Biblické úlohy
Biblické úlohy
Jehorám, Achaziáš, Atália a Joas - tragédia hriechov (priestupkov, chýb). Táto úloha, začínajúc Jehorámom a končiac Joasom, pokrýva časové rozpätie asi 58 rokov. Zvláštne na nej nie je to, že všetci títo králi boli viac alebo menej zlí, ale to, že sa o ich slabých stránkach hovorí tak otvorene a jasne. Na vtedajšom Blízkom východe to nebolo bežná prax. Kronikári na kráľovských dvoroch dbali na to (aj keď nie vždy), aby chyby ich mocných a svätých panovníkov zostali utajené.
Medzi Židmi to tak nebolo. Začínajúc Jehorámom, ktorý "robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových" (2 Par 21,6), až po Joasa, ktorý síce začal celkom dobre, no posledný záznam o ňom je dosť smutný (usmrtil syna muža, ktorý mu dopomohol k trónu), sa v tomto týždni dočítame o - vojnách, prevratoch, vražde, odpadnutí a palácových intrigách, príležitostne spestrených oživením a reformáciou. Časy sa veľmi nezmenili, však?
1. V čom spočíval Jehorámov negatívny vplyv?
2. Ako sa dostala Atália na trón?
3. Čo sa rozhodla urobiť s Dávidovým domom?
4. Ako bola napokon porazená?
5. Aké reformy chcel v Judsku zaviesť Jehojada?
6. Ako je možné, že niekto taký, ako Joas, začne vládnuť tak dobre, ale skončí tak zle?
Vo 4. verši tejto kapitoly je zaznamenaný prvý čin Jehoráma, prvorodeného syna dobrého kráľa Jozafata, ktorý sa stal novým judským kráľom a predkom Ježiša, Mesiáša. Tým, že zabil všetkých svojich bratov a každého, kto by mohol nejakým spôsobom ohrozovať jeho vládu, mladý Jehorám ukázal, že akýkoľvek nedostatok v duchovnej oblasti nahradí šikovnosťou v politike. Boží vyvolený národ, pretože sa rozhodol mať kráľa, žne smutné následky tohto svojho rozhodnutia.
Zvyšok Jehorámovho kraľovania, ako je zaznamenaný v 2 Par 21, sa nesie v znamení jeho prvých krokov. Určitá narážka na jednu z príčin jeho hroznej vlády sa nachádza v 6. verši - oženil sa s dcérou Achaba a Jezábel. Je viac než pravdepodobné, že toto manželstvo pripravil pred rokmi jeho otec, aby upevnil politické zväzky s Izraelom (pozri 2 Par 18,1; 21,5.6). Je to ideálny príklad, ako i dobrí ľudia žnú strašné následky svojich chýb.
Súčasní čitatelia Biblie majú často problém s podobnými veršami. Ide o slovné spojenie "Hospodin zbije" ("Hospodin ťa bude biť"). Neraz je to len spôsob, akým biblický pisateľ vyjadruje prirodzené následky neposlušnosti, aj keď sú tam i neklamné príklady Božieho priameho trestajúceho zásahu. (pozri 1 Moj 7) Inými slovami, zlo nemusí byť nevyhnutne priamym výsledkom Božieho nadprirodzeného konania, aj keď to tak biblickí pisatelia často vyjadrujú. Prípady môžu byť rôzne, princíp zostáva ten istý: Neposlušnosť prináša skazu. Stretávame sa s tým v celej Biblii znovu a znovu, najmä však v príbehoch kníh Kráľov a Paralipomenon.
Po smutnej a tragickej vláde Jehoráma v Judsku (854 - 841 pred Kr.) kraľoval jeho syn Achaziáš. Po roku panovania bol však zabitý. (2 Par 22,2.9)
V súvislosti s Achaziášom nie je ani taká dôležitá jeho vláda, ale to, čo nasledovalo po nej - kraľovanie Atálie, matky Achaziášovej, manželky Jehorámovej a dcéry Achaba a Jezábel. Podľa textu Atáliu tak rozzúrilo to, čo sa stalo s jej kráľovskou rodinou v Izraeli, že sa rozhodla urobiť to isté s kráľovskou rodinou v Judsku. A takmer sa jej to podarilo.
