Biblické úlohy
Biblické úlohy
Biblia hovorí, že máme živú nádej - pretože máme živého Spasiteľa, ktorý vylial svoju krv za naše hriechy. Bol vzkriesený a teraz, ako náš živý Zástupca, stojí pred Otcom v nebi.
Živá nádej! Túto nádej nám dáva Boh prostredníctvom Ježiša Krista. Nie je to len hmlistá filozofická nádej, o ktorej radi snívame alebo abstraktná predstava, ktorá nemá nijaký praktický dopad.
Mnohé náboženstvá s nádejou experimentujú. Snažia sa dať odpovede na ťažké otázky o živote, vysvetliť zmysel, účel a najmä dôvod, prečo pokračovať v zápasoch, ktoré so sebou život prináša. Ktorý iný náboženský systém má však takého Boha, ktorý prichádza k svojim deťom v ich podobe, žije medzi nimi, zomiera ich rukami, pyká za ich hriechy a potom im vo veľkom dare spasenia a vzkriesenia ponúka nádej na večný život?
To je dôvod, prečo je adventná nádej nazvaná živou nádejou - dáva nám istotu stálej Božej prítomnosti v našom živote a je zárukou budúceho života s ním, keď príde. V tomto týždni sa na nádej pozrieme očami niekoho, kto ju poznal veľmi dobre - apoštola Petra.
Petrove slová sú podstatou evanjelia, základom Božej lásky k nám - teda aj našej veľkej nádeje. Túto nádej nemáme zo seba alebo preto, že by sme my po nej túžili. Dostávame ju výlučne z Božieho "veľkého milosrdenstva".
Nasledujúci verš hovorí, že Božie milosrdenstvo spôsobilo naše "znovuzrodenie". To je veľmi dôležité, pretože sám Ježiš jasne povedal, že my sa musíme "narodiť znovu". (Ján 3,3) Peter tu ukazuje, že nové narodenie je niečo, čo Boh robí pre nás. Nemôžeme to urobiť sami, ako sa nemôžeme ani spasiť sami. Znovuzrodenie nás vedie k "živej nádeji".
Tento verš upriamuje našu pozornosť na Ježiša, na jeho vzkriesenie z mŕtvych. Máme živú nádej, pretože máme živého Spasiteľa, ktorý nielen zomrel za naše hriechy, ale teraz žije. A keďže on žije, máme nádej, že aj my budeme žiť - teraz a naveky. Naša veľká nádej - živá nádej sa nezakladá na nás, ale na živom Bohu, ktorý je prameňom života a ktorý jediný život udeľuje.
Tento verš dopĺňa myšlienku predchádzajúceho verša. 1 Pet 1,3 hovorí, že vďaka veľkému Božiemu milosrdenstvu sa vzkriesením Ježiša Krista môžeme znovuzrodiť pre živú nádej. Čo to však znamená pre nás osobne? Ako sa táto nádej stane skutočnosťou? Mať lepší život už teraz a potom zomrieť a skončiť ako potrava pre červy? Prevteliť sa do nejakej ďalšej existencie, a potom sa stále znovu a znovu rodiť a zomierať? Na čo upriamuje viera našu pozornosť?
Všade vôkol seba vidíme skazenosť, úpadok a postupný zánik. Druhý termodynamický zákon v podstate učí, že hmotný svet vôkol nás speje každý deň k rozkladu, chaosu a zmätku. To je zákonitosť prírody. Ako veriaci máme našťastie nádej, ktorá nepodlieha zákonom prírody. Máme nádej, ktorá ich presahuje, nádej, ktorá je založená na nadprirodzených činoch nášho Boha, ktorý prevyšuje prirodzený svet, v ktorom sme sa ako padlé bytosti ocitli. Vďaka Ježišovi a tomu, čo pre nás urobil, nám bolo zasľúbené, že môžeme vystúpiť z vlaku, ktorý sa nezadržateľne rúti do záhuby. Máme prísľub doslovného, fyzického tela, ktoré nebude podliehať chorobe, bolesti, smrti a rozkladu.
