Biblické úlohy
Biblické úlohy
Krajina oplývajúca mliekom a medom... a krvou. Severné izraelské kráľovstvo sme opustili po Jeroboámovi, ktorý oddelil Izrael od Judska, urobil dve zlaté teľatá, postavil modly a "páchal horšie od všetkých, ktorí boli pred" ním. (1 Kráľ 14,9) Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Nádab, (910 - 909 pred n. l.) ktorý tiež "robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových." (1 Kráľ 15,26) "A spiknul sa proti nemu Báša" a zabil ho. (15,27.28) Prevzal po ňom vládu, no chodil vo všetkých hriechoch Jeroboáma a spôsobil, že hrešil Izrael. (1 Kráľ 16,2) Po smrti Bášovej (886 pred Kr.) nastúpil na trón jeho syn Éla, ktorého zavraždil Zimri. Ten kraľoval len sedem dní. (16,15) Izraelci, rozvášnení vraždou Élu, sa vzbúrili a pod vedením Omriho, ktorý sa potom stal kráľom, zaútočili na mesto. Zimri sa radšej nechal upáliť k smrti, ako by sa vzdal izraelskej armáde. (1 Kráľ 16,8-20)
Za vlády domu Omriho však kráľovstvo nabralo zlý smer...
1. Aké boli dejiny domu Omriho?
2. Aký druh falošného náboženstva zaviedol Achab v Izraeli?
3. Akú úlohu mal Eliáš?
4. Čo sa dnes môžeme naučiť z toho, čo sa dialo na Karmeli?
Dynastia Omriho vládla v rokoch 885 - 841 pred Kr., teda 44 rokov, čo je asi pätina celej existencie Izraela ako národa.
Charakteristickým znakom tejto dynastie sú slová, ktoré sa opakovali pri každom ďalšom vládcovi: "robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, horšie od všetkých, ktorí boli pred ním." (1 Kráľ 16,30) Najhorší epitaf (náhrobný nápis) je pravdepodobne použitý pri Achabovi: "...ako keby mu to bolo bývalo ešte málo chodiť v hriechoch Jeroboáma..." (1 Kráľ 16,31)
Ako veliteľ izraelskej armády prevzal Omri kráľovstvo po štyroch rokoch boja s Tibnim. Omri je prvý hebrejský kráľ, o ktorom sa zmieňujú mimobiblické archeologické záznamy - "Moábsky kameň" ktorý hovorí, že Omri, kráľ Izraela, utláčal Moábcov mnoho dní, pretože sa Kémoš hneval na krajinu. Omri založil mocnú dynastiu, ktorej hlavným mestom sa stala Samária. Roky po jeho smrti nazývali asýrski vodcovia izraelských kráľov ešte stále "synmi Omriho".
| Meno kráľa | Kto to bol? | Dĺžka jeho vlády |
| Omri | zakladateľ dynastie | 12 rokov |
| Achab | syn Omriho | 22 rokov |
| Achaziáš | syn Achabov | 2 roky |
| Jehorám (Jorám) | syn Achabov | 12 rokov |
Akoby Omri nebol dosť zlý, jeho syn Achab, ktorý nastúpil na trón v roku 874 pred Kr., bol stelesnením zla. Jeho najväčším problémom mu bola manželka, pohanská princezná z Fenície, ktorá rozhodla, že v Izraeli bude vládnuť jej pohanská viera, ku ktorej patrilo i uctievania Bála. Zdá sa, že Achab je šťastný, že jej môže vyhovieť, aj keď mená jeho dvoch synov - Achaziáš, "Hospodin vládne" a Jorám - "Hospodin je vyvýšený" naznačujú, že možno ani nemal v úmysle zameniť uctievanie Hospodina za uctievanie Bála, len to chcel jednoducho spojiť.
Kanaánske náboženstvá patrili v tej dobe medzi najnemravnejšie. Pri obetných obradoch obetovali i ľudí a konali rituály plodnosti. Aby prinútili bohov k činom, ich ctitelia vykonávali sexuálne akty. Bálove svätyne boli preto naplnené mužskými i ženskými návštevníkmi, ktorí sem prichádzali za týmto účelom. "Pod vplyvom Jezábel a jej bezbožných kňazov bol ľud vedený k tomu, že postavené modly predstavujú božstvá, ktoré svojou mystickou mocou ovládajú základy zeme, ohňa a vody." (Conflict and Courage, 204)
"Tým, že si zo svojej krajiny priviedla stovky kultových kňazov Bála a Aštarty, zaviedla obrady kanaánskeho kultového systému, prenasledovala a zabíjala tých, čo uctievali Hospodina, Jezábel vyvolala náboženskú krízu najväčšieho rozsahu. (1 Kráľ 18,4.19) (Siegfried Horn)
Predstav si, že si celkom "úspešným" izraelským kráľom, keď sa zrazu z ničoho nič objaví nejaký sedliacky mladík, postaví sa pred tvoj trón a vyhlási: "Ako že žije Hospodin, Boh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo." (1 Kráľ 17,1) Skôr než sa spamätáš, je preč. Spočiatku si v pokušení myslieť si, že to bol nejaký čudák alebo fanatik (veď povedať, že nebude pršať, len ak na "moje slovo"- je trochu priveľa) - až kým naozaj pršať neprestane a v krajine nenastane hlad.