V Izraeli nastal mocenský boj sprevádzaný vraždením a intrigami. Situácia sa ešte viac vyhrotila.
V 2 Sam 7,25.26 čítame, že Boh sľúbil Dávidovi, že upevní jeho dom naveky, pretože z jeho rodu sa narodí Mesiáš. 1 Moj 49,10 dodáva, že to bude z pokolenia Júdovho. Keby sa však Atálii podarilo vyvraždiť "všetko kráľovské semä domu Júdovho" (2 Par 22,10), Dávidov rod by tým bol vyhubený. Potom by to znamenalo, že proroctvá o tom, že Ježiš bude pochádzať z rodu Dávidovho, by sa nenaplnili.
"Pri tomto hromadnom krvipreliatí boli povraždení všetci Dávidovi potomkovia, prípadní následníci trónu, okrem Joáša." (PK 115)
Po Achaziášovej smrti sa trónu zmocnila jeho matka, pohanka Atália, ktorá kraľovala šesť rokov. Nebola ani len vzdialeným príbuzným kráľa Dávida; jej šesťročná vláda bola jediným prerušením priamej línie Dávidovho kráľovského rodu v Judsku.
V 2 Par 23,16 čítame: "Vtedy učinil Jehojada zmluvu medzi sebou, medzi všetkým ľudom a medzi kráľom, aby boli ľudom Hospodinovým." Je zrejmé, že pokiaľ ide o návrat ľudu späť k Bohu, Jehojada to myslel úprimne. Chcel, aby boli "ľudom Hospodinovým". Čo to znamená, že mali byť "ľudom Hospodinovým"? Je pochopiteľné, že toto pomenovanie nie je niečo, čo sa dedí alebo získava pokrvne. Keby to tak bolo, Jehojada by nemusel ľudu pripomínať, aby obnovil svoju zmluvu s Bohom.
Podľa biblických správ Joas po 23 rokoch kraľovania vyhlásil, že chrám, poškvrnený synmi Atálie, potrebuje opravu. Všimni si, čo kráľ povedal: "...povolal kráľ Joas kňaza Jehojadu aj iných kňazov a povedal im: Prečo neopravujete trhlín domu Božieho? Preto teraz už neberte peňazí od svojich známych, ale ich dávajte na opravu trhlín domu." (2 Kráľ 12,7)
1. ´Peniaze za posvätné veci´ (z posvätných darov) (2 Kráľ 12,4) - peniaze od tých, ktorí boli zaviazaní Hospodinovi sľubom, alebo od tých, čo zasvätili Hospodinovi nejaké zvieratá alebo vec. (3 Moj 27,2-28)
2. ´Peniaze toho, ktorý ide ta do počtu´ - ktoré podľa odhadu vyrúbia na dušu- (2 Kráľ 12,4), - peniaze, ktoré boli vymerané každému jednotlivcovi. Suma bola pol šekla, či bol človek bohatý, alebo chudobný. (2 Moj 30,13-15)
3. ´Peniaze, ktoré by prišli na srdce niektorého človeka´ (ak sa niekto dobrovoľne rozhodne priniesť) - boli to dobrovoľné dary." (2BC 923)
Azda najpôsobivejším veršom v celej tejto správe je 2 Par 24,10, ktorý hovorí, že "sa radovali všetky kniežatá i všetok ľud". Nepochybne cítili uspokojenie z toho, že sa dobrovoľne stali súčasťou tohto dôležitého diela. Inými slovami, pretože verili v to, čo konali, robili to s radosťou.
V Shakespearovom diele Richard III., mešťan hovorí ´beda´ zemi, ktorej vládne dieťa. V prípade Joasa, ktorý sa stal judským kráľom keď mal sedem rokov, to však nie je pravda. (2 Par 24,1) Jeho prvé roky vlády boli v skutočne lepšie než tie neskoršie.
