Amaziáš, Uziáš a Jotám. V poslednej úlohe sme opustili Judsko pri smrti Joasa, ktorý sa stal kráľom ešte ako chlapec, no neskôr odišiel od Hospodina. V posteli ho zabili jeho vlastní služobníci potom, čo ležal ranený od sýrskych útočníkov. (2 Par 24,23-25) Ďalším kráľom sa stal Amaziáš, ktorý robil to, čo je spravodlivé v očiach Hospodinových, "lenže nie celým srdcom". (2 Par 25,2) Vyvraždil síce tisícky pohanov, no potom sa klaňal ich bohom. (v. 5-16) Po jeho smrti (790 pred Kr.) kraľoval 42 rokov Uziáš. Roky jeho vlády v Jeruzaleme boli vcelku prosperujúce. Jeho vlastná pýcha ho však viedla k tomu, že vošiel do chrámu a kadil (čo podľa zákona nesmel robiť). Za to ho postihol bezprostredný Boží súd vo forme malomocenstva. ( 2 Par 26) Po ňom nastúpil na trón Jotám, ktorý "zmocnel, lebo upravil svoje cesty pred Hospodinom, svojím Bohom". (2 Par 27,6) Po jeho smrti vládol Achaz, jeho syn, ktorý nebol verný Hospodinovi (2 Par 28) a po ňom Ezechiáš. Vládou týchto posledných dvoch kráľov sa budeme zaoberať v tejto úlohe.
1. V čom spočíval Achazov problém?
2. Aká bola situácia v Judsku, keď začal kraľovať Ezechiáš?
3. Ktoré prvky mali rozhodujúcu úlohu v obnove, ktorú začal konať?
4. Akú rolu pri tom zohrávalo správne chápanie evanjelia?
Po kráľoch, ktorých by sme mohli považovať za najhorších, trpelo Judsko 16 rokov pod vládou Achaza, ktorý priviedol národ "do tých najhorších pomerov, aké kedy v judskom kráľovstve boli." (PK 172)
Keď bolo Judsko napadnuté koalíciou Izraela a Sýrie - čo poznáme pod pojmom sýrsko-efraimská vojna - Achaz hľadal pomoc u Asýrčanov, a to napriek tomu, že prorok Izaiáš mu oznámil, že tento útok proti nemu nebude úspešný. (pozri Iz 7,1-9)
Judsko prijalo vojenskú pomoc, no za akú cenu? Kráľ, pravdepodobne motivovaný Asýrčanmi, zavádza (vnáša) asýrske pohanské náboženstvo priamo do chrámu - dokonca upravuje jeho vnútrajšok, aby ho prispôsobil bohoslužbe asýrskym bohom. Nakoniec roztĺkol "nádoby domu Božieho", zamkol chrám a postavil si oltáre v rôznych častiach mesta. (2 Par 28,24.25)
Keď nastúpil na trón Ezechiáš, všade boli zjavné ničivé dôsledky vlády jeho otca. "Kráľ niekoľkými slovami výstižne zhodnotil situáciu, v ktorej sa ocitli: zatvorený chrám, prerušená bohoslužba, ohavná modloslužba v uliciach mesta i v celom kráľovstve, množstvo odpadlíkov, ktorí mohli verejne stáť na Božej strane, keby boli našli v popredných júdskych mužoch dobrý príklad a oporu. Ďalej to bol úpadok kráľovstva a strata vážnosti u okolitých národov." (PK 177)
Prečítaj si Ezechiášove slová: "Lebo naši otcovia hrešili dopúšťajúc sa nevernosti a robili to, čo je zlé v očiach Hospodina nášho Boha, a opustili ho a odvrátiac svoju tvár od príbytku Hospodinovho obrátili mu chrbát. Ba ešte aj zamkli dvere dvorany a zahasili lampy a kadiva nekadili ani neobetovali zápalnej obeti v svätyni Bohu Izraelovmu." (2 Par 29,6.7)
Nič nesvedčí o ich odpadnutí viac než to, že zamkli dvere chrámu. Stavba, ktorú založil sám Boh, miesto, kde sa zjavoval svojmu ľudu, kde ho mali oslavovať a poznávať ako Stvoriteľa a Vykupiteľa. Miesto, kde vládne a na ktoré sústredil svoje dielo spásy - to všetko obyvatelia Judska zjavne zavrhli. To svedčí o tom, ako hlboko padli.
K tomu, čo Ezechiáš urobil a čo bolo správne v očiach Hospodinových, patrí aj to, že "odstránil výšiny". (2 Kráľ 18,4) Je to zaujímavé najmä preto, že predošlí králi, medzi ktorými boli aj dobrí králi, tieto výšiny neodstránili. Existuje veľa špekulácií, pokiaľ ide o presný zmysel výšin. Zdá sa však, že ide o oltáre na uctievanie pohanských bohov podľa vzoru kanaánskeho náboženstva. Ezechiáš je prvý judský kráľ, o ktorom je zmienka, že ich odstránil, čo svedčí o vážnosti, s akou sa pustil do reformy.
