Biblické úlohy
Biblické úlohy
Rodinné spory. Knihy Kráľov a Paralipomenon, podobne ako mnohé iné časti Biblie, sú vlastne malé dejiny rodín. Aj v prvých kapitolách Starej zmluvy nachádzame príbeh jednej rodiny. Nie je to, pravdaže, hocijaká rodina. Ide o potomstvo verného, no predsa nedokonalého Abraháma - človeka, prostredníctvom ktorého "budú požehnané všetky národy zeme".
Nanešťastie, ako to v mnohých rodinách býva, sotva môžeme povedať, že Abrahámova rodina a rodiny jeho potomkov predstavujú ideálne domovy. Knihy Kráľov a Paralipomenon sú pokračovaním tejto smutnej histórie, kde temné dejiny ľudského pokolenia len sem-tam prežiari žiarivý lúč Božieho svetla.
V knihe Kráľov, a to hneď od prvej kapitoly, je predstavené oboje - svetlo i tma. Poučme sa z oboch, pretože svetlo i tma v sebe skrývajú naučenia, ako sa uprostred víru padlého sveta, ktorý nás obklopuje a uprostred ktorého žili aj tí, o ktorých budeme čítať, držať pravého Svetla.
1. Prečo sa Adoniáš vzbúril?
2. Čo bolo príčinou jeho povstania?
3. Prečo stál prorok Nátan na strane Dávida a Batšeby?
4. Môžu byť hriechy odpustené len čiastočne?
5. Kde nachádzame základ pre odpustenie hriechov?
6. Môžeme trpieť pre naše hriechy, aj keď nám boli odpustené?
Prvá kniha Kráľov sa začína tým, čo sa stalo vždy znovu a znovu sa opakujúcim problémom v Izraeli i v Judsku - nástupom nového kráľa. Izrael pôvodne nemal mať kráľa, pretože sám Boh bol ich kráľom. Len čo si však zvolili kráľa, museli prekonávať mnoho politických problémov. Prvá kniha Samuelova hovorí o tom, ako Dávid uteká pred hnevom prvého izraelského kráľa - Saula, ktorý ho považuje za politickú hrozbu pre svoj trón. Prvá kniha Kráľov sa začína podobným problémom, len o generáciu neskôr. Naozaj to bol ťažký začiatok.
Všimni si, čo Adoniáš povedal: "Ja budem kráľom!" (1 Kráľ 1,5) Je zaujímavé, ako veľmi nám tieto slová pripomínajú slová inej významnej biblickej postavy, Lucifera, ktorý vyhlásil: "Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu." (Iz 14,13.14) Adoniáš prejavuje rovnaký postoj sebapