Biblické úlohy
Biblické úlohy
Podľa gréckej mytológie bohovia odsúdili Sizyfa tlačiť kameň na vrchol hory, odkiaľ vlastnou váhou opäť spadol nadol. Sizyfos ho musel znovu vytlačiť hore, no kameň sa opäť skotúľal dolu. To sa opakovalo znovu a znovu a vlastne sa opakuje stále. Príbeh o Sizyfovi nám chce povedať, že neexistuje horší trest než zbytočná námaha.
Niekoľko tisícročí po tom, čo tento príbeh vznikol, Francúz Albert Camus napísal malé dielo s názvom ´Mýtus o Sizyfovi´. V tejto knihe, ktorá bola napísaná počas druhej svetovej vojny, použil Sizyfa ako metaforu ľudskej existencie. Vzhľadom na to, že život nemá žiaden zmysel, Camus kladie otázku: Oplatí sa žiť? Ak sa všetka naša energia, úsilie a nadšenie v živote podobajú Sizyfovej daromnej námahe, načo sa trápiť?
Camus vychádza z predpokladu, že ak neexistuje Boh, potom tento život so svojím trápením, skúškami, zložitosťou a absurditou je všetko, čo máme a čo sme - a preto je nezmyselný. Celá naša podstata je obsiahnutá a ohraničená našou smrteľnosťou. Ničím ju neprekročíme a nijako sa z nej nevymaníme. Náš život má svoj koniec - rozložíme sa na prach. Aký to má teda všetko zmysel? Zrejme nie príliš veľký.
Camus však nebol jediným človekom, ktorý si uvedomoval márnosť ľudského života. Stáročia pred ním Žid menom Pavel povedal v podstate to isté: Ak neexistuje niečo viac ako tento život, ktorý ukončí smrť, potom je všetko zbytočné. Ak Kristus opäť nepríde a nevzkriesi nás z hrobu k nesmrteľnosti, potom všetko, čomu sme verili a v čo sme dúfali je, ako povedal, "márne". (1 Kor 15,17)
Obaja, Pavel aj Camus, pochopili podstatu problému: Aký zmysel má tento krátky úsek existencie nazývaný ľudský život? Rozdiel bol v tom, že Camus nemal nijakú nádej, kým Pavel ju mal. Camus (aspoň v čase, keď túto esej písal) nepoznal Krista, kým Pavel ho poznal. To je dôvod, prečo aj v tomto svete smrti a utrpenia jeho spisy (podobne ako diela ostatných pisateľov Biblie) oplývajú úžasným optimizmom a nádejou.
Tento štvrťrok upriamime svoj pohľad na nádej, ktorá nespočíva v nás samých alebo na niečom, čo môžeme sami urobiť, ale je založená na Ježišovi Kristovi, ktorý "seba samého vydal za naše hriechy". (Gal 1,4) Jeho život a smrť pri jeho prvom príchode sú našou istotou vzkriesenia a večnosti pri jeho druhom príchode. Ako s istotou vieme, že Ježiš prišiel a zomrel za naše hriechy pri prvom príchode, môžeme mať istotu aj o tom, že sa vráti a zhromaždí tých, za ktorých zomrel.
S touto nádejou sa s nami podelil br. Jonathan Gallagher, ktorý pri Generálnej konferencii pracuje v oddelení pre styk s verejnosťou a náboženskú slobodu. Dúfame, že napriek ťažkostiam, s ktorými sa v tomto živote neraz stretávame, vďaka Kristovmu zmiereniu na kríži a nádeji, ktorú nám to prináša, naša námaha a zápasy, na rozdiel od úbohého Sizyfa, nemusia byť márne.
Od začiatku adventného hnutia sme s radosťou hovorili o nádeji, ktorá je obsiahnutá v samotnom slove adventista: "Buďte vždy pripravení dať odpoveď každému, kto by vás žiadal o zdôvodnenie nádeje, ktorá je vo vás." (1 Pet 3,15) Základom našej nádeje je Ježiš. Jeho smrť je zárukou, že príde druhýkrát a spasí tých, za ktorých zaplatil takú vysokú cenu.
Drahá krv Ježiša Krista je zárukou našej nádeje, ku ktorej sme povolaní, živej nádeje, ktorá je nepodmienená, pretože nespočíva v nás, ale v Ježišovi.. Naša nádej spočíva na tom, ktorý prišiel "do svojho vlastného" (Ján 1,11), zomrel za naše hriechy, bol "vzkriesený pre naše ospravedlnenie" (Rim 4,25) a ktorý sa vráti na nebeských oblakoch, aby zhromaždil svojich vyvolených. (Mat 24,31)
V tejto úlohe budeme uvažovať o živej adventnej nádeji - nádeji na jeho príchod - keď nás raz a navždy vezme z tohto hriešneho sveta. Nebude to ani tak dogmatické štúdium ako pohľad na to, ako túto nádej prežívame v praktickom živote. Budeme uvažovať o tom, čo adventná nádej znamená, aký má význam pre vieru, ako odpovedá na otázky a dáva nám v súčasnosti pocit istoty. Zamyslíme sa aj nad tým, ako by táto nádej mala ovplyvniť náš život a naše vzťahy - k iným, k zboru, aj k tým, s ktorými sa o túto nádej delíme.
Našou túžbou je, aby ste prostredníctvom tohto štúdia lepšie poznali úžasného Boha nádeje, ktorý tak miloval tento svet, že dal Ježiša - obraz jeho podstaty (Žid 1,3) - ako výkupné za nás. Poznať Boha znamená milovať ho a milovať Boha znamená prežívať jeho spásnu milosť, ktorá vedie k nádeji. Táto nádej prevyšuje všetko, čo si naša padlá ľudská myseľ dokáže predstaviť.
"Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?" (Rim 8,32)
Čo z toho, čo nám z lásky dal, by mohlo byť vzácnejšie než adventná nádej?