Azda najkrajšou časťou tohto verša je jeho posledná časť, ktorá hovorí o tom, čo máme odložené v nebi. Vďaka Božiemu milosrdenstvu sme boli znovuzrodení pre živú nádej (prostredníctvom vzkriesenia Ježiša Krista), ktorá nás privádza k dedičstvu večného života - dedičstvu, ktoré máme odložené alebo zaistené v nebesiach. Na tomto svete neexistuje banka ani trezor, ktoré by nám mohli zaručiť takú bezpečnosť. Pretože tu ide o dedičstvo večného života, čo je absolútne najdôležitejšie vlastníctvo, aké môže niekto mať, nie div, že Pán nám ho odložil na takom bezpečnom mieste.
Naše dedičstvo je v nebi, pretože Ježiš - naša spravodlivosť, náš Spasiteľ a náš Vykupiteľ je v nebi. Svoje spasenie, nádej a všetko ostatné nachádzame iba v ňom. Dokonalou poslušnosťou všetkým Otcovým prikázaniam dosiahol vo svojom živote dokonalú spravodlivosť. Po smrti, ktorú podstúpil namiesto nás (keď niesol všetky naše hriechy), vystúpil do neba, kde teraz predkladá Otcovi svoju dokonalú spravodlivosť za nás. Naše dedičstvo je v nebi, pretože On je v nebi, ten Jediný, v ktorom máme zasľúbené "nepominuteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo". Naša nádej je živá, lebo máme živého Zástupcu, ktorý stojí pred Otcom namiesto nás a predkladá zásluhy svojej dokonalej spravodlivosti za nás. Naše dedičstvo je isté, pretože spočíva na Ježišovi a na tom, čo pre nás urobil. Ak sa vierou pevne držíme Ježiša, naše dedičstvo je také isté, ako sú isté Božie zasľúbenia.
Aj keď sa naša nádej viaže k nebu a k Ježišovi, nášmu Spasiteľovi a Veľkňazovi, tu na zemi, kde sa odohráva veľký spor, stále zápasíme. Niekedy sa nám naše problémy a starosti môžu zdať neprekonateľné. Obavy zo straty zamestnania, finančné ťažkosti, vojna, rodinná kríza, narušené vzťahy, zdravotné problémy, strata blízkeho človeka - to všetko so sebou prináša bolesť a smútok. Peter na to pamätal. Keď hovorí o veľkej nádeji, ktorú máme v nebi, prechádza k niektorým bezprostredným problémom tu na zemi.
Peter tu nehovorí, že všetky skúšky prichádzajú od Boha, aby sa prečistila naša viera. Najdôležitejšia v kresťanskom živote je naša odpoveď na skúšky, ktoré prichádzajú, nech sú akékoľvek. Ak sa vo viere pevne držíme svojho Pána, nech sa stane čokoľvek, máme krásnu nádej, ktorá siaha za obzor toho, čo nám tento život prináša.
Peter ďalej píše: "Nevideli ste ho, a predsa ho milujete. Ani teraz ho nevidíte, ale veriac v neho radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery - spasenie duší." (1 Pet 1,8.9) Po zmienke o problémoch a skúškach sa Peter opäť sústreďuje na Krista a nádej, ktorú v ňom veriaci môžu mať, bez ohľadu na to, v akej situácii sa teraz nachádzajú.
Prečo? Kvôli zasľúbeniu o spasení. Prežívame radosť, pretože si uvedomujeme, že Boh nás zachraňuje, že práve teraz napĺňa svoje zasľúbenia a že blahoslavená nádej sa raz stane slávnou skutočnosťou.
Nie je to nejaký pocit prechodného vzrušenia, ale hlboko zakorenená radosť, ktorá si je úplne istá cieľom svojej nádeje. Známa pieseň to vyjadruje takto:
"Tá krásna nádej v srdci blaží nás..."
