Biblické úlohy
Biblické úlohy
Rozdelenie. "Po Šalamúnovej smrti sa jeho kráľovstvo rozdelilo - na judské (juh) a izraelské (sever). Čo sa možno javilo ako silná a jednotná ríša, sa rozpadlo na dve časti. Príčiny nachádzame v samotnej Šalamúnovej vláde. Vonkajšia sláva jeho kráľovstva - prepychové ceremónie na kráľovskom dvore, silné nové pevnosti, mocná armáda, veľké obchody s cudzími národmi - nemohli zakryť skutočnosť, že v čase jeho smrti (asi rok 931 pred Kr.) bola jeho ríša silne narušená." (Siegfried H. Horn)
1. Do akého hriechu upadol židovský národ?
2. Kde si osvojili zlo, ktoré praktizovali?
3. Čo zapríčinilo rozdelenie národa?
4. Akým spôsobom sa Jeroboám na severe snažil udržať si vernosť ľudu?
5. Aké boli niektoré bezprostredné duchovné a politické dôsledky rozdelenia?
6. Ako sa my dnes môžeme poučiť z toho, čo sa stalo po Šalamúnovej smrti?
Vyslovené myšlienky majú svoje dôsledky. Podobne hriech, najmä keď sa ho dopustili tí, čo majú veľké práva a zodpovednosti, podobne ako Šalamún. To, že sa na konci života kajal, je pravdaže dobré; no budúcnosť svojho kráľovstva tým už nijako nezmenil. Proces skazy sa už začal.
Odpovedá nám samotný text: O týchto bohoch sa dozvedeli od okolitých národov. To je jasným a nezvratným dôkazom toho, ako kultúra ovplyvňuje a hubí pravé náboženstvo.
Veľmi dobre si vieme predstaviť, ako svoje počínanie odôvodňovali tí, ktorí medzi Hebrejmi začali zavádzať uctievanie týchto bohov: "Musíme byť moderní. Musíme držať krok s dobou. Musíme napredovať vo viere. Časy sa menia. Nemali by sme byť takí primitívni. Na základe čoho sa domnievame, že my máme monopol na pravdu? Skúsme sa čo najviac k týmto ľuďom priblížiť; to je spôsob, ako ich lepšie zasiahneme."
Po Šalamúnovej smrti vládol jeho syn Rechabeám, ktorého mu porodila amorejská manželka. Keď sa stal kráľom, mal asi štyridsať rokov. Bol zbehlý vo vnútorných záležitostiach kráľovstva. V jeho žilách prúdila krv Šalamúnova. No zdá sa, že nezdedil nič z otcovej múdrosti.
1 Kráľ 12,1 hovorí, že Rechabeám odišiel do Sichema na severe, aby sa tam stal kráľom. Určite to bol akýsi politický ťah, ktorým si chcel získať priazeň kmeňov na severe. No nevyšlo mu to.
Na tejto príhode je zvláštne najmä to, čo čítame v 15. verši: "A neposlúchol a nepovolil kráľ ľudu, lebo to bol obrat od Hospodina, aby postavil svoje slovo, ktoré hovoril Hospodin skrze Achiáša Silonského Jeroboámovi, synovi Nebátovmu." Prostredníctvom Achiáša Boh predpovedal, že kráľovstvo bude "roztrhnuté" (1 Kráľ 11,30-36), čo sa aj pričinením Rechabeámovej arogancie a politickej necitlivosti naozaj stalo.
Po rozdelení kráľovstva na severné - izraelské (pod Jeroboámom) a južné - judské (pod Rechabeámom), judský kráľ vytvoril armádu a rozhodol sa napadnúť severné kráľovstvo. Hospodin ho však napomenul, aby to nerobil a on poslúchol. Slová "lebo odo mňa sa stala tá vec..." znamenajú, že pre Šalamúnov hriech a hriechy ľudu Boh určil, aby sa kráľovstvo rozdelilo.
Kedysi menovaný kráľ severu - Jeroboám, nestrácal čas a snažil sa upevniť svoje postavenie. Najprv sa postaral o to, aby jeho ľud nechodil obetovať do Jeruzalema, čím však stratil priazeň ľudu.
