Biblické úlohy
Biblické úlohy
S Judskom sme sa rozlúčili v 9. úlohe. Skončili sme pri posledných dňoch kráľa Ezechiáša, keď národ čelil ničivej sile Asýrčanov, ktorí spustošili krajinu ich izraelských "bratov" na severe. No vďaka mocnému zásahu Hospodina bol Jeruzalem ušetrený a Asýrčania odtiahli domov porazení. Po tomto zázračnom víťazstve sa na Ezechiáša pozerali ako na "hrdinu", pretože "bol potom povznesený pred očami všetkých národov". (2 Par 32,23) Podobne ako mnohí jeho predchodcovia, ani Ezechiáš sa nevedel dobre vyrovnať s bohatstvom, mocou a prestížou, čo mu nepomohlo z duchovnej stránky. Tento problém sa jasne ukázal počas návštevy vyslancov z Babylona. Nanešťastie, ako to u kráľov často býva, jeho duchovné prehry priniesli ničivé následky celému národu.
1. Kto nastúpil na trón po smrti Ezechiášovej? Ktoré hriechy so sebou priniesol?
2. Ktoré udalosti ho viedli k pokániu?
3. Ako mohol Hospodin odpustiť také zlo?
4. Čo sa stalo za vlády Joziáša?
5. Ako reagoval na nájdenie knihy zákona?
6. Čo nám hovorí o dôležitosti Biblie pre vieru jeho reakcia?
Po smrti Ezechiáša nastúpil na trón v Judsku jeho syn Manasses. Mal vtedy dvanásť rokov. Kraľoval 55 rokov, čo je jedna z najdlhších vlád v dejinách národa. Aby ste si vedeli predstaviť, ako dlho to bolo, skúste si spomenúť, kto bol pred 55 rokmi vaším prezidentom.
Jeden z dôvodov, prečo Manasses narobil toľko zla, bol možno jeho vek. Ezechiáš, jeho otec, bol ku koncu svojej vlády negatívne ovplyvnený bohatstvom, mocou a prestížou. Mladý Manasses vyrastal na dvore svojho otca, ktorý sa vzdialil od Hospodina. Je preto veľmi pravdepodobné, že jeho duchovný štart nebol najlepší. Ak toto bolo tou pravou príčinou, potom je to mocným svedectvom o tom, aký význam má vplyv rodičov na deti.
Len pri málo kráľoch nachádzame taký desivý záznam ako pri Manassesovi. Podľa starovekých židovských zdrojov Manasses pridal k svojim hriechom aj to, že dal rozkaz rozpíliť Izaiáša na polovicu (pisateľ listu Židom 11,37 zrejme naráža na čas, keď Izaiáš hovoril o verných, ktorí boli rozpílení).
"A Hospodin hovoril Manassesovi a jeho ľudu, ale nepozorovali." (v. 10) Ako často sa tieto slová rôznym spôsobom opakovali nielen v dejinách židovského národa, ale aj v cirkevných dejinách. Od Edenu až po konečný zánik Babylonu sa Boh neustále prihováral k svojmu ľudu; ale oni ho neposlúchali. A čo my, ako jednotlivci alebo ako cirkev? Prehovára Boh aj k nám? Ak áno, čo nám hovorí? Je to niečo úplne iné, než čo povedal Eve, obyvateľom sveta za dní Noacha, Abraháma, Mojžiša, Izraela, ranej cirkvi alebo cirkvi posledných dní? Počúvame ho ochotnejšie ako tí, čo boli pred nami?
________________________________________________
________________________________________________
Pán Boh potrestal Manassesa za jeho odpadnutie. V 2 Par 33,10-13 si prečítaj, ako sa to stalo. O tejto udalosti existujú zaujímavé historické správy. Asýrski králi Esarhaddon (681- 669 pred Kr.) a Ašurbanipal (669 - 627 pred Kr.) uvádzajú Manassesa v zozname kráľov západnej Ázie, ktorí boli ich vazalmi. Náš Biblický komentár poznamenáva, že "asýrske reliéfne maľby znázorňujú významné osobnosti ako otrokov, ktorí boli odvádzaní pripútaní za pery alebo za nosné dierky". (3BC 305) (Iz 37,29; Ám 4,2) Medzi tými, čo boli odvádzaní pripútaní za nos, bol možno aj judský kráľ Manasses, vládca Božieho vyvoleného ľudu. Nepochybne, ak predtým nebol ochotný poslúchať, teraz, ak nič viac, určite počúval veľmi pozorne.
Snáď jedinou vecou, ktorá nás prekvapuje a udivuje viac než schopnosť človeka konať zlo, je, že Boh môže a chce nám toto zlo odpustiť. A ešte viac nás udivuje, že Boh nielen môže odpustiť naše hriechy, ale on to chce urobiť, a to bez ohľadu na to, čoho sme sa my, alebo ktokoľvek iný, dopustili. Pán Boh nám chce odpustiť, uzdraviť nás, navrátiť nás k sebe, a tak nás ušetriť od konečného a definitívneho následku hriechu - večnej záhuby.
Ak na kríži Ježiš zomrel za hriechy celého sveta, potom sú v tom zahrnuté aj Manassesove hriechy. Jeho hriechy boli oveľa horšie než len to, že si urobil obraz nejakého zvieraťa a klaňal sa mu. Okrem toho, že obetoval svojich synov a pálil ich na oltári, "nevinnej krvi navylieval Manasses veľmi mnoho, takže ňou naplnil Jeruzalem..." (2 Kráľ 21,16) Manasses nebol len modlár, ale aj vrah.
