Aj keď nie je ľahké mať nádej v tomto "medziobdobí", podobenstvo o desiatich pannách jasne ukazuje, že musíme byť hotoví a pripravení - a nestratiť nádej. Žijeme v dobe čakania a len nádej nás môže udržať pri bdelosti, kým príde ženích.
V súvislosti s očakávaním príchodu James White poznamenal: "Čakanie nie je práve tou najšťastnejšou pozíciou." (Life Incidents) Čas čakania prináša napätie - človek žije medzi "už" a "ešte nie". "Už" znamená, že Kristus za nás zomrel, zaplatil mzdu za naše hriechy a bolo dosiahnuté zmierenie medzi Bohom a ľudstvom. Keď povieme "ešte nie", máme na mysli druhý príchod, keď sa naplní všetko, čo pre nás Kristus vykonal pri svojom prvom príchode.
Predmetom štúdia tejto úlohy bude Ježišove podobenstvo o tom, ako správne čakať a čo si Boh želá, aby sme robili. Toto podobenstvo nachádzame u Mat 25. Nasleduje bezprostredne po tom, ako Ježiš hovorí o znameniach času.
Zhrdzavený a zaprášený vrak starého auta na zanedbanom poli nepôsobil príjemným dojmom. Auto bolo také staré, že aj vtáky, ktoré v ňom mali hniezda, ho už opustili. Jediné znamenie života v blízkosti vraku bol krík, ktorý prerástol do auta cez dieru v spodnej časti karosérie a burina, ktorá rástla okolo vraku ako v nejakej hrôzostrašnej záhrade. K prednému nárazníku bola pripevnená vyblednutá a ošarpaná ceduľka, na ktorej ste predsa len mohli čítať nápis: "Ježiš skoro príde!"
Príde Ježiš skoro? Kedy to bude "skoro"? Veď už prešlo takmer dvetisíc rokov odkedy odišiel, a my sme ešte stále tu na zemi.
Apoštol Peter predpovedal, že "v posledných dňoch prídu posmievači, zvedení vlastnými žiadosťami, s výsmechom vraviac: Čože je so sľubom o jeho príchode? Veď odkedy pomreli otcovia, všetko ostáva tak od počiatku stvorenia"! (2 Pet 3,3.4)
Podľa svojho súčasníka Jána Ježiš sľúbil, že príde "čoskoro". (Zj 22,20) Odvtedy už uplynulo 1900 rokov; stáročia idú a "všetko ostáva tak..."
Aj keď niektoré verše naznačujú blízkosť Kristovho návratu, a to dokonca už v biblických časoch (Rim 13,12; 1 Pet 4,7), iné ukazujú, že to môže predsa len trvať dlhšie. Podobenstvo o desiatich pannách, na ktoré v tejto úlohe upriamime svoju pozornosť, jasne hovorí, že "ženích dlho neprichádzal". (Mat 25,19) Ako si počas čakania uchrániť nádej? Čo by sme mali a čo nemali robiť? Odpovede sa pokúsime nájsť v spomínanom podobenstve.
Pri čítaní tohto podobenstva musíme brať do úvahy jeho kontext. Ježiš ho rozpráva hneď po tom, ako odpovedal učeníkom na ich otázku o znameniach konca. Hovorí o druhom príchode - a našom vzťahu k tejto dramatickej záverečnej udalosti. Končí sa tým, že vysvetľuje všetko, čo súvisí s jeho návratom. No ako väčšina z nás, aj učeníci potrebovali nejakú pomoc, aby pochopili, čo to vlastne znamená.
Ženy boli označené ako panny. V Biblii tento obraz často predstavuje verných ľudí v protiklade k smilniciam, ktoré symbolizujú odpadnutie a vzburu. (Jer 3,6) Toto podobenstvo preto nie je o ateistoch, stúpencoch hnutia New Age alebo o pohanoch, ale o nasledovníkoch Ježiša Krista.