Všimni si, akými slovami opisuje zlaté teľatá: "Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme!" (v. 28) Kde ste to už počuli? Pravdaže na púšti, keď si Izraelci po vyjdení z Egypta urobili zlaté teľa. Je to jedno z najtemnejších období raných dejín Izraela. A teraz mali byť tie isté slová základom ich bohoslužby! Ako sa to mohlo stať, keď Boh, prostredníctvom Achiáša, povedal Jeroboámovi, že on musí "chodiť po mojich cestách a... činiť to, čo je spravodlivé v mojich očiach"? (1 Kráľ 11,38)
Myseľ človeka zrejme veľmi ťažko dokáže oddeliť náboženský symbol od skutočnosti, ktorú symbol predstavuje. Nezáleží na tom, či modla je doslova rytý obraz, nejaká socha svätého alebo pekný talizman, akí nosia niektorí na krku. Ak má náboženský význam, môže sa táto vec stať samotným bohom, ktorého predstavuje.
| Prvky bohoslužby | Boží systém | Jeroboámova napodobenina |
| Chrám | 5 Moj 12,3-5 | 1 Kráľ 12,28-30 |
| Symboly | 2 Moj 20,4 | 1 Kráľ 12,28 |
| Kňazi | 4 Moj 3,9-12 | 1 Kráľ 12,31 |
| Čas výročných sviatkov | 3 Moj 16,29-31 | 1 Kráľ 12,32 |
Prečítaj si prvých dvadsať veršov 14. kapitoly. V predchádzajúcich kapitolách sme čítali, že Pán prostredníctvom proroka Achiáša povedal, že Jeroboám bude kráľom nad Izraelom. Teraz použije toho istého proroka, aby Jeroboámovi oznámil, že od neho kráľovstvo odtrhne.
Smutné je, že jeho pokrvný brat na juhu, Rechabeám, si nepočínal o nič lepšie. A ani Abijam, ktorý kraľoval po ňom. (1 Kráľ 15,1-7) Podľa textu robili potomkovia Júdu za vlády Rechabeáma horšie veci než ich otcovia. (1 Kráľ 14,22) Okrem toho, že vystavili modloslužobné miesta (v. 23), zúčastňovali sa na niektorých nemravných "ohavnostiach" (v. 24) okolitých národov, pre ktoré na začiatku Pán Boh tieto národy z krajiny vyhladil. A teraz Židia, ktorým bola táto zem daná, robia to isté!
___________________________________________________________________________
Keď čítame zasľúbenia a požehnania dané Izraelovi, nenachádzame tam žiadnu zmienku o tom, že národ bude rozdelený na dve nepriateľské, ba niekedy i medzi sebou bojujúce strany. Rozdelenie nebolo nikdy súčasťou Božieho pôvodného plánu; bolo dôsledkom ich vlastných hriechov. Následkom bolo aj to, že takmer za noc prišli o väčšinu územia svojej ríše. Zjednotení za vlády Šalamúnovej boli silnou, lokálnou mocnosťou, schopnou udržať pod kontrolou nepriateľských susedov. Napokon, či národu nebolo zasľúbené: "Hospodin to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou"? (5 Moj 28,7) Rozdelením sa z nich stali dva slabé, menejcenné národy. Keď nebojovali proti pohanským nepriateľom, bojovali medzi sebou.
Odvrátenie sa od jasného Božieho slova spôsobilo, že národ sa rozdelil do dvoch kráľovstiev, ktoré sporadicky bojovali medzi sebou. Zjednotený národ by bol dokázal naplniť Boží zámer a šíriť pravdu v pohanskom a modlárskom svete. Boží vyvolený národ bol však do tej miery oslabený vnútornými spormi a hašterením, že sa ľahko stal korisťou vonkajších nepriateľov. Prispôsobovaním sa pohanským praktikám nemali Izraelci napokon žiadnu ochranu pred pohanským vojskom.
Z toho, ako Boh hodnotil Jeroboáma, môžeme porozumieť vzostupu a pádu národov, teda behu dejín. Ellen Whiteová píše: "Všetko toto je jasne podané len v Božom slove. To, že sila národov i jednotlivcov nespočíva v ich príležitostiach a možnostiach, pre ktoré sa zdajú byť nepremožiteľnými, ani v ich honosnej veľkosti. Meria sa vernosťou, s akou plnia Boží úmysel." (VYCH 151) V knihe Výchova si prečítaj celú kapitolu "História a proroctvo". (str. 173-184)
1. "Keby bol Jeroboám zasvätil svoj prirodzený vodcovský talent Bohu, mohol vykonať pre vec pravdy veľké dielo. Pretože tak neurobil, vo veľkej miere sa zaslúžil o rozmach zla." (2BC 786) Čo nám to chce povedať o podmienenosti proroctiev, ale aj našich životov? Aké zasľúbenia nám dal Boh osobne v súvise so spasením?
2. Niekto kedysi povedal, že starší ľudia sú tí, ktorí mali viac času robiť hlúposti než mladí. Ako by si túto otázku riešil na základe toho, akú radu dali Rechabeámovi mládenci a starci?
3. Erasmus napísal, že ak nie je v silách každého človeka zachovávať to, čo je prikázané, potom všetky napomenutia v Písme, ako aj všetky zasľúbenia a výstrahy, sú celkom zbytočné. Čo nám chce Erasmus povedať? Súhlasíš s týmto výrokom, alebo nie? Ako to súvisí so zodpovednosťou, ktorá spočíva na pleciach Izraela?