Biblické úlohy
Biblické úlohy
Cudzie ženy. V 1 Kráľ 3,3 čítame: "A Šalamún miloval Hospodina..." a v 1 Kráľ 11,1 už čítame: "Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé..." Šalamún vystrieda lásku k Bohu za lásku k "mnohým cudzím ženám". Aký protiklad! Dej, ktorý sa odohral medzi týmito dvoma veršami, bude predmetom štúdia v tomto týždni.
Ďalšie dva uvedené verše nám môžu poskytnúť dejový rámec pre toto štúdium. "A ľúbilo sa to Pánovi, že Šalamún žiadal tú vec." (1 Kráľ 3,10); "Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho." (1 Kráľ 11,9)
Nech by sme použili ktorékoľvek iné verše na vyjadrenie obsahu týchto kapitol, dej zostáva smutný, hlboko dojímavý, no predovšetkým poučný. Aj keď detaily sú, pravdaže, jedinečné, princíp, ktorý v sebe obsahujú, zostáva celé veky, teda aj dnes pre nás, stále aktuálny.
1. Prečo boli prvé roky Šalamúnovej vlády také významné?
2. Čo bolo podmienkou jeho veľkosti?
3. Aký bol účel chrámu?
4. Bol určený len pre Židov?
5. Ktoré veľké duchovné pravdy chrám zvestoval?
6. Čo naznačovalo, že Šalamún sa rúti do nešťastia?
7. Čo napokon spôsobilo jeho pád?
Nikdy vo svojej dlhej a ťažkej histórii sa židovský národ netešil takému pokoju, bohatstvu a prosperite ako za vlády Šalamúna. "Biblia pravdivo opisuje Šalamúnovu vládu ako vládu mimoriadnej prosperity. Izrael si v pokoji užíva stav bezpečia a materiálnej hojnosti, o akej sa mu nikdy predtým ani nesnívalo a aká sa už nikdy ani nevráti. Takéto podmienky umožnili úžasný rozmach umenia." (John Bright)
Zdá sa, že národ sa teší z požehnaní, ktoré im Boh zasľúbil, ak ho budú poslúchať.
Boh si vyvolil hebrejský národ, aby svetu zvestoval posolstvo ospravedlnenia z viery. Okolitý svet, vidiac jeho úspechy, príde za ním, aby zistil zdroj jeho veľkosti, múdrosti a materiálnej prosperity. Aj keď záznam v knihe Kráľov je zameraný na Šalamúna, princíp je ten istý: Boh požehná týchto ľudí, pretože poslúchali jeho zákony a prikázania. Božie požehnanie spôsobí, že ich životný štýl sa stane svetu veľmi príťažlivý.
Boh, prostredníctvom zasľúbenia daného Šalamúnovým predkom, si vyvolil Izrael, aby svetu zjavil plán spasenia. Stredobodom spasenia je pravdaže Ježiš Kristus, "v ktorom máme vykúpenie - odpustenie hriechov." (Kol 1,14) Izrael mal svetu predstaviť pravého Boha, ukázať príklad v oblasti rodinných vzťahov, životosprávy a hygieny. Najviac však záležalo na tom, aby sa svet dozvedel o obeti za hriech - o budúcom Mesiášovi. Bezpochyby to je dôvod, prečo jadrom bohoslužby v Izraeli bola svätyňová služba v chráme, ktorý Šalamún postavil. Prostredníctvom tejto stavby a služieb v nej vykonávaných mal byť zjavený plán spasenia. Nie div, že to bolo pre Izrael také dôležité.
Akokoľvek dôležitý bol chrám, nebola to ani tak stavba, ktorá bola dôležitá, ba ani samotné služby v nej, pretože mali len dočasný význam. Boli to len pozemské prostriedky, ktoré mali ukazovať na slávnejšiu skutočnosť - na Krista a jeho službu v nebi. (Žid 8,1-5) Na čom naozaj záležalo, boli duchovné ponaučenia, ktoré mala táto služba predstavovať.
Ako kresťania by sme si mali dnes povedať ako Šalamún: "Zamýšľam vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha." (1 Kráľ 5,5 resp.5,19 SEvP) Ako to urobiť?
