Biblické úlohy
Biblické úlohy
Všetci, ktorí máme nádej na druhý príchod, sa musíme vyrovnať s problémami spôsobenými "meškaním". Niekedy sa stáva, že meškanie Kristovho návratu v nás vyvolá pochybnosti, ktoré môžu viesť až k jeho popieraniu. Možno pochybujeme o platnosti zasľúbenej nádeje. Káže sa o nej už tak dlho, že sa nám zdá, že už ani nemôže byť pravdivá.
"Čože je so sľubom o jeho príchode?" To je námietka voči posolstvu o nádeji. Môže sa stať, že roky, desaťročia, storočia, ba už aj tisícročia, ktoré sú za nami, nahlodajú vytrvalosť tých, ktorí čakajú návrat svojho Pána. Biblia však hovorí, že Pán nemešká, a splní to, čo prisľúbil. Preto je veľmi dôležité pokračovať v príprave. Vzdať sa nádeje znamená vzdať sa živého prvku kresťanského posolstva. Bez nádeje na druhý príchod má totiž kresťanské posolstvo len veľmi malý, ak vôbec nejaký zmysel.
Meškať znamená nedodržať stanovený čas. Boh však neurčil žiadny presný dátum. O "meškaní" preto hovoríme len z nášho ľudského pohľadu. Čas plynul dlhšie ako sme to my - ale nie Pán - predpokladali.
Mladí adventisti - dievča a chlapec, ktorí sa mali radi, sa rozhodli vziať sa aj napriek tomu, že príbuzní im radili, aby si toto rozhodnutie dobre zvážili, veď Pán čoskoro príde. "No ak sa domnievate, že by ste sa mali vziať, urobte to," povedali im. "Nech vám však ani na um nepríde mať deti - čas je veľmi krátky."
Nuž, títo mladí ľudia nielen chceli mať deti, ale ich aj mali - presne päť. Ich deti už mali svoje deti. Ak Pán čoskoro nepríde, tieto deti už budú mať svoje deti.
Kým sa dohadujeme, či to je meškanie alebo nie je, jedno zostáva isté - čím dlhšie čakáme, tým dlhší tieň času dopadá na naše zbory a domovy; čím dlhšie hovoríme, že čas je krátky, tým viac sa nás môžu zmocňovať pochybnosti o druhom príchode.
Polož si otázku: Pochyboval som už niekedy o druhom príchode? Ak áno, premýšľaj, aké to malo dôsledky. Keby nebol druhý príchod, aká iná alternatíva existuje?
Francúzsky sekulárny vzdelanec Jean-Francois Revel povedal, že si nemyslí, žeby tí, ktorí si uvedomili svoju smrteľnosť a pritom neverili v život po smrti, mohli okúsiť pocit úplného naplnenia.
Prinajmenšom môžeme oceniť jeho úprimnosť a schopnosť doviesť svoje predpoklady k logickým záverom. Vzhľadom na dnešnú časť ide o toto: Keď pochybujete o druhom príchode, podkopávate si vlastne základ kresťanskej viery a nádeje. Čo nám zostane bez toho?
Ako niektoré texty dokazujú, "meškanie" nie je ničím neobvyklým. Asi to nie je to najlepšie slovo, ktorým chceme opísať nečakaný časový odklad príchodu nášho Pána. Toto slovo má v sebe nádych nedokonalosti, premenlivosti, prispôsobovania, ba až nepresnosti a neochoty.
Príčinou "meškania" sú zväčša nepredvídané okolnosti. Niekto urobí nejakú chybu, čím spôsobí meškanie. Príčinou meškania sú neraz technické problémy. Nepríjemným povinnostiam sa vyhýbame, alebo ich jednoducho "odkladáme". V tomto zozname negatívnych príčin a následkov by sme mohli pokračovať. Stačí to však na to, aby sme si uvedomili nebezpečenstvo používania tohto termínu v súvislosti s Božím konaním. Naozaj chceme spojiť príchod Ježiša Krista s takýmito pochybnými význammi tohto slova?
Naozaj môžeme o Božích činoch povedať, že "meškajú"? Ak je Boh večný a neobmedzený časom, ako môže "meškať"? Ako môže ten, ktorý pozná koniec od začiatku, "odložiť" svoje plány? Boh vo svojej vševedúcnosti pozná čas druhého príchodu a jeho "zámery nepredbiehajú ani nemeškajú". (TV 18)
Albert Einstein dokázal, že čas je relatívny. V závislosti od toho, kde ste a ako rýchlo sa pohybujete, čas môže plynúť určitou rýchlosťou pre jedného človeka a inou rýchlosťou pre druhého človeka. Aj keď nie je ľahké pochopiť to, čas je relatívny v závislosti od toho, kde ste a ako rýchlo sa pohybujete.