Všimni si tiež ďalšie podobnosti medzi oboma skupinami dievčat: všetky vzali svoje lampy, všetky vyšli v ústrety ženíchovi (čo znamená, že ho všetky čakali), všetky boli ospalé, všetky zaspali, všetky sa zobudili na krik, že ženích prichádza a všetky si začali pripravovať lampy. Zvonku vyzerali všetky veľmi pekne a konali podobne. Kto ich pozoroval, zrejme medzi nimi nevidel veľký rozdiel. Všetky žili v očakávaní adventnej nádeje. Všetky dúfali a čakali na návrat ženícha. To znamená, že tieto dievčatá predstavujú kresťanov, ktorí nielen očakávajú Kristov návrat, ale sa aj pripravujú na stretnutie s ním. Žiadna z nich, dokonca ani z tých bláznivých, nepredstavuje tých, ktorí sa vydávajú za kresťanov, ale neveria v doslovný návrat Ježiša Krista, ani tých, ktorí veria, že jeho príchod je ešte tak ďaleko, že sa naň vôbec nemusia pripravovať.
To, že všetky panny zaspali, nepredstavuje v tomto podobenstve až takú tragédiu, pretože aj tie rozumné si zdriemli. Pán vedel, aký dopad bude mať jeho meškanie na jeho ľud (čo opäť dokazuje, že "meškanie" nie je v skutočnosti meškanie). Keby bol prišiel vtedy, keď ho čakali, pripravené by boli všetky, pretože všetky mali v lampách dosť oleja Ježiš by toto podobenstvo vôbec nemusel rozprávať.
Keďže Ježiš vedel, že jeho nasledovníci budú unavení čakaním na jeho návrat, použil toto podobenstvo, aby nás upozornil, že aj napriek únave a dlhému meškaniu potrebujeme byť pripravení na jeho príchod; potrebujeme byť hotoví, aby keď príde, mali sme vo svojich lampách dosť "oleja".
Aj keď zvonku vyzerali všetky rovnako, ba prežívali aj tie isté skúsenosti (všetky mali olej, svetlo a lampy), panny sa líšili v tom, na čom naozaj záležalo - v tom, ako boli pripravené na stretnutie so ženíchom.
Ježiš v tomto podobenstve upozorňuje, že poznať pravdu bez Ducha Svätého nestačí. Nech Duch (olej) prostredníctvom slova (lampy) pôsobí akýmkoľvek spôsobom, aby človeku priniesol pravdu (svetlo) - možno až do tej miery, že tento človek očakáva druhý príchod - potrebné je niečo viac. Tí, čo sa nepodriadili vo viere a poslušnosti Pánovi, v čase krízy náhle zistia, že na túto udalosť nie sú pripravení.
Na prvý pohľad sa nám zdá reakcia družičiek dosť chladná. Nemali rozumné panny prejaviť svoj kresťanský postoj tým, že by sa podelili o olej s tými, ktoré ho tak zúfalo potrebovali? Z príbehu však jasne vyplýva, že pre desať lámp by olej nevystačil. Prečo teda dať olej iným a svoju lampu nechať zhasnúť? To by nebolo rozumné.
Podobenstvo ukazuje, že "zásoba oleja" je osobná vec, ktorá sa nedá prenášať. Predstavuje duchovný aspekt nášho osobného vzťahu s Kristom. Spasenie, podobne ako krvná skupina, sa nedá prenášať. Rovnako je to aj s nádejou. Svoju nádej nemôžete implantovať niekomu inému. Nádeji musí veriť človek sám a osobne ju prežívať. To je ten "olej plesania". (Žid 1,9)
V Izraeli bol olej veľmi vzácnou surovinou. Ako symbol nádeje a spasenia nám chce ukázať, ako veľmi ho potrebujeme. V živote cirkvi, ale aj v osobnom živote, je preto nutný viac než čokoľvek iné.
Ani pre jednu družičku z tohto podobenstva nebolo ľahké čakať. Rozumné panny si však skontrolovali zásobu oleja - svoju nádej si chránili. Keď sa ich nádej naplnila, boli pripravené.