Po prvé, musíme sa stať živým kameňom duchovného chrámu. (1 Pet 2,5)
Po druhé, naše telá sa musia stať chrámom Ducha Svätého. (1 Kor 6,19)
Po tretie, potrebujeme odovzdať Bohu seba ako živú obeť. (Rim 12,1)
Ako rozumieme týmto duchovným aplikáciám?
Aj keď Šalamúnova modlitba obsahuje veľa teológie, jedna myšlienka sa stále opakuje - potreba odpustenia. Koľkokrát vo svojej modlitbe Šalamún spomína odpustenie? Skús to spočítať. "Ak my, ako ľud, zhrešíme, prosím, Pane na nebi, odpusť." Šalamún hovorí o rôznych okolnostiach, no táto myšlienka sa stále opakuje. Boží ľud potrebuje odpustenie, a to nielen za dní Šalamúnovho kraľovania.
Pozorne si prečítaj 1 Kráľ 8,41-43. Jasne sa tu hovorí o misijnom a evanjelizačnom poslaní Izraela. Stáročiami však ľud urobil zo svojho náboženstva súkromný exkluzívny klub, čo nebol Boží zámer. Boh oddelil Izrael od sveta, (v. 53) aby ho pripravil na poslanie - stať sa jeho svedkami. "Ja oznamujem, zachraňujem a ohlasujem, a nieto medzi vami cudzieho boha, ktorý by to bol vykonal, a vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, a ja som silný Boh." (Iz 43,12) Izrael mal byť centrom svetovej evanjelizácie a chrám strediskom tejto aktivity.
Mnohým z nás sa pri pohľade do minulosti zdá takmer neuveriteľné, ako mohol Šalamún, ktorého Boh tak veľmi obdaroval, tak hlboko padnúť.
Prvé dva verše jedenástej kapitoly nám o tom hovoria. Šalamún si vzal ženy z národov, o ktorých mu Boh jasne povedal, že s nimi nemá nadväzovať príbuzenský vzťah. Jeho ženy dokázali presne to, na čo ho Boh upozorňoval - odvrátili jeho srdce od Boha jeho otcov.
Všimni si kroky, ktoré pozvoľne viedli k jeho úpadku:
1. Berie si ženy, ktoré si brať nemal. (1 Kráľ 11,1-2)
2. Ženy odvracajú jeho srdce od Boha. (v. 3)
3. Šalamún ide za "ohavnosťou Ammoncov". (v. 4)
4. Šalamún stavia výšiny týmto cudzím božstvám. (v. 7.8)
"Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy. A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin." (1 Kráľ 11,9.10) Keď Boh sľuboval Šalamúnovi veľké požehnanie, bolo vždy podmienené jeho poslušnosťou. (1 Kráľ 3,5-15; 9,1-9)
Zo Šalamúnovho príbehu vyplýva mnoho zaujímavých otázok: Prečo ho Boh už skôr nezastavil? Nemohol mu to zjaviť vo videní, alebo poslať anjela, alebo urobiť niečo, čím by mu veľmi jasným spôsobom povedal: Môj synu, prebuď sa! Ženieš sa do nešťastia. A to nielen ty, ale celý tvoj národ? Ak sa aj niečo podobné stalo, nemáme to nikde zaznamenané. Azda ho Boh dostatočne varoval vo videniach, ktoré mal dvakrát, ako aj cez svedectvo slova. Čo nám tento príbeh hovorí o slobode, ktorú Boh človeku dáva? Táto sloboda môže priviesť skazu na nás i na ostatných; môže však spôsobiť, že trasúc sa padneme pred Pánom na kolená a budeme prosiť o vedenie a silu zostať mu verní.