Predstavte si, ako úplne inak musí vnímať čas Boh, Stvoriteľ, na rozdiel od nás, smrteľných bytostí, ktorí poznáme len život v čase. Z Petrových slov vyplýva, že nemôžeme hovoriť o meškaní, prinajmenšom nie z Božej strany. Nám ľuďom sa možno zdá, že uplynulo viac času, než sme predpokladali. No to skôr svedčí viac o nás ako o Bohu a jeho plánoch. Túžime pravdaže po tom, aby sa naša nádej už naplnila. Musíme sa však naučiť neobmedzovať Boha a jeho dielo, neurčovať žiadny čas okrem toho, čo povedal on, že to bude "skoro"!
V mysliach mnohých kresťanov sa dátum 1.1.2000 spájal s koncom sveta, druhým príchodom a ukončením všetkých našich trápení.
1. január 2000 však pominul, a svet je ešte stále tu. Druhý príchod nenastal a utrpenie pokračuje.
Splnenie očakávania sa odkladá?
Bezpochyby, čakanie nie je vždy zábavou, zvlášť keď je toto medziobdobie naplnené mnohým utrpením, bolesťou a sklamaním. Nachádzame sa teraz vlastne medzi zasľúbením a jeho naplnením. Ako čas plynie, cítime, že koniec neprichádza tak rýchlo, ako by sme to chceli. Mnohí z nás sú vzhľadom na druhý príchod vystavení jednému sklamaniu za druhým.
V istom zmysle, tí, čo očakávajú Kristov návrat, by nemali prežívať žiadne sklamanie - ak pravdaže veria tomu, čo Biblia hovorí. Ježiš jasne povedal, že nikto nevie, kedy sa vráti. Preto akékoľvek špekulácie, určovanie dátumov, stanovovanie schematických časových rámcov v súvislosti s jeho príchodom sú (ako to vždy bolo) zaručeným spôsobom ako si zapríčiniť sklamanie, ktoré by vôbec nemuselo byť, pretože Biblia jasne hovorí, že my to jednoducho nevieme; ten deň príde nečakane.
Ak zhovievavosť nášho Pána prináša spasenie, prečo by sme potom aj my nemali byť zhovievaví a trpezliví? Často sa nám stáva, že sme netrpezliví. Neuvedomujeme si, že aj od nás sa očakáva trpezlivosť. Ak Boh nechce nútiť a náhliť svoje deti, ale zhovievavo ich necháva prísť k spaseniu, prečo by sme to my mali robiť inak?
Boh necháva čas, aby ľudia mohli prijať jeho zasľúbenia a vojsť s ním do zmluvného vzťahu, ktorý je založený na láske. Boh je zhovievavý a hlavne trpezlivý, "lebo nechce, aby niekto zahynul, lež chce, aby sa všetci dali na pokánie". (2 Pet 3,9) Taký je náš Boh. Preto by sme nemali opovrhovať "bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti", ale byť si vedomí toho, že je to Božia dobrota, ktorá nás "vedie k pokániu". (Rim 2,4)
V súvislosti s tým je použitá paralela z 2 Moj. Boh chcel, aby Izrael vošiel do zasľúbenej zeme a zaujal ju. Boh však nemôže zachrániť svoj ľud bez jeho súhlasu. Izraelci zhrešili, v dôsledku čoho mnohí nevošli do zasľúbeného odpočinku. Ich účasť na záchrane závisela od ich odpovede. Štyridsať rokov putovali po skalnatej púšti južnej Palestíny. To nebolo Božím zámerom, ale dôsledkom toho, že ľud, s ktorým uzavrel zmluvu, odmietol jeho zasľúbenia. Ellen Whiteová poznamenáva: "Kvôli tým istým hriechom sa odďaľuje vstup súčasného Izraela do nebeského Kanaánu. Ani v jednom prípade to nezavinili Božie zasľúbenia. Nevera, svetáctvo, neposvätenosť a spory medzi takzvaným Božím ľudom nás už tak mnoho rokov zdržujú na tomto hriešnom svete." (1SM 69)
Boh je k nám trpezlivý, pretože nás chce spasiť. Predstava, že by sa mal kohokoľvek zo svojich detí vzdať, mu spôsobuje bolesť. Koniec však predsa len nastane. Nesúlad s Božou vôľou nezabráni definitívnemu naplneniu nádeje.