A predsa, bez ohľadu na okolnosti, ktoré uňho vyvolali pokánie, Manassesovi bolo odpustené. (2 Par 33,13)
Po smrti Manassesovej nastúpil na trón jeho syn Amon, ktorý kraľoval dva roky; potom bol svojimi služobníkmi zavraždený. Po ňom sa stal v Judsku kráľom jeho syn Joziáš, keď mal osem rokov.
Kapitola začína slovami, že robil to, čo je spravodlivé v očiach Hospodinových a "neuchýlil sa ani napravo ani naľavo". (2 Par 34,2) Je to zaujímavé vyjadrenie. Keby sme ho použili dnes, neznamenalo by to, že Joziáš nebol teologicky ani príliš vľavo, ani príliš vpravo? Nech je presný význam tejto frázy akýkoľvek, naznačuje stály, nezmenený smer a vyváženosť v činoch.
Verše 3 - 7 opisujú niektoré kroky, ktoré Joziáš urobil, aby odstránil falošnú bohoslužbu. Nielen rozbil niektoré modly a obrazy, ale roztĺkol ich na prach.
V 2 Par 34,8-28 si prečítaj príbeh o kňazovi, ktorý pri oprave chrámu našiel "knihu zákona Hospodinovho, vydaného skrze Mojžiša". (v. 14) Je viac než pravdepodobné, že to bola kniha Deuteronomium (5 Moj).
Všimni si, ako reagoval Joziáš na slová tejto knihy. (v. 19) Prečo bol taký rozrušený? Napokon, stalo sa to v osemnástom roku jeho vlády (v. 8), desať rokov potom, ako začal uskutočňovať svoje reformy a čistiť Judsko a Jeruzalem od modiel.
Odpoveď môžeme nájsť v slovách prorokyne Huldy. (v. 23-25) Čo hovorí o tomto ľude? Inými slovami: Aj keď kráľ vykonal určité reformy a zmena bola navonok viditeľná, srdcia ľudí zostali nezmenené.
Táto kapitola nám predkladá ďalší obraz z mozaiky Joziášovho života a reforiem, ktoré vykonal. Na rozdiel od knihy Paralipomenon zmieňujúcej sa o reformách, ktoré Joziáš urobil pred nájdením knihy zákona, 2 Kráľ zaraďuje všetky reformy až po tejto udalosti. Obe správy sa však zhodujú v tom, že zákon bol Joziášovi prečítaný v osemnástom roku jeho kraľovania, a tak je viac než pravdepodobné, že reformy spomínané v 2 Par 34 začal uskutočňovať predtým, ako bol nájdený zákon (fakt, ktorý sa v knihe Kráľov nespomína). Len čo sa našla kniha zákona, oživenie a reformácia začali byť oveľa úprimnejšie a naliehavejšie.
Pisateľ druhej knihy Kráľov uvádza, že Manasses provokoval Hospodina k hnevu. (2 Kráľ 21,6) Po zopakovaní podmienok zmluvy uzavretej s Dávidom autor hovorí, že Manasses tieto podmienky nielen ignoroval, ale v skutočnosti navádzal ľud, "aby robili zlé a horšie ako národy, ktoré zahladil Hospodin". (v. 7 - 9) Robil "horšie od všetkého toho, čo robili Amoreji, ktorí boli pred ním". (v. 11) K verným nasledovníkom Hospodina bol veľmi krutý. (v. 16) Židovský historik Josephus Flávius hovorí, že Manasses "barbarsky vyvraždil všetkých spravodlivých medzi Hebrejmi; neušetril ani prorokov, pretože každý deň zabil niektorého z nich". (Židovské starožitnosti, kniha X, iii)
"Pri rozsiahlych opravách podľa plánu kráľa Joziáša na záchranu posvätnej stavby veľkňaz Chilkija našiel stratený rukopis v chráme, ktorý ako vzácny zvitok odovzdal učenému pisárovi Šáfanovi. Ten ho po prečítaní odniesol kráľovi a rozpovedal mu, ako sa kniha našla.
Joziáš bol hlboko dojatý, keď počul prvýkrát čítať napomenutia a výstrahy zaznamenané v tomto rukopise. Nikdy predtým si neuvedomil, ako jednoducho a jasne predložil Hospodin Izraelcom ´život i smrť, požehnanie i kliatbu´ (5 Moj 30,19) a ako často ich napomínal, aby sa rozhodli ísť cestou života, a tak sa stali chválou na zemi, požehnaním pre všetky národy. Mojžiš napomínal Izraelcov: ´Buďte mocní a udatní, nebojte sa, ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča s tebou; nenechá a neopustí ťa!´ (5 Moj 31,6)" (PK 211)
1. Prečítaj si 2 Kráľ 21,9. Tento verš hovorí, že Manasses zviedol národ na zlé. Hebrejský výraz vyjadruje: "spôsobil, aby hrešili (robili zlé)". Vieme však, že i ľud sám je zodpovedný za to, čo robí. Diskutujte o tom, kde sú hranice osobnej zodpovednosti.
2. Ak veríme, že vierou v Ježiša sú nám odpustené naše hriechy, ako potom vysvetlíme, že aj Manassesovi, ktorý žil dávno pred Ježišom, mohli byť odpustené hriechy? Čo nám to hovorí o možnosti spasenia pre tých, ktorí ešte nepočuli o Ježišovi?