Biblické úlohy
Biblické úlohy
Posledné dni dynastie Omriho. Naše štúdium, pokiaľ ide o izraelské kráľovstvo na severe, sme prerušili pri nešťastnej vojne proti Rámot-Gileádu (853 pred Kr.), v ktorej bol Achab zabitý a Jozafat (vďaka Božej milosti) len-len že unikol živý. V tomto týždni sa vrátime na sever a priblížime si vládu Achaba a tých, ktorí nasledovali po ňom: Achaziáša, jeho syna, Joráma, Achaziášovho brata (posledný z rodu Omriho, ktorý sedel na izraelskom tróne), a Jehua, ktorý sa zmocnil trónu vojenským prevratom, ako to Boh predpovedal. Zastavíme sa tiež pri posledných "pozemských" dňoch proroka Eliáša, ktorý je významnou osobnosťou nielen Starej, ale aj Novej zmluvy.
1. Ako sa postarala Jezábel o to, aby Nábotova vinica patrila Achabovi?
2. Aké to malo dôsledky?
3. Kto bol Achaziáš a akú rozhodujúcu, pritom však bežnú, chybu urobil?
4. Prečo mala Eliášova služba taký veľký význam?
5. Aké ponaučenie si môžeme vziať z Eliášovho života a jeho posledných dní na zemi?
6. Ako skončila dynastia Omriho?
7. Prečo bola Jehuova náprava taká drastická a prečo Boh súhlasil s tým, čo urobil Jehu s domom Achabovým?
Zdá sa, že aj po stretnutí s Eliášom na hore Karmel sa izraelskému kráľovi Achabovi celkom darilo. Dvakrát porazil sýrske vojsko, čo mu zrejme pomohlo i po ekonomickej stránke. Za kraľovania Achaba patril Izrael nakrátko medzi tie najsilnejšie malé národy na západ od asýrskej veľmoci. Dobré časy však netrvali dlho a ani nemohli dlho trvať s takým vodcom, akým bol Achab.
Dočítaj si zvyšok 21. kapitoly. Všimni si, čo povedal Eliáš, keď stál pred Achabom: "...pretože si sa zapredal činiť to, čo sa nepáči Hospodinu". (v. 20) Tento výrok naznačuje, že kráľ vedel, čo je správne, ale pre určitú odmenu upustil od svojich zásad. Verš 25 opakuje tú istú myšlienku a dodáva, že to robil preto, lebo ho "zvádzala Jezábeľ, jeho manželka".
To všetko nám pomáha vysvetliť, čo sa stalo ďalej. Keď bol nad Achabom vyrieknutý takýto rozsudok, "roztrhol svoje rúcho a vzal smútočnú vrecovinu na svoje telo a postil sa, líhal na vrecovine a chodil krotký". Očividne to nerobil len navonok. Jeho pokánie bolo úprimné, pretože Boh povedal Eliášovi: "Či si videl, že sa ponížil Achab predo mnou? Pretože sa ponížil pred mojou tvárou, neuvediem toho zlého za jeho dní; za dní jeho syna uvediem to zlé na jeho dom." (v. 29)
Prvá kapitola druhej knihy Kráľov hovorí o Achaziášovi, ktorý nastúpil na trón po smrti svojho otca Achaba. Jeho prosba (v. 2) ukazuje, že aj keď Hospodinovi nasledovníci dosiahli v Izraeli nejedno víťazstvo, pohanstvo tým vôbec neustúpilo. Kráľ, ktorý sa nachádza v ťažkej situácii, hľadá pomoc u pohanských božstiev.
______________________________________________
Prečítaj si, čo sa stalo, keď Achaziáš poslal vojakov za Eliášom. (2 Kráľ 1,9-18) Oheň zostúpil z neba a pohltil nie obete, ale viac ako sto mužov. Keď potom prišla tretia skupina vojakov, veliteľ prosil za životy všetkých (musel počuť, čo sa stalo s tými, ktorí prišli pred ním a nechcel, aby ich postihol rovnaký údel). Aj keď Biblia nehovorí, prečo musia byť niektoré udalosti také drastické, v tomto prípade, ktorý sa podobá udalostiam na Karmeli, tým mala byť zrejme pred Achaziášom posilnená moc živého Boha; alebo Eliášovi dodaná odvaha zísť dolu a postaviť sa pred vojakov (veď napokon niečoho podobného sa vôbec nemusel báť).