Azda uplynulo viac času, než sme predpokladali, ale to len preto, že naše očakávanie je nedokonalé. Sklamanie nemá byť dôvodom na to, aby sme zavrhli blahoslavenú nádej a vzácne zasľúbenia nášho Spasiteľa, zárukou ktorých je jeho smrťou na kríži. Tým, že znášal Boží hnev voči hriechu (Iz 53,4.5) a stál pred Otcovým súdom kvôli hriechu (v. 6), tým, že sa ponúkol byť naším Zástupcom (1 Pet 2,24) a stal sa obetným Baránkom (1 Kor 5,7) - Ježiš je našou absolútnou istotou. Bez tejto istoty, bez druhého príchodu, budúcnosť pre nás neznamená nič iné, len chladný hrob, čo je sotva vhodným zakončením všetkých našich snáh, zápasov a problémov, ktoré mu predchádzali. Aj keď sme z prachu vyšli a do prachu sa vrátime, naša nádej - spečatená Kristovou krvou - je tým, čo v prachu neostáva.
Preto je veľmi dôležité naučiť sa trpezlivo čakať, ako nám to radí apoštol Jakub, dokonale dúfať a zostávať v ňom, aby, keď sa zjaví, sme mu boli podobní. (Jak 5,7; 1 Pet 1,13; 1 Ján 2,28; 3,2)
"Keď túžba po príchode Spasiteľa začína slabnúť a príťažlivosť k súčasnému životu silnie, potom si celkom ľahko dokážeme predstaviť, že čas sa predlžuje; zostáva mnoho vecí, ktoré majú byť dokončené a tak veľa toho, čo sa má naplniť, že Kristov príchod nemôže byť veľmi blízko. To je klamný dôsledok nevery. Dajte si na to pozor!" (Uriah Smith, RaH, 31.8.1897)
"Vzrušujúca pravda, ktorá zaznieva do našich uší už mnoho rokov: Pán je blízko! Buďte pripravení! - nie je dnes menšou pravdou ako vtedy, keď sme toto posolstvo počuli prvýkrát." (5T 14)
"Sú takí, ktorí si hovoria nielen v srdci, ale každým svojím činom: ´Môj Pán odkladá svoj príchod´. Keďže Kristov príchod bol už dávno predpovedaný, domnievajú sa, že sa stala nejaká chyba. Pán však hovorí: ´Lebo videnie sa naplní svojím časom, speje ku koncu a - nesklame; keby sa zdržalo, čakaj naň, lebo určite sa splní...´ (Hab 2,3) Budeme medzi tými, ktorí prestali spolupracovať s Bohom a hovoria: ´Môj Pán odkladá svoj príchod´?" (EGW, RaH, 18.6.1901)
1. V súvislosti s otázkou, prečo Pán ešte neprišiel, niekto raz odpovedal takto: "Celý vesmír, a azda aj novostvorené bytosti, musia mať možnosť pozrieť sa späť, - pričom nezáleží ako sú chronologicky vzdialení od veľkého sporu - a vidieť následky neposlušnosti. Čas zväčša rozmazáva minulosť. Čím je vzdialenejšia, tým sú veci nejasnejšie. Zlo však musí byť tak dokonale a jasne viditeľné, že aj bilióny rokov po ukončení jeho existencie nebeské bytosti nebudú mať žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o to, ako sa s ním Boh vysporiadal. Božia láska, milosrdenstvo a spravodlivosť uspokojivo presvedčia každé stvorenie v celom vesmíre a po celú večnosť.
Až dovtedy zostanú ťažké otázky nezodpovedané. Dať na ne správne a úplne odpovede si vyžaduje čas. Všetko, čo v tomto medziobdobí môžeme urobiť, je dôverovať Bohu vo vedomí, že sa vráti v tom správnom čase."
Diskutujte o tejto odpovedi.
Boh je vo svojej múdrosti k nám neustále zhovievavý a trpezlivý. Nechce, aby sme zahynuli, ale aby sme robili pokánie. Nie je to popretie nádeje, pretože nádej je súčasťou spasenia, ktoré nám Boh ponúka. Mali by sme však byť opatrní a neurčovať nijaké časové limity, pretože ak začneme pochybovať o čase druhého príchodu, môže sa stať, že budeme pochybovať o samotnom príchode. Blahoslavená nádej musí zahnať akékoľvek pochybnosti. Vzhľadom na Božiu zhovievavosť a trpezlivosť musíme byť aj my trpezliví.