V názve našej cirkvi máme slovo adventista. Vyjadruje náš cieľ a našu motiváciu, ba aj zmysel našej existencie, pretože zvestuje našu vieru v skorý príchod Ježiša Krista.
V minulej úlohe sme hovorili, že základ pre našu nádej položil Ježiš svojím dielom pri prvom príchode. Tým si vlastne pripravil cestu pre to, čo urobí pri svojom druhom príchode. K tomu sa upriamuje naša nádej. Bez nej môžeme pozatvárať naše modlitebne, prestať hlásať naše posolstvo. Načo vôbec patriť k nejakej cirkvi?
Druhý príchod je stredobodom našej nádeje. Udržať ju živú v cirkvi aj v našom osobnom živote si však vyžaduje ustavičnú snahu a pozornosť, pretože starosti a potreby tohto života pôsobia ako burina, ktorá ju chce udusiť.
Tento týždeň budeme študovať texty vyjadrujúce nádej, ktorú máme v Ježišovi. Pomôžu nám pochopiť, prečo sa jej potrebujeme držať, a to i napriek stresom a napätiu, v ktorom žijeme. Bez tejto konkrétnej nádeje nemáme vlastne žiadnu nádej.
Istý mladý muž, zničený životom, zvažoval svoje možnosti. Pretože sa mu nič nedarilo, zostávalo mu jediné - skočiť z Eiffelovej veže. Tak rýchlo by bolo po všetkom. Vyriešili by sa všetky jeho problémy. A predsa váhal. Ani nie tak zo strachu pred smrťou, ale preto, že uprostred všetkých svojich trápení a problémov mu ešte stále zostával malý záblesk nádeje - možno je nejaký Boh, ktorý nielen existuje, ale ktorý ho miluje a stará sa oň. A táto nádej mu nedovolila skočiť.
Tento bývalý mladý agnostik je dnes adventistickým kazateľom, ktorý sa o túto nádej delí so svetom.
Naša nádej sa zakladá jedine na Bohu. Nie je spoliehaním sa na niečo alebo niekoho iného, pretože to niečo alebo niekto nám môžu ponúknuť len to, čo je dočasné a pominuteľné. Jedine Boh nám môže ponúknuť večnú nádej, ktorú čas neoslabí, ba naopak. Nádej Starej a Novej zmluvy je podstatou našej viery v Boha. Veriť v Boha, o ktorom hovorí Biblia, znamená mať nádej. Aký význam by mala viera, keby neviedla k nádeji? Žiadny. Viera a nádej, aj keď to nie je to isté, sú si veľmi blízke. Jedno nás privádza k druhému. Je ťažké predstaviť si vieru bez nádeje alebo nádej bez viery.
"Druhý príchod Ježiša Krista je absolútne nevyhnutnou pravdou v biblickom učení o vykúpení. Bez jeho slávneho návratu by Božie dielo zostalo navždy nedokončené. Jadrom spasenia pokiaľ ide o minulosť je Kristus na kríži; jadrom spasenia pokiaľ ide o budúcnosť je Kristus prichádzajúci v sláve." (George Eldon Ladd)
Niet pochýb o tom, že najväčšou nádejou kresťanov je prísľub druhého príchodu. Druhý príchod, a všetko čo s ním súvisí, je nádejou a konečným cieľom všetkého, čomu veríme. Až pri druhom príchode bude naša viera úplne a definitívne obhájená. Až potom všetko, čo sme prežili, vytrpeli a čomu sme verili, prinesie svoje ovocie. Až potom sa všetky naše nádeje definitívne a navždy stanú skutočnosťou. Dovtedy nám zostáva len nádej.
Rovnako ako "viera je podstatou toho, v čo dúfame a zdôvodnením toho, čo nevidíme" (Žid 11,1), aj svoju nádej upierame k niečomu, čo sami pre seba urobiť nemôžeme. To je veľmi dôležitý bod. Napriek všetkým metódam o tom, ako sa svojpomocne zdokonaľovať, výsledok je ten, že našou najväčšou nádejou zostáva niečo, čo je úplne mimo nás, niečo, čo ani nevidíme. Je to vo večnom Bohu, ktorý je nielen naším Stvoriteľom, ale aj naším Vykupiteľom - je to Ježiš. Naša nádej spočíva v jeho diele vykúpenia, ktoré bude zavŕšené pri druhom príchode, keď sa všetko to, o čom Pavel v Rim 8,18-23 hovorí, naplní.