Ezechiáš nielen obnovil pravú bohoslužbu, ale nestrácal čas a odstránil všetky zlé praktiky. Bol si zrejme vedomý toho, že nezáleží len na tom, koľko dobrých vecí zavedie a koľko správnych obradov a tradícií bude zachovávať, pretože existencia hriešnych praktík by mohla napokon všetko otráviť a zmariť.
Jednou z prvých Ezechiášových reforiem bola obnova slávenia sviatkov Veľkej noci, čo národ zanedbával už veľmi dlho. Táto kapitola v skutočnosti predstavuje prvú písomnú zmienku o Veľkej noci od dní Jozuu.
Prečítaj si 2 Par 30,14-20. Všimni si, čo Ezechiáš povedal v súvislosti s tými, ktorí jedli veľkonočného baránka skôr, ako sa obradne očistili. "Dobrotivý Hospodine, odpusť každému, kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina." (v. 18.19) Aké nádherné vyjadrenie evanjelia: Boh odpustí tým, ktorí, aj keď zhrešili, predsa len pripravujú svoje srdcia, aby hľadali Hospodina.
Je zvláštne, že tieto slová boli vyslovené počas Veľkej noci, jedného zo starozmluvných sviatkov, ktorý najzreteľnejšie predstavoval spasenie vierou prostredníctvom krvi Baránka. Tí, čo nemali žiadne zásluhy, a preto sa na seba vôbec nemohli spoliehať, sa mohli len ponížiť pred Pánom a hľadať ho vo viere, v pokore a pokání.
Judsko, na čele s kráľom Ezechiášom, sa ocitlo v nezávideniahodnej situácii. Po rokoch platenia daní Asýrčanom, pod nadvládou ktorých bolo, sa Ezechiáš rozhodol vzoprieť sa a spojiť sa s Egyptom, a to napriek tomu, že ho prorok Izaiáš pred takouto politikou varoval. Asýrčania, za vlády Senacheriba, vtrhli do Izraela, zničili ho a spustošili. Keď však asýrske vojská zaklopali na dvere Judska (a nerobili to zdvorilým spôsobom), Ezechiáš zmenil svoj názor a poslal im, čo si žiadali. Senacheribovi to však nestačilo - žiadal úplnú kapituláciu, no Ezechiáš to odmietol urobiť. (Šlo pravdepodobne o dve asýrske invázie, aj keď je ťažké v biblickom texte určiť, kde sa prvá končí a druhá začína.) Pri jednom z týchto útokov poslali Asýrčania list, ktorým upozorňovali obyvateľov Judska, aby nepočúvali Ezechiášove sľuby o tom, že ich Boh zachráni.
Podľa všetkého vtrhla Asýria do Judska dvakrát, s odstupom asi 25 rokov. Záznamy o prvej invázii, ktorá bola v roku 701 pred Kr., nachádzame v dejinách (pozri 2BC 955). Bližšie informácie podáva Ellen Whiteová v knihe Proroci a králi (180.181.187-196); v súvislosti s týmto príbehom hovorí o dvoch odlišných udalostiach. Biblický záznam spája tieto dve udalosti pravdepodobne preto, že sa zameriava na to, ako Boh tento problém vyriešil, a nie na jeho chronologickú stránku.
1. O tých, ktorí jedli veľkonočného baránka bez toho, aby boli obradne očistení, Biblický komentár hovorí: "Aj keď nebolo urobené všetko presne podľa litery zákona, pretože okolnosti tomu bránili, duch zákona bol zachovaný. Boh je múdry a jeho skutoční sluhovia sú ľudia rozvážni a rozumní. Každý, kto sa zapojí do diela Pánovho, zistí, že okolnosti ho niekedy privedú do extrémnej situácie, kedy striktné dodržanie litery zákona musí vystriedať úsudok a rozum. Nejde o žiadne ospravedlňovanie povoľnosti, ale o situáciu, keď sa naliehavé prípady musia riešiť tak, ako si to okolnosti vyžadujú." (3BC 294) Súhlasíš s týmto výrokom? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?
2. Všimni si, že asýrsky kráľ chce v ľuďoch vyvolať pochybnosti o Bohu. Stretávame sa s podobnými útokmi aj dnes? Čo je našou jedinou obranou? Všimni si tiež, ako chcel oddeliť ľud od jeho kráľa a Boha. Nepokúša sa o to satan aj v našom prípade, len oveľa zákernejším spôsobom?
3. Pavel napísal: "Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, keďže ste nekvaseným chlebom; veď Kristus, náš veľkonočný Baránok, bol obetovaný." (1 Kor 5,7) V súvislosti s týmto textom premýšľaj o tom, ako slávil Veľkú noc kráľ Ezechiáš. (2 Par 30) Čo to znamená vyčistiť starý kvas? Súvisí to s celkovou obnovou a reformáciou?