Biblické úlohy
Biblické úlohy
Budú mojím ľudom. "Preto teraz takto vraví Hospodin, Boh Izraela, tomuto mestu, o ktorom vy hovoríte: Vydané je do rúk babylonského kráľa mečom, hladom a morom: Ajhľa, ja ich zhromaždím zo všetkých krajín, do ktorých som ich zahnal vo svojom hneve, vo svojej prchkosti a vo svojom veľkom rozhorčení, a navrátim ich na toto miesto a usadím ich v bezpečí. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. A dám im jedno srdce a jeden spôsob života, aby sa ma báli po všetky časy pre ich dobro a pre dobro ich synov po nich. Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem dobre činiť a dám im do srdca bázeň predo mnou, aby neodstúpili odo mňa. Radovať sa budem z nich, keď im budem dobre činiť a zasadím ich do tejto zeme s vernosťou z celého srdca a z celej duše." (Jer 32,36-41, SEvP)
1. Čo bolo základom Joziášových reforiem?
2. Aký význam majú tieto dva aspekty pre našu vieru dnes?
3. Ako skončil Joziáš?
4. Kto vládol po ňom?
5. Čo bolo jadrom posolstva prorokov k národu?
6. Je ich posolstvo k nám dnes odlišné?
7. S akým posolstvom prichádza napokon Boh k svojmu ľudu?
Podľa Josepha Flávia, židovského historika z 1. storočia po Kristovi, Joziáš bol mužom najznamenitejšej povahy. Bol od prirodzenosti čestný a jeho vzorom v každej oblasti života bol Dávid. (Starožitnosti, kniha X, str. iv.) Aj keď neúnavne a verne usiloval o oživenie duchovného života v Judsku, Ellen Whiteová napísala, že si jasne uvedomoval, že Judsko má len malú nádej uniknúť konečnej záhube (pozri PK 214.215).
Joziáš sa v snahe o oživenie sústredil na dve veci (okrem odstránenia pohanských praktík): na zákon a na službu vo svätyni. Svätyňová služba je v podstate modelom plánu spaseniu - evanjeliom Ježiša Krista. Skrátka, Joziáš sa pri svojej obnove zameral na zákon a na evanjelium, čo je naozaj základom každej pravej viery a bohoslužby.
Záznam o Joziášovej smrti vo vojne proti Nechovi, egyptskému kráľovi, je v knihe Paralipomenon oveľa podrobnejší ako v knihe Kráľov. Necho sa spojil s Asýriou proti Babylončanom, ktorí sa rozpínali smerom na západ a čoskoro mohli predstavovať hrozbu pre samotný Egypt. Judsko sa geograficky nachádzalo medzi Babylonom a Egyptom. Podľa Jeremiáša vznikla v Palestíne silná proegyptská strana. Boje medzi touto a probabylonskou stranou rozdelili národ, čoho dôsledkom bolo zajatie a zničenie Jeruzalema Babylončanmi.
Politická a vojenská situácia krajiny sa za vlády Joziáša veľmi zmenila. Mocný asýrsky národ na severe, ktorý asi pred sto rokmi dobyl izraelský národ a ukončil existenciu severného kráľovstva, sa rozpadol, čo aspoň na chvíľu uľahčilo Joziášovi uskutočňovanie reforiem v Judsku. No súčasne s rozpadom Asýrie rástla moc Babylončanov. Je to pravdaže ten Babylon, ktorý nakoniec zničil južné kráľovstvo a jeho elitu odvliekol do zajatia. Táto situácia tvorí pozadie knihy proroka Daniela.
Onedlho po Joziášovej smrti sa opona za národom spustila. Nasledovali po ňom ešte títo štyria králi:
1. Joachaz (2 Par 36,2.3)
2. Eljakim (36,4-8)
3. Jehojakim (36,9.10)
4. Cedekiáš (36,11-14)
Uvedené verše hovoria samy za seba.
Uvedené dva verše sú možno najsmutnejšie v celej Biblii, pretože nezachytávajú len príbeh južného kráľovstva, ale celkovú drámu veľkého sporu, začínajúc Luciferom v nebi a končiac zánikom súčasného sveta.
Ellen Whiteová o počiatku veľkého sporu napísala: "Boh vo svojom veľkom milosrdenstve dlho znášal Luciferovo správanie. Nezosadil ho z jeho vysokého postavenia okamžite, keď prvýkrát prejavil nespokojnosť, ba ani vtedy nie, keď Lucifer začal medzi anjelmi šíriť svoje lživé dôvody. Ešte dlho ho trpel v nebi. Opätovne mu ponúkol odpustenie pod podmienkou, že svoju chybu uzná a podriadi sa. Boh vynaložil úsilie, aké môže prejaviť len nekonečná láska a múdrosť, aby ho presvedčil, že koná nesprávne. Dovtedy v nebi nikto nepoznal nespokojnosť." (VSV 357)
Všimni si princíp: Stvoriteľ prosí, ponúka milosť a odpustenie stvoreniu, ktoré touto ponukou opovrhuje. Ako často sa tento scenár opakuje aj na tejto zemi.