Podľa Ellen Whiteovej, potom, čo Boh vyniesol nad ním rozsudok, Šalamún sa kajal. "Po tomto súdnom výroku nad kráľom a jeho rodinou sa v Šalamúnovi ozvalo svedomie a v pravom svetle začal vidieť svoju nerozvážnosť. Duševne i telesne oslabnutý, unavený a smädný sa skrúšene odvrátil od pozemských deravých zdrojov, aby sa ešte raz napil z prameňa života. Mučivá disciplína nebola márna. Dlhý čas ho trápili obavy pred úplným stroskotaním, lebo vedel, že sám od seba sa nezriekne svojho nerozumného správania. V posolstve od Boha však uzrel lúč nádeje. Hospodin ho celkom nezavrhol, bol ochotný vymaniť ho z otroctva krutejšieho než hrob, z ktorého by sa vlastnými silami nemohol vyslobodiť." (PK 42)
Biblické náboženstvo nehovorí o chorobe z materiálnych vecí. Boh stvoril celý svet, stvoril i hmotné veci; a všetko, čo stvoril, bolo "dobré". (1 Moj 1) Boh nás stvoril ako telesné bytosti, ktoré sú spojené s hmotným svetom a naprogramované tešiť sa z neho. Na tejto radosti, ktorú vnímame svojimi zmyslami, nie je nič zlé; je to dar od Boha.
Šalamúnovým problémom však bolo, že dovolil, aby tieto zmyslové pôžitky úplne ovládli jeho myseľ. Túžba po pozemskom majetku, ktorý sám o sebe nie je ničím zlým, ho opantala do tej miery, že sa mu stal cieľom, nie prostriedkom. Jeho trpké slová, ako ich vyjadril v knihe Kazateľ (ktorú napísal potom, čo sa kajal a vrátil sa k Bohu), vyjadrujú bolestivú skúsenosť, akú človek prežíva, keď sa nechá zlákať zhýralým životom.
Podrobnejší opis vzostupu a pádu Šalamúnovho domu nájdeš v knihe Proroci a králi, kapitoly 1- 6 (str.13-53).
"Zo Šalamúna, jedného z najvýznamnejších kráľov, aký kedy držal v ruke vladárske žezlo, sa stal zvrhlík, nástroj a otrok iných. Jeho kedysi ušľachtilá a mužná povaha zoslabla a mravne stroskotala. Nad Šalamúnovou vierou v živého Boha zvíťazili pochybnosti a nevera. Strata viery mu rozvrátila šťastie, ochromila zásady a spustošila život. Spravodlivosť a veľkorysosť počiatočných rokov jeho panovania sa zmenili na krutovládu a tyraniu. Aký úbohý a krehký je človek! Kto prestáva závisieť od Boha, svojvoľne sa zrieka jeho pomoci.
V týchto rokoch odpadnutia sa prehlboval duchovný úpadok Izraela. Dalo sa očakávať niečo iné, keď sa ich kráľ spojil s mocnosťami zla? Nepriateľ chcel týmto zmiasť Izraelcov, aby nerozpoznali pravú bohoslužbu od falošnej - a Izrael bol ľahkou korisťou. Obchod s okolitými krajinami priviedol Izraelcov do úzkeho styku s tými, ktorí Boha nemilovali, preto sa vytrácala aj ich láska k Bohu. Zmysel pre Božiu majestátnu a svätú povahu sa im celkom vytratil. Odmietli poslúchať Hospodina a podľahli nepriateľovi spravodlivosti." (PK 31)
1. V hore uvedenom citáte si všimni, ako autorka dáva do súvisu Šalamúnov pád s úpadkom celého národa. Môže jeden jediný zlý vodca zničiť duchovný život celého národa? O aký proces tu ide? Môže sa niečo podobné stať v cirkvi?
2. V tom istom citáte si všimni tiež vetu: "Nad Šalamúnovou vierou v živého Boha zvíťazili pochybnosti a nevera." Aký princíp tu vidíme pôsobiť? Čo mohlo byť príčinou, že Šalamún dospel až k bodu, keď začal pochybovať o Božej existencii? Pozri Iz 59,2.
3. Nájdi si čas a prečítaj si celú knihu Kazateľ. Pamätaj pritom na to, že vznikla potom, ako sa Šalamún kajal. Ktoré výroky naznačujú, že sa poučil?
4. Prečítaj si 1 Kráľ 11,3. Tento verš, možno viac než ktorýkoľvek iný v Písme, ukazuje, čo sa stane, keď človek stratí kontrolu nad sebou. Ako mohol Šalamún až tak hlboko padnúť?