Biblické úlohy
Biblické úlohy
Nádej nás drží pri živote. Nie je to akási hmlistá túžba po niečom lepšom v tomto živote, ale sľúbené vykúpenie v Ježišovi Kristovi, ktorý, keďže za nás zaplatil takú veľkú cenu, vráti sa a zachráni nás. Tak, ako zahoreli srdcia učeníkov na ceste do Emauz, aj v nás, ktorí sme na ceste do Božieho večného kráľovstva, uchovajú jeho zasľúbenia o nádeji živú vieru a zapália naše srdce. Máme živú nádej - nádej na príchod Ježiša Krista. To je naša najväčšia nádej, jedna a jediná, na ktorej skutočne záleží.
"Všetko v ľudskom živote a ľudských dejinách speje ku koncu," napísal Reinhold Niebuhr. Má pravdu. Ako kresťania vieme, o aký koniec ide. Keby sme aj nevedeli, kedy príde, vieme ako príde a prečo nastane. Dôvod, prečo máme takú veľkú nádej, je nielen ten, že vieme ako sa to skončí, ale poznáme tiež zasľúbenie - spečatené "smrťou závetcu" (Žid 9,16) - ktoré sa na konci naplní: "...budeme v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi a tak navždy budeme s Pánom." (1 Tes 4,17)
Americký spisovateľ Benjamin Franklin raz povedal, že človek si môže byť istý len dvoma vecami - smrťou a daňami (daň neplatíme všetci rovnakú, ale zomrie každý).
Všetci, a to bez ohľadu na rasu, vek, náboženstvo, pohlavie, ekonomické postavenie alebo daňové zaťaženie - všetci sa raz postavíme tvárou v tvár smrti. Či príde pomaly a budeme ju čakať, alebo rýchlo a nečakane, ukončí náš život a položí do hrobu.
Aj keď mnoho otázok o smrti zostáva nezodpovedaných, jedno je isté: Smrť zostáva naším neúprosným a nekompromisným nepriateľom. Neakceptuje odklad, nedá sa uväzniť, nemožno sa s ňou dohodnúť, pretože útočí a bombarduje dovtedy, kým nenaruší všetky bunky a zvnútra všetko nerozloží. Smrť je nepriateľ, ktorý presahuje naše možnosti vypátrať ho a zničiť, pretože má rovnaký pôvod ako my. Ak vo vesmíre niet Boha a niet nádeje, nie je potom život a smrť len odlišnou kombináciou tých istých prvkov? Ak všetko to, pre čo tu žijeme, zápasíme a dúfame sa končí hrobom, život sa stáva nezmyselným a zbytočným. Ak je hrob definitívnym koncom, nie je ľudský život len obdobím dospievania k smrti?
___________________________________________________
Z týchto zasľúbení vyplývajú najmenej dve veci, ktoré nám pomôžu nestratiť nádej.
Po prvé, druhý príchod je nezvyčajnou udalosťou. Prírode ani dejiny nám preň neposkytujú prirodzený dôkaz. Naopak, vravia nám, že keď zomrieme, zmeníme sa na prach a najbližšie ožijeme, keď pohnojíme strom alebo sa staneme potravou pre baktérie, ktoré rozložia naše mŕtvoly. Z toho vyplýva, že najdôležitejšia nádej akú máme, jediná nádej, ktorá dáva životu skutočný zmysel, je nádej v niečo, čo nepochádza z nás a čo sami nikdy nedosiahneme. Sme úplne bezmocní, úplne závislí, úplne v Božej milosti. Ak nás toto vedomie nevedie k pokore, tak potom už nič iné.
Po druhé, a súvisí to s prvým bodom, túto veľkú nádej máme len preto, že nám o nej niekto povedal. Žiadne čisto logické, vedecké, či rozumové dôvody ani štúdium prirodzeného sveta nám o druhom príchode nič nepovedia. Sami na to neprídeme a vedecké experimenty nás o tom nepoučia. Je to nadprirodzená udalosť, ktorá presahuje čokoľvek v samotnej prírode. Vieme o tom len preto, že nám to povedal Boh, ktorý nám túto pravdu zjavil prostredníctvom svojho slova. Neexistuje iný spôsob, ako by sme sa mohli o tejto krásnej nádeji dozvedieť.
