďalšej korytnačke," odpovedala. Skôr, než sa jej stihol opýtať, na čom sedí ďalšia korytnačka, pani so zdvihnutým prstom ostro povedala: "Mlčte, korytnačky sú predsa až po samé dno."
Aj keď je tento príbeh veľmi milý, zaoberá sa tou najdôležitejšou otázkou ľudskej existencie - podstatou vesmíru. Aký je to svet, v ktorom sme sa ocitli bez toho, aby sme sa preň rozhodli? Prečo sme tu? Ako sme sa sem dostali? Kam spejeme?
To sú základné otázky, ktoré si kladieme. Naša odpoveď ovplyvní vo veľkej miere náš život a naše konanie.
Je zaujímavé, že v 1 Moj 1,1 (ani v ostatných textoch) sa Boh nesnaží dokázať, že je Stvoriteľ. Sú to jednoduché a jasné vyhlásenia bez akejkoľvek snahy vysvetliť to alebo dokázať. Buď to prijmeme vierou, alebo nie. Viera je v skutočnosti jediná cesta, ako to môžeme prijať. A to z jednoduchého dôvodu - nikto z nás nebol svedkom stvorenia. Je vlastne nemožné byť pri vlastnom stvorení. Ba aj sekulárni ľudia, nech zastávajú o pôvode sveta akýkoľvek názor, musia svoju teóriu prijať len vierou - z toho istého dôvodu: Nikto z nás pritom nebol.
A. Správa o stvorení - základ biblického posolstva
B. Byť presvedčený, že Boh všetko stvoril, je čin viery
C. Dôsledok viery v stvorenie
Aj keď o Bohu musíme hovoriť ľudskou terminológiou, nesmieme zabúdať, že Boh je duchovná bytosť s božskými vlastnosťami. V našich fyzických, mentálnych a duchovných schopnostiach sa do istej miery odráža náš Stvoriteľ. Zostáva však veľa toho, čo je, aspoň pre nás, zahalené tajomstvom. Biblia zdôrazňuje duchovné a duševné aspekty nášho myslenia, ktoré môžeme rozvíjať a zdokonaľovať. Práve jedinečnosť ľudského myslenia nám umožňuje pestovať vzťah s Bohom, čo, ako sa zdá, ostatné stvorenstvo na zemi nedokáže.
Všimnime si tiež unikátny záznam o tom, ako Boh stvoril ženu. Obaja, muž i žena, sa tešia výnimočnej prednosti byť bytosťou stvorenou na Boží obraz. Pri stvorení nenachádzame nijaký náznak podriadenosti jeden druhému. Boh ich stvoril z toho istého materiálu. (Ak Boh sformoval Adama z prachu zeme a Evu z Adama, potom aj Eva má ten istý pôvod ako Adam.) Boh ich stvoril ako rovnocenných partnerov a nadviazal s nimi neobyčajný vzťah. Obaja mali rovnakú možnosť rozvíjať dané vlastnosti spôsobom, ktorý by ho oslávil.
"Boh sám dal Adamovi ženu. ´Učinil mu pomoc´, s ktorou si rozumel a ktorú miloval. Stvoril ju z Adamovho rebra, čo znamená, že mu nemala vládnuť ako hlava, ale nemala byť ani utláčaná ako menejcenná. Mala mu stáť po boku ako rovnocenná bytosť. Adam ju mal milovať a chrániť. Bola časťou jeho tela, kosť z jeho kostí, mäso z jeho mäsa - bola jeho druhým ´ja´. Svedčí to o tom, aké úzke puto ich malo spájať a aký láskyplný vzťah mal byť medzi nimi." (AH 25)
A. Človek bol stvorený s určitým zámerom
B. Spôsob stvorenia predurčuje postavenie i zodpovednosť
Prvé Božie slová človeku pripomínajú schopnosť plodiť sa a rozmnožovať sa. Stvoriteľ poukazuje na zem a stvorenie a hovorí, aby ju naplnili, podmanili si ju a vládli nad ňou. Prvé Božie slová mužovi a žene sa teda týkali ich vzájomného vzťahu a vzťahu k okolitému svetu.
Týmito slovami Boh robí prvé kroky vo vzťahu k človeku. Rozpráva sa s nimi, dáva im príkazy a hovorí im, čo majú robiť. Vyplýva z nich aj určitá zodpovednosť. Boh ich žiada, aby boli pánmi nad stvorením, ktoré sám stvoril.
Boh oslovil Adama a Evu ako inteligentné bytosti, ktoré sú schopné odpovedať na jeho lásku a vstúpiť s ním do spoločenstva. Ako stvorené deti boli Adam a Eva závislí od starostlivosti ich otcovského Stvoriteľa. Postaral sa o všetko, čo potrebovali. Nič z toho, čo im dal, si nezaslúžili. Dostali to ako dar.
A. Vzťahy medzi ľuďmi a zodpovednosť za hmotný svet
B. Človek nesie zodpovednosť za druhých
C. Božie požiadavky na náš vzťah k nemu
Táto skúška poskytla Adamovi a Eve príležitosť uplatniť ich slobodnú vôľu. Bola to tiež výzva reagovať pozitívne alebo negatívne na vzťah k Stvoriteľovi. Bol to dôkaz, že Boh ich stvoril ako slobodné, morálne bytosti. Napokon, keby nemali príležitosť neposlúchnuť, prečo by sa Boh unúval varovať ich pred neposlušnosťou?