Pannám, ktoré neboli pripravené na stretnutie s ním, ženích povedal: "Amen, hovorím vám, nepoznám vás." (Mat 25,12)
Nepoznám vás! Ako mohol Ježiš, ktorý pozná srdce každého človeka, Ježiš, ktorý je "obrazom podstaty" svojho Otca (Žid 1,3), Ježiš, ten, ktorý stvoril a udržuje svety - povedať týmto pannám, že ich nepozná? (pozri Mat 7,23)
Výraz "poznať" v biblickom chápaní neznamená len rozumové poznanie; nie je to len schopnosť vymenovať zoznam faktov. Zahŕňa v sebe prvok, ktorý sa týka dvoch strán. Adam "poznal" svoju ženu - a to znamenalo nepochybne viac než len mať o nej niekoľko informácii. Ježišove slová družičkám naznačujú, že medzi nimi a ním neexistoval blízky vzťah, prostredníctvom ktorého mohol pôsobiť v nich podľa svojej "dobrej vôle". (Fil 2,13) Mat 25,13 nám objasňuje význam podobenstva oveľa jasnejšie. Ježiš tu hovorí, že máš byť vždy pripravený, pretože nevieš, kedy príde. Byť pripravený v podstate znamená "poznať" Boha, nie však tak, že budeš mať o ňom hŕbu informácii a dôkazov. Je to "poznanie", ktoré je založené na osobnom vzťahu s ním, "poznanie", vďaka ktorému ti plným právom povie: "Vstúp, pretože ťa poznám."
"Tí, čo vyznávajú, že čakajú na Kristov príchod, sú v podobenstve predstavení piatimi rozumnými a piatimi pochabými pannami. Rozumné panny si vzali s lampami aj olej v nádobkách. Ich lampy boli upravené a horeli. Boli pripravené vyjsť a stretnúť sa so ženíchom. Pochabé panny si nevzali olej do nádob. Keď zaznel slávnostný zvuk, zistili, že nie sú pripravené a nemôžu ísť v ústrety ženíchovi. Mnohí o sebe tvrdia, že sú tie rozumné panny; majú však Ducha Svätého? Ako ľud vyhlasujeme, že poznáme pravdu. Aký však budeme mať z toho úžitok, keď jej princípy nebudeme aplikovať vo svojom živote? Mnohí hovoria: ´Áno, Kristov príchod je predo dverami. Koniec je tak blízko, že niet času niesť posolstvo tým, ktorí sú v tme. Nie je potrebné investovať peniaze do misie v zahraničí, lebo koniec príde skôr ako sa práca ukončí.´ Je toto spôsob, ako napĺňate príkaz svojho prichádzajúceho Pána kázať evanjelium celému svetu na svedectvo všetkým národom? Vašou povinnosťou je pripraviť sa na Pánov príchod a nemôžete byť pripravení, kým neplníte jeho príkazy. Zdá sa, že niektorí necítia zodpovednosť prinášať desiatky do Pánovej pokladnice. Tomu, ktorý im všetko dal, odopierajú malú časť, o ktorej povedal, že patrí jemu. Vyhovárajú sa, že dávať desiatky nechápu ako svoju povinnosť. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by to tak chápať nemali, okrem toho, že im vlastné ´ja´ zastiera zrak." (EGW, Signs of the Times, 1.8.1892)
1. Ako rozumieš slovám "poznať Boha"? Vieme, že máme milovať Boha; dokonca je to príkaz.(5 Moj 6,5; Mar 12,30) Ako to spolu súvisí? Môže niekto milovať Boha bez toho, aby ho najprv poznal?
2. Napíš zoznam vecí, ktoré môžu zapríčiniť, že sa niekto ocitne medzi pochabými pannami. Ktoré bežné pozemské veci nám môžu zabrániť byť pripravení?
Čas plynie. Pokiaľ ide o naplnenie našej nádeje, musíme bdieť, pretože sa "určite splní". (Hab 2,3) Podobenstvo o desiatich pannách nám pomáha uvedomiť si, že pri čakaní niet času na záhaľku, lebo je potrebné pripraviť sa. Ježiš nás vyzýva: "Zostaňte verní svojej nádeji a bdejte!"