Opäť si prečítaj 1 Tes 4,14. Pavel zdôrazňuje, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Prostredníctvom jeho smrti a vzkriesenia my, ktorí vo viere zomrieme, vstaneme aj z mŕtvych. To musí byť našou najväčšou nádejou, pretože nech čokoľvek máme, nech čokoľvek urobíme, nech čokoľvek nadobudneme, skôr či neskôr príde smrť a my sa s tým budeme musieť rozlúčiť. Ak je smrť koniec, potom všetko, čo sme dosiahli, vyjde nazmar. Vďaka Ježišovi však smrť nie je našou poslednou zastávkou.
Od Kaina po tie najhoršie masové vraždy, od homosexuálnych násilníkov po kalifornských producentov pornografie, od človeka, ktorý prebodol Ježišovi bok po toho, ktorý zapálil oheň pod Jánom Husom, od Adamovho prvého hriechu po ten posledný - za všetky tie najnemravnejšie, najkrutejšie a najzmyselnejšie skutky zaplatil Ježiš v plnej miere na kríži. Tam, na Golgote, niesol spravodlivú odplatu za všetky previnenia. Ak by bol zostal čo len jeden hriech prehliadnutý, potom človek, ktorý sa ho dopustil, by nemal nádej na spasenie; nemohol by si privlastniť zasľúbenia z 1 Tes 4,13-17. Kristus však zomrel za každého; všetky hriechy bez výnimky museli byť prikryté Kristovou smrťou. Ellen Whiteová napísala: "Žiadny človek sa nedopustil hriechu, za ktorý by nebolo zaplatené na Golgote." (1SM 343) Keby sme to chceli vyjadriť účtovníckou terminológiou, všetko by muselo sedieť perfektne do haliera.
Keďže za tieto hriechy bolo zaplatené, tí, čo sa vierou domáhajú Ježišových zásluh, môžu mať vzácnu nádej, že ak Ježiš vstal z mŕtvych, aj oni vstanú.
Kresťanstvo bez nádeje nemá zmysel. Po celý čas svojho pozemského života Kristus povzbudzoval padlé hriešne bytosti, dával im nádej a zasľúbenie niečoho lepšieho.
Ak vyhlasujeme, že sme jeho nasledovníci, mali by sme šíriť radosť a nádej. Aj keď mnohí z nás nikdy nikoho nevzkriesili z mŕtvych ani nevyliečili malomocných, máme prednosť a zodpovednosť, podobne ako Ježiš, podeliť sa o nádej s tými, ktorí žijú okolo nás. Aj keď nevieme robiť také zázraky, aké robil Ježiš, všetci môžeme prejavovať dobrotu, obetavosť a sebazapieravú lásku, čo môže dať našim slovám moc, ktorú by inak nemali.
Na základe Ježišovho života, smrti a vzkriesenia Pavel vo svojom prvom liste Tesaloničanom povzbudzuje a dáva nádej tým, ktorí jeho list čítajú. Nemali by sme urobiť to isté?
Pavel povedal: "Tak sa teda potešujte navzájom týmito slovami." Túto radu adresoval kresťanom, teda tým, ktorí verili v Ježiša a boli už v cirkvi. To znamená, že aj kresťania sa niekedy potrebujú navzájom povzbudiť.
Keď končíme štúdium o živej adventnej nádeji, pamätajme vždy na to, že Boh sám je zdrojom nádeje, pretože on je "Boh nádeje".