Bez ohľadu na to, čo Kristus pre nás urobil, bez ohľadu na dokonalosť jeho obete, spasenie prichádza na základe nášho vlastného rozhodnutia. Prijmeme ho, alebo ho odmietneme? Rozhodnúť sa musí každý sám. Keďže toto rozhodnutie prebieha v našej mysli, nie div, že Peter zdôrazňuje potrebu ovládať svoje myšlienky.
Peter tu doslovne hovorí, že táto milosť je "(pri)nesená vám", čo znamená, že už teraz sú účastníkmi tejto Božej milosti. Peter ďalej hovorí o kresťanskom živote ako vzrastajúcom uvedomovaní si prítomnosti Ježiša Krista a prehlbujúcom sa priateľstve, ktoré prevyšuje najtesnejšie pozemské zväzky. Život a dielo Spasiteľa budú Božiemu dieťaťu stále viac a viac zjavované, až kým nenastane konečné "zjavenie" pri druhom príchode. Vtedy budú v pokore a s úctou naňho hľadieť tí, ktorí ho poznávali už v tomto živote.
Peter nám preto radí, aby sme sa zamerali na Božiu milosť k nám, ktorá má byť základom našich skutkov a pohnútok. Prostredníctvom Božej milosti vlastne žijeme, prijímame jeho spasenie, očakávame a tešíme sa na večný život. Keď sa Ježiš zjaví pri druhom príchode, táto milosť sa naplní v premene smrteľného na nesmrteľné a porušiteľného na neporušiteľné.
"Len Kristova moc môže spôsobiť v srdci a mysli zmenu, ktorú musia prežiť všetci, ktorí s ním budú žiť novým životom v nebeskom kráľovstve. ´Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo,´ povedal Spasiteľ. (Ján 3,3) Náboženstvo, ktoré pochádza od Boha, je jediné náboženstvo, ktoré môže priviesť k Bohu. Aby mu človek slúžil správnym spôsobom, musí sa narodiť z Ducha Božieho. To ho privedie k bdelosti, očistí srdce, obnoví myseľ a obdarí nás novými schopnosťami ako Boha poznávať a milovať. Budeme ochotní poslúchať všetky jeho požiadavky. To je pravá bohoslužba." (CD 37)
"´Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný.´ (1 Kor 13,12) Láska a záujmy, ktoré vložil do srdca sám Boh, nájdu na novej zemi to najlepšie uplatnenie. Čisté spoločenstvo so svätými bytosťami, pokojný život s Božími anjelmi a vernými všetkých čias... a posvätené putá, ktoré budú spájať nebeskú a pozemskú rodinu, to všetko bude prispievať ku šťastiu vykúpených." (AH 548.549)
"Bude tam hudba a zaznejú tam piesne - taká hudba a také piesne, aké, s výnimkou Božích videní, žiadne smrteľné ucho a myseľ nikdy ani netušili." (VYCH 261)
"Na novej zemi sa budú rozvíjať všetky naše sily a schopnosti. Boží ľud bude môcť uskutočňovať najveľkolepejšie plány, najvznešenejšie túžby a dosahovať najvyššie ciele. Stále bude čo prekonávať, obdivovať a poznávať. Stále tam bude dostatok možností pre ďalší rozvoj telesných, duševných aj duchovných schopností." (AH 549)
Čo znamená podľa tvojho názoru narodiť sa znovu? Akú úlohu zohráva znovuzrodenie v kresťanskej skúsenosti? Môže byť bez neho človek skutočným kresťanom?
Naša nádej je reálna, prisľúbená samým Bohom. Táto nádej pôsobí v živote skutočnú zmenu. Môžeme sa na ňu odvolať v každej situácii. Ak sme prijali Ježiša, sme znovuzrodení pre živú nádej, ktorá je veľmi dôležitá. Keď prežívame radosť alebo smútok, Božia nádej zostáva stále zdrojom povzbudenia a dáva našej ceste životom ten správny smer.