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
Akokoľvek smutný bol údel Judska, Hospodin ich nikdy neprestal, či už ako národ, alebo ako jednotlivcov, naliehavo vyzývať k pokániu. Izaiáš, ktorý pôsobil za vlády "Uziáša, Jotama, Achaza a Ezechiáša, judských kráľov" (Iz 1,1), prichádzal za ľudom s tými najnaliehavejšími výzvami, aby zanechali márnosti, neužitočné a prázdne veci, ktoré ich viedli do záhuby.
Jeho slová v 55,1.2 vyjadrujú podstatu tohto posolstva: Prečo zápasíte a ťažko pracujete, aby ste získali to, čo vás nemôže uspokojiť a naplniť vaše základné potreby? Všetky tieto potreby môže naplniť len Boh, a to do tej miery, ako mu to vy dovolíte. Či žijete v 7. storočí pred Kr. v Judsku, alebo v 21. storočí na Slovensku, hlavný problém medzi ľudstvom a jeho Stvoriteľom zostáva ten istý.
____________________________
____________________________
____________________________
Keď Ježiš, ktorého Rimania klincami pribili k drevu, visel na kríži, prosil: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia". (Luk 23,34) Inými slovami, napriek všetkému, čo títo ľudia urobili - pohŕdali jeho slovami, odmietli jeho učenie, vysmievali sa jeho poslom a napokon ho teraz ukrižovali, jeho jedinou túžbou bolo, aby bolo týmto hriešnikom odpustené.
Stáročia sa stretávame s tým, že niektorí komentátori tvrdia, že Boh Novej zmluvy, ktorý sa nám zjavil v osobe Ježiša Krista, je iný; je vľúdnejší, láskavejší, viac odpúšťajúci než "zamračený, sťažujúci sa a vyhrážajúci sa Boh Starej zmluvy".
Keď však čítame verše, ako napríklad u Jer 32,36-44, stretávame sa aj v Starej zmluve s rovnako súcitným Bohom. Je to ten istý Boh, ktorý prosil o odpustenie pre tých, čo naňho útočili, keď visel na kríži.
Trinásť týždňov sme týždeň čo týždeň čítali o kráľoch, ktorí "robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových", dopúšťali sa jednej ohavnosti za druhou, pohŕdali Božím varovaním, odmietali jeho učenie a posmievali sa jeho poslom. Preto je krásne, že napokon môžeme čítať verše, v ktorých Boh, slovami ktorého pohŕdali, učenie ktorého odmietali a ktorého poslom sa vysmievali, im ešte stále ponúka zasľúbenie o nádeji, obnove a uzdravení.
Všetko, čo musíme urobiť, je hľadieť na Ježiša, vidieť jeho ochotu uzdraviť, odpustiť a obnoviť tých, ktorí sú ochotní prijať, čo im ponúka - a všetko sa zrazu zmení k lepšiemu...
Posolstvo kníh Kráľov a Paralipomenon nespočíva v odpadnutí a hriechoch Božieho ľudu. Chcú nám ukázať súcit, odpustenie a milosrdenstvo Pána Boha, ktorý nás miluje napriek našim hriechom, a to tak veľmi, že nemôže mlčať, keď vidí ako hriech ubližuje tým, ktorých miluje.
Keď Nabuchodonozor v roku 605 pred Kr. porazil v boji o Karkemiš Necha, bol to zvrat v prospech Babylončanov. Kniha proroka Jeremiáša opisuje zápas pro a protiegyptských síl v Judsku. Jeremiáš, inšpirovaný Bohom, jasne povedal, že víťazom bude Babylon; Egypt ich nezachráni. (Jer 2,36)
Posledné roky judského kráľovstva sú poznačené pretrvávajúcim odpadnutím a vnútornými politickými zápasmi, ktoré napokon viedli k babylonskému zajatiu.
"Počas prvých rokov Jojákimovej vlády sa prejavili viaceré náznaky blížiacej sa pohromy. Slovo Hospodinovo, ktoré hlásali proroci, sa malo čoskoro naplniť. Asýrska ríša na severe, ktorá si dlho udržiavala prevahu, nebude naďalej vládnuť národom. Čoskoro utrpí rozhodujúcu ranu aj Egypt na juhu, na ktorého moc sa júdsky kráľ márne spolieha. Východ celkom nečakane prekvapila nová svetová veľmoc - Babylon - ríša, ktorá rýchlo zatienila všetky ostatné národy." (PK 226)
1. Aké posolstvo nám chce Boh odovzdať z dejín židovského národa od dní Šalamúna až po babylonské zajatie? Inak povedané, prečo to Boh nechal zaznamenať, zachovať a zaradiť do Biblie?
2. V prvých kapitolách kníh Kráľov a Paralipomenon zohráva dôležitú úlohu chrám. Stavba a posvätenie chrámu je takmer všetko, čo máme v týchto knihách zaznamenané z raného obdobia Šalamúnovej vlády. Je zaujímavé, že dej kníh sa končí zničením chrámu. (2 Par 36,18.19) Táto sága sa začína posvätením chrámu a končí sa jeho zničením. Aký v tom vidíš zmysel? Čo by to malo hovoriť dnes nám, viera ktorých je úzko spätá so službou a chrámom v nebi? (pozri Žid 8,1-6)