Boh nádeje. Aký stručný a výstižný opis Boha, ktorý prišiel k nám, aby sme my raz mohli prísť k nemu. Je to Boh, ktorý ako Syn človeka žil medzi ľuďmi, aby sme my raz mohli ako Boží synovia a Božie dcéry žiť s Bohom. Je to Boh, s ktorým, ako píše Ellen Whiteová, "sa zaobchádzalo tak, ako si zasluhujeme my, aby sa s nami mohlo naložiť, ako zasluhuje on. Bol odsúdený pre naše hriechy, na ktorých nemal nijaký podiel, aby sme my mohli byť ospravedlnení jeho spravodlivosťou, na ktorej nemáme nijaké zásluhy. Vytrpel smrť, ktorá mala stihnúť nás, aby sme mohli prijať život, ktorý patril jemu. ´Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia´. (Iz 53,5)" (TV 13) Nie div, že je nazvaný Bohom nádeje.
Frederick Nietzsche napísal, že nádej je najhoršie zo všetkých ziel, pretože predlžuje ľudské trápenie. Pavel, naopak, hovorí, že sa máme "rozhojňovať v nádeji", a to v láske a milosrdenstve, ktoré pochádzajú od "Boha nádeje".
Tieto dva výroky nás v skutočnosti privádzajú k záveru, že každý človek stojí pred rozhodnutím: život alebo smrť, sláva alebo hanba, nádej alebo beznádej. Vzhľadom na to, o čo ide, stredná cesta neexistuje.
Raz bude vesmír dokonale očistený od hriechu, hriešnikov a zla. To znamená, že každý človek sa musí rozhodnúť pre jednu z dvoch konečných možností - buď budeme spolu s hriechom, hriešnikmi a zlom raz a navždy odstránení, alebo budeme naveky žiť v blízkosti Boha nádeje, ktorý nám všetkým, dokonca aj tým najhorším, umožnil prostredníctvom Ježiša bývať s ním v raji.
Tieto možnosti sú také jasné, také jednoznačné, také rozdielne, také definitívne, že môžeme naozaj povedať, že tu hovoríme o posledných veciach.
"Jedného dňa, a bude to už čoskoro, sa na oblohe ukáže jej slávny Tvorca. Jedného dňa uvidíme na oblohe, ktorú sme tak často pozorovali, oblak, aký sme nikdy predtým nevideli... Jedného dňa uvidíme oblak, ktorý bude vozom nebeského Kráľa slávy, prichádzajúceho oživiť svojich svätých.
Aký pohľad! Uchváti verných, ktorí ´milujú jeho príchod´ a ktorí dúfali ´v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista´. Svetlo dňa náhle zväčší svoju intenzitu a jasnosť, prevýši všetku slávu slnka, bude silnieť stále viac a viac, bude jasnejšie a oslnivejšie, až kým sa nám neukáže približujúca sa sláva Kráľa kráľov. A slávny oblak myriád anjelov víťazného Krista zostúpi opäť na zem." (Carlyle B.Haynes, Present Truth, 15.3.1940)
"Jednou z najzávažnejších a súčasne najslávnejších právd zjavených v Písme svätom je pravda o druhom príchode Ježiša Krista, ktorým sa zavŕši veľké dielo vykúpenia človeka. Pre Boží ľud, tak dlho nútený putovať ´údolím tône smrti´ je prísľub o príchode toho, ktorý je ´vzkriesením a životom´ a ktorý privedie vyhnancov domov, jedinečnou a radostnou nádejou. Učenie o druhom advente Spasiteľa je hlavnou myšlienkou Písma svätého." (VSV 219)
1. Čo má na mysli Ellen Whiteová, keď hovorí, že druhým príchodom sa zavŕši dielo vykúpenia? Nebolo dokonané už na kríži?
2. Na pozadí verša Žid 2,9 napíš zoznam ľudí, ktorí sa dopustili najväčších a najodpornejších zločinov. Čo to znamená, že Ježiš na kríži zaplatil za všetky tieto hriechy a zločiny? Modli sa a premýšľaj o ich dôsledkoch.
"Tak sa teda potešujte navzájom týmito slovami." (1 Tes 4,18)