Ak máte slovník slovenského jazyka, pozrite si definíciu nádeje. Obsahuje slovo ´očakávanie´, ktoré súvisí s budúcnosťou. Správne chápanie významu slova nádej predpokladá túžbu po niečom, čo ešte nemáme, a čo očakávame, pretože to chceme mať. Práve o tom Pavel hovorí: Ešte nemáme to, po čom túžime (keby sme to už mali, nepotrebovali by sme nádej), ale môžeme v to dúfať. Táto nádej nám pomáha ísť vpred a drží nás nad hladinou. Hebrejský výraz pre nádej obsahuje tú istú myšlienku - to, čo čakáme v budúcnosti.
V týchto niekoľkých veršoch Pavel hovorí o ďalšom prvku nádeje, ktorá sa nezakladá na nás, ale jedine na smrti a vzkriesení Ježiša Krista. Táto nádej sa nesústreďuje na to, čo my urobíme, ale jedine na dokonalé skutky Ježiša Krista, ktoré sú nám vierou pripočítané. Všimni si uvedené poradie: (1) svojimi bezbožnými skutkami a vo svojom zmýšľaní sme boli Božími nepriateľmi; (2) vďaka Ježišovi a jeho smrti, my - hriešne a nesväté bytosti, sme boli zmierení so svätým Bohom; (3) pred Bohom sme teraz predstavení ako "nevinní a bezúhonní"; (4) táto nádej je našou nádejou, kým jej veríme. Pri druhom slávnom príchode sa táto nádej naplní.
Tu je jasne ukázaná nádej, ktorú máme v Ježišovi. Bez ohľadu na našu poslušnosť a poctivý život, nikto z nás nemôže stáť pred Bohom ako nevinný a bezúhonný. To je dôvod, prečo máme Ježiša. On nás vďaka svojmu životu a smrti oblečie do čistého rúcha svojej spravodlivosti, ktoré je naozaj "bez poškvrny a bez úhony". Vierou je táto spravodlivosť pripísaná aj nám. Je preto dôvod mať nádej!
Sme adventisti siedmeho dňa. Svojím menom zvestujeme, že veríme v skorý návrat Ježiša Krista. Len keď si človek uvedomí, čoho všetkého sa Kristov návrat dotýka, môže pochopiť dôležitosť tejto pravdy, a to nielen pre kresťanov, ale pre každú ľudskú bytosť, živú aj mŕtvu. Kde by sme bez nej boli? Akú nádej by sme mali? Sotva si to dokážeme predstaviť.
Význam náuky o druhom príchode je pre adventistov siedmeho dňa kľúčový. Pre naše hnutie je to najdôležitejšia pravda, otázka života a smrti.
"Adventisti siedmeho dňa sa zaväzujú veriť a hlásať bezprostrednú blízkosť druhého príchodu Ježiša Krista. Keby sme sa z akéhokoľvek dôvodu zriekli tejto pravdy alebo ju prestali s istotou zvestovať, zničili by sme sami seba. Keby sme či už otvorene alebo tajne popreli blízkosť návratu nášho Pána, sami by sme si spôsobili zánik.
Veľkolepé hnutie očakávajúce druhý advent bolo založené na presvedčení, ktorého sa naši priekopníci odhodlane a neoblomne držali - že dlho očakávaný návrat Ježiša Krista je veľmi blízko. Bez tohto presvedčenia by nebolo žiadneho adventného hnutia ani žiadnych adventistov siedmeho dňa...
Viera v bezprostrednú blízkosť druhého príchodu Ježiša Krista je dôvod a základ našej existencie... Ak neveríme, že Kristov druhý príchod je predo dverami, nepatríme k adventnému hnutiu. Ak sa tejto viery nedržíme, nemáme tu dnes čo robiť." (Arthur S. Maxwell)
1. Môžu mať adventisti nádej bez nádeje na druhý príchod? Keby nebol druhý príchod, v čo by sme dúfali? Aký zmysel by mala naša viera? Aký dôvod by sme mali na to, aby sme boli adventistami, alebo aspoň kresťanmi, keby sme nemali túto nádej?
2. Adventná nádej je to isté, ako mať nádej v Ježiša. Prečo? Prečo to, čo Ježiš urobil pri svojom prvom príchode nám dáva nádej pokiaľ ide o druhý príchod?
Ježiš ako naša nádej je nádejou večného života, ktorý nám prostredníctvom neho bude daný. Jeho smrťou a vzkriesením pri prvom príchode je nám zasľúbený večný život a sláva pri jeho druhom príchode.