"Budúcnosť ľudského pokolenia závisí od tohto jediného zákazu. Človek sa nemôže spliesť v množstve rôznych otázok. Musí pamätať na jedno jediné Božie nariadenie. To, že mu dal len jeden zákaz, je prejavom Božieho milosrdenstva. Na pozadí Božej širokej ponuky - zo všetkých stromov záhrady smieš jesť - svedčí o tom, že tento zákaz človeka neobmedzoval." (H. C. Leupold)
Výzvou k poslušnosti im Boh chcel povedať: Som váš Stvoriteľ. Stvoril som vás na svoj obraz. Udržujem vás pri živote. Postaral som sa o všetko, čo potrebujete pre svoje šťastie a blaho (potravu, domov, spoločnosť) a ustanovil som vás za pánov tohto sveta. Ak ste ochotní z lásky ku mne potvrdiť vzťah so mnou, potom budem vaším Bohom a vy budete mojimi deťmi. Tento vzťah a dôveru, ktorá z neho automaticky vyplýva, môžete potvrdiť tak, že poslúchnete tento môj konkrétny príkaz.
Náš vzťah s Bohom môže byť efektívny a trvalý len vtedy, ak sa slobodne rozhodneme prijať jeho vôľu. Odmietnuť ju znamená, že chcem byť od neho nezávislý; že si myslím, že ho nepotrebujem. Takéto rozhodnutie je dôsledkom poznania zla, ktoré vedie k odcudzeniu, osamelosti, frustrácii a smrti.
A. "Strom poznania" bol pre Adama a Evu skúškou ich viery a vernosti
B. Človek má možnosť použiť slobodnú vôľu
C. Aby sme mali s Bohom skutočný a trvalý vzťah, musíme sa slobodne rozhodnúť prijať ho
1. Aký je rozdiel medzi rozhodnutím Evy a Adama vziať zo zakázaného ovocia? 1 Moj 3,1-6
Aj keď bolo Evino previnenie závažné a mohlo priniesť nešťastie pre celé ľudstvo, jej rozhodnutie nevyhnutne neznamenalo trest pre celé ľudské pokolenie. Bolo to premyslené Adamovo rozhodnutie, ktoré spôsobilo, že hriech a smrť nevyhnutne zasiahli ľudstvo. Adam chápal jasný Boží príkaz zrejme viac ako Eva. Eva bola oklamaná satanom, ale Adam nie.
V dôsledku tohto jasného previnenia a nedbalého postoja voči Božiemu príkazu sa narušil vzťah medzi Bohom a človekom. Úprimné priateľstvo s Bohom sa zmenilo na útek zo strachu z jeho prítomnosti. Spoločenstvo a priateľstvo nahradilo odcudzenie a chlad. Objavil sa hriech, a s ním všetky jeho odporné následky. Ak sa niečo nestane, ľudstvo čaká večná skaza.
Úžasné slová prorockej nádeje hovoria o tom, že Boh položí nepriateľstvo medzi hada a ženu, medzi jej potomstvo a jeho potomstvo. Toto nepriateľstvo vyvrcholí, keď sa zjaví predstaviteľ potomstva ženy - Mesiáš, ktorý satanovi zasadí smrteľný úder do hlavy, kým satan mu poraní len pätu.
Toto mesiášske zasľúbenie bolo pre Adama a Evu v ich bezvýchodiskovej situácii nádejou, ktorá zmenila ich život. Sám Boh im dal nádej a dbal na jej naplnenie. Zasľúbenie Mesiáša a konečného víťazstva, aj keď to vtedy ešte celkom nechápali, ich povznieslo z temnoty, v ktorej sa pádom do hriechu ocitli a obnovilo ich vzťah s Bohom - vzťah lásky a milosrdenstva, odpustenia a spasenia.
A. Zmena, ktorá nastala v dôsledku neposlušnosti Božej vôle
B. Boh dáva nádej uprostred tragédie
C. Človek môže zvíťaziť nad hriechom len ak prijme Boha
"Keď Božie slová - Kde si?- prenikli cez husté krovie k ušiam utečencov, zneli im ako zvesť evanjelia. Tvoj Boh ťa nechce stratiť. Prichádza, aby ťa hľadal. Chce prísť v osobe svojho Syna, aby nielen hľadal, ale aj spasil, čo sa stratilo." (Charles Haddon Spurgeon)
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitoly "Stvorenie", "Pokušenie a pád", "Plán vykúpenia". (str. 25-46)
1. Aký význam má biblická správa o stvorení?
2. Láskavý a starostlivý Boh hľadá strateného človeka. Ako môžeme na túto Otcovu a Ježišovu lásku odpovedať? Ako Boh očakáva, že budeme reagovať?
3. Aby bol človek šťastný, potrebuje láskyplné vzťahy. Čo prijímaš a čo dávaš do svojho vzťahu s Bohom? Ako sú vyvážené tvoje vzťahy s partnerom v manželstve, rodičmi, súrodencami, deťmi?
Boh nás stvoril na svoj obraz, aby medzi ním a nami mohlo existovať láskyplné priateľstvo. Aj keď príchod hriechu otriasol touto pôvodnou jednotou, prostredníctvom plánu vykúpenia Boh chce tento vzťah obnoviť. Sme závislé stvorenia. Náš život má skutočný zmysel len vtedy, ak opäť nadviažeme spojenie s naším Stvoriteľom.