Biblia nám vysvetľuje prečo. 2 Kráľ 12,2 uvádza: " A Joas robil to, čo je spravodlivé v očiach Hospodinových, po všetky svoje dni, dokiaľ ho vyučoval kňaz Jehojada. " Manželka kňaza Jehojadu, Jehošabať, ukryla dieťa pred vražednými pazúrmi Atálie, a tak vlastne viedla odboj za zvrhnutie jej vlády. Joas bol verný, kým mu radil Jehojada. Keď však Jehojada zomrel, situácia sa zmenila.
Joas bol zrejme človek, ktorý sa dal ľahko ovplyvniť. Niekedy to bolo dobré, inokedy zlé. Ľudia majú byť otvorení voči vplyvu a rade iných; táto otvorenosť však môže byť dvojsečným mečom. Ten istý postoj, ktorý človeku dovolí vypočuť dobrých radcov, mu tiež dovolí vypočuť zlých radcov. Joas je toho výstižným príkladom. Prijať radu je jedna vec; naučiť sa ju prefiltrovať - zistiť, či je dobrá, alebo zlá, to je už druhá vec.
Sotva si vieme predstaviť, ako rýchlo a hlboko môže človek klesnúť, keď je obklopený zlými vplyvmi. Keby Joas jednoducho ignoroval napomínanie Zachariáša, bolo by to zlé. (v. 20) On sa však nezastavil, naopak, rozkázal tohto muža, syna Jehojadovho, ukameňovať k smrti! Ako to mohol urobiť? Všimni si začiatok 21. verša: "vzbúrili sa proti" Zachariášovi. Kto? Určite to boli tie kniežatá, ktoré sa na začiatku prišli pokloniť Joasovi a nahovoriť ho na modlárstvo. Ten istý verš však hovorí, že to bol samotný kráľ, ktorý dal príkaz zabiť proroka. Je to presvedčivý dôkaz, ako veľmi môže zlý vplyv skaziť tých, čo nie sú pevne zakorenení vo viere a poslušnosti.
V knihe Proroci a králi si prečítaj strany 200 - 202; v knihe Veľký spor vekov s. 326 a Zj 14,6.7.
"Požehnania prisľúbené Izraelcom za určitých podmienok platia rovnako pre každý národ i jednotlivcov na zemi." (PK 264) Dnešná cirkev tiež dostala od Boha výsady a požehnania a jej Pán má právo na bohatú úrodu." (KP 235.236)
1. Na Joasovom živote vidíme, akú veľkú moc má vplyv. Nežijeme na pustom ostrove. Naše slová, činy, vystupovanie i tón hlasu - tým všetkým ovplyvňujeme ľudí vôkol seba. Naše skutky môžu doslova pomôcť niekomu k večnému životu, alebo k večnej záhube. Ako dennodenne pamätať na to, že nielen to, čo povieme a čo urobíme, ale aj to, ako to povieme a urobíme, má vplyv na druhých?
2. Prečítaj si 2 Par 24,6. Deje sa tu niečo veľmi zaujímavé. Kráľ Joas vytýka Jehojadovi: "Prečo nevyžaduješ od Levitov, aby doniesli z Judska a z Jeruzalema dávku Mojžiša...?" Z týchto slov sa zdá, akoby kráľ nemal dosť odvahy a rozhodnosti, a Jehojada nebol celkom dôsledný. Čo sa z toho môžeme naučiť o tom, že aj tí najsilnejší mávajú slabé chvíľky a tí najslabší chvíle, kedy sú silní?
3. Musíme byť veľmi opatrní, aký vplyv šírime, a čo nás ovplyvňuje. Čím napĺňame svoju myseľ? S kým sa stretávame? Na čo sa radi pozeráme a o čom radi rozprávame? To všetko nás viac-menej ovplyvňuje. Premýšľaj o tom, čo a ako ťa ovplyvňuje. Nezabudni pritom, že v pozadí sa odohráva veľký spor medzi dobrom a zlom.