Kresťanský skladateľ Rich Mullins napísal pieseň ´Keď budem odchádzať, chcem odísť ako Eliáš.
Kto by nechcel vystúpiť do neba na ohnivých koňoch a vozoch? Nebolo by zlé odísť takýmto veľkolepým a dramatickým spôsobom.
Eliáš - z ničoho nič sa zjaví a varuje mocného kráľa. (1 Kráľ 17,1) Eliáš - jeho modlitby a naliehavé prosby k Bohu zachránili dieťa od smrti. (1 Kráľ 17,18-22) Eliáš - kto priviedol na Karmeli svojím pohľadom do rozpakov 850 pohanských prorokov a zvíťazil? (1 Kráľ 18) Eliáš - kto utekal v smrteľnom strachu pred hnevom nazlostenej kráľovnej? (1 Kráľ 19,4) Eliáš - kto privolal oheň od Boha, ktorý pohltil jeho nepriateľov? (2 Kráľ 1,10-12) Eliáš - jedna z významných postáv Starej zmluvy.
Eliáš však nie je len postavou Starej zmluvy. Zmieňuje sa o ňom Ježiš. (Mat 11,14; 17,12; Mar 9,11) Jeho meno je spomínané v každom evanjeliu. (Mat 27,47; Mar 9,5; Luk 9,8; Ján 1,21) Pavel ho uvádza ako príklad (Rim 11,2), podobne aj Jakub. (Jak 5,17)
Eliáš bol taký výnimočný, že len on a Mojžiš sa nachádzajú v Novej zmluve. (Mat 17,1-4)
Všimni si, v akej súvislosti hovoria o Eliášovi Pavel a Jakub. Pavel píše: "Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako sa sťažuje Bohu na Izrael? ´Pane, pozabíjali tvojich prorokov, tvoje oltáre zbúrali, a ostal som len ja sám - a striehnu na môj život.´ Ale čo mu odpovedá Boh? ´Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli koleno pred Baálom.´" (Rim 11,2-4) Jakub napísal: "Eliáš bol taký človek ako my. Ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala svoju úrodu." (Jak 5,17.18)
V oboch prípadoch sa poukazuje na Eliášovu ľudskú stránku. U Pavla čítame, že zastrašený Eliáš si myslí, že on jediný zostal verným nasledovníkom Hospodinovým. Za tento svoj postoj bol pokarhaný. Jakub jednoducho pripomína, aký boj viedol Eliáš sám so sebou. Niečo podobné prežívame aj my. Obe tieto zmienky nám pomáhajú pozerať sa na tohto veľkého proroka ako na človeka.
Po smrti Achaziáša nastúpil na trón jeho brat Jorám. Bol to posledný kráľ dynastie Omriho. Nie je nijakým prekvapením, že Jorám "robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových" (2 Kráľ 3,2), a to až do tej miery, že prorok Elizeus dal podnet na prípravu vojenského prevratu. Jorám bol zosadený a trón prevzal veliteľ sprisahaneckého vojska.