Meno Eliáš znamená "môj Boh je Hospodin". Toto meno je vzhľadom na zápas, do ktorého Eliáš vstúpil, veľmi výstižné.
Po tom, čo varoval Achaba, dostáva Eliáš príkaz utiecť k potoku Karit, kde má piť vodu z potoka a kde mu budú krkavce (havrany) nosiť potravu. Vodu má teda zaobstaranú prirodzeným spôsobom (z potoka), potravu nadprirodzeným (od krkavcov). Nakoniec potok vysychá, "pretože nebolo dažďa v zemi." (1 Kráľ 17,7) Aj keď potrava od krkavcov bola výborná, ak Eliáš nenájde vodu, čoskoro zomrie.
Náš Boh je Bohom zľutovania, odpustenia a nepredstaviteľnej milosti. Na kríži zaplatil Ježiš Kristus výkupné za hriechy celého sveta. Všetky naše lži, lakomstvo, naša závisť, žiadostivosť, pýcha, naše podvody, sebectvo i všetky naše nečestné myšlienky a činy boli prinesené na kríž. Všetko, čo bolo prinesené ku krížu, aj keď sa nám to možno samo osebe nezdalo až také zlé, uvidíme v pravom svetle a budeme sa vo vedomí vlastnej biedy biť do pŕs. To všetko zapríčinilo smrť Krista na kríži, aby sme nemuseli zomrieť večnou smrťou. Taká je Božia milosť!
V tomto kontexte si všimnite, ako reagovala Jezábel, keď jej Achab rozpovedal, čo sa stalo na vrchu Karmel. Človek by si myslel, že po takom presvedčivom dôkaze moci pravého Boha by sa Jezábel mala v tom lepšom prípade obrátiť, kajať a prosiť o odpustenie Boha, ktorý zničil všetkých jej bohov; alebo aspoň odísť z mesta a nechať Eliáša na pokoji.
Čo sa však stalo?
Dejiny hovoria, že skazenosť a mravná degenerácia obyvateľov východného pobrežia Stredozemného mora nemá v histórii obdobu. Svoje deti posielali do ohňa ako obeť bohu Molochovi. 3 Moj 18 stručne predstavuje morálnu vzburu Kanaáncov. Zvyšok doplní fantázia a poznatky z dejín. Biblia hovorí, že Kanaánci boli takí skazení, že krajina ich "vyvrhla". (3 Moj 18,28) Nie div, že Hospodin tak prísne zakazoval Izraelcom poškvrňovať sa ich náboženstvom.
"Baalovi kňazi s úžasom sledujú obdivuhodný prejav Hospodinovej moci. No napriek svojej porážke a prítomnosti Božej slávy stále nechcú kajúcne vyznať svoje neprávosti. Naďalej chcú byť Baalovými prorokmi. Svojím rozhodnutím dokazujú, že si zaslúžia smrť. V snahe zachrániť kajúcnych Izraelcov pred zvodmi tých, ktorí ich viedli k uctievaniu Baala, Hospodin prikazuje Eliášovi, aby falošných učiteľov pozabíjal. Rozhorčený ľud povstáva proti vodcom, ktorí ich zvádzali do hriechu, a ochotne plní Eliášov príkaz: ´Pochytajte Baalových prorokov, aby žiaden z nich neunikol.´ (1 Kráľ 18,40) Ľud chytá kňazov, vedie ich k potoku Kyšón a tam, skôr než sa skončí deň, ktorým sa začala rozhodná náprava, sú Baalovi služobníci pobití. Ani jeden z nich neunikol." (PK 81.82)
1. Prečítaj si 1 Kráľ 17,8-24. Prečo bola zaznamenaná i táto správa z Eliášovho života? Azda preto, aby sa Eliáš pripravil na skúšku na Karmeli?
2. Báša nastúpil na trón, až keď zavraždil Nádaba. (1 Kráľ 15,25-28) V 1 Kráľ 16,2 Hospodin povedal Jehúovi: "Pretože som ťa povýšil z prachu a dal som ťa za vodcu nad svojím ľudom Izraelom??