"Tak sa dostáva k moci dynastia Jehua. Jehu vládol v rokoch 841 - 814 pred Kr. Zrušil uctievanie Bála do tej miery, ako len mohol. Elizeus ho pochválil za túto jeho spravodlivú horlivosť a Jehu dostal zasľúbenie, že jeho potomkovia ´až do štvrtého pokolenia budú sedieť na izraelskom tróne´. (2 Kráľ 10,30) Podľa toho vládla jeho dynastia nad krajinou asi 90 rokov, čo je takmer polovica času existencie Izraela. No Jehu neskoncoval s uctievaním teľaťa, ktoré zaviedol Jeroboám, v dôsledku čoho bola jeho reforma pokladaná za neúplnú. (2 Kráľ 10,31)" (Siegfried H. Horn)
Po prečítaní týchto veršov by bol možno niekto v pokušení povedať, že všetko toto krviprelievanie by sme mali pripísať Jehuovej prehnanej horlivosti. Prečítajme si však, čo povedal Hospodin Jehuovi po vykonaní všetkých týchto "reforiem": "Pretože si dobre vykonal to, čo je spravodlivé v mojich očiach, že si vykonal domu Achabovmu všetko, čo bolo v mojom srdci, budú ti sedieť synovia štyroch pokolení na tróne Izraelovom." (v. 30) Text hovorí celkom jasne, že Hospodin súhlasil s tým, čo Jehu vykonal domu Achabovmu. Ako tomu máme rozumieť? Môžeme to vôbec pochopiť, keď žijeme o tisíce rokov neskôr, v úplne odlišnej kultúre, pričom nemáme k dispozícii ani všetky potrebné fakty?
"Eliášovo posolstvo. V tejto dobe, práve pred druhým príchodom Ježiša Krista na nebeských oblakoch, Boh volá mužov, ktorí pripravia ľud, aby obstál v ten veľký deň Pánov. V týchto posledných dňoch sa bude konať dielo, aké konal Ján. Prostredníctvom zvolených nástrojov Pán posiela svojmu ľudu posolstvo. Bude dbať na všetky výstrahy a napomenutia, ktoré posiela. Posolstvo, ktoré predchádzalo Kristovmu verejnému pôsobeniu, znelo: Kajajte sa, publikáni a hriešnici; kajajte sa, farizeji a sadukaji, pretože Božie kráľovstvo je blízko. Naše posolstvo nemá byť posolstvom pokoja a bezpečia. Ako ľud, ktorý verí v Kristov skorý návrat, máme niesť jasné posolstvo: ´Priprav sa na stretnutie so svojím Bohom´." (4BC 1184)
"Naše posolstvo musí byť také priame, aké bolo Jánovo. Karhal kráľov za ich neprávosti. Hoci riskoval vlastný život, nedovolil, aby pravda na jeho perách bola oslabená. Aj my musíme konať svoje dielo v tejto dobe tak verne." (4BC 1184)
"Boh povolal Jehúa, aby usmrtil Jezábel a vykynožil celý Achábov rod. Robil to z lásky k tým, ktorí mravne ochabli. Trestajúca Božia prozreteľnosť odstránila Baalových kňazov a ašéry aj s ich pohanskými oltármi. Hospodin vo svojej múdrosti predvídal, že odstránením pokušenia mnohí zabudnú na modloslužbu a obrátia sa k živému Bohu; preto dopustil, aby Izraelcov stíhala jedna pohroma za druhou. Príčinou týchto súdov bolo predsa len Božie milosrdenstvo. Keď tresty splnili svoj účel, Hospodin sa zľutoval nad tými, ktorí ho úprimne hľadali." (PK 137)
1. Ako nám uvedený citát z knihy Proroci a králi pomáha nájsť odpovede na niektoré ťažké otázky z časti na štvrtok? Súčasne, aké otázky v nás vyvoláva?
2. "Jehu nepozoroval na to, aby chodil v zákone Hospodina, Boha Izraelovho, celým svojím srdcom, neodstúpil od hriechov Jeroboáma, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael." (2 Kráľ 10,31) Tento verš nasleduje hneď potom, ako ho Boh pochválil za to, že vyhubill dom Achabov. Sloveso, použité v hebrejčine pre "pozorovať", sa v hebrejskom origináli bežne používa v súvise s tým, že Izrael "pozoroval", aby konal vôľu Božiu. Napriek tomu, aký horlivý bol Jehu, pokiaľ ide o súd nad Achabovým domom, mal aj niektoré slabé miesta. Čo sa z toho môžeme naučiť? Ospravedlňuje Boh naše slabé miesta, alebo napriek tomu s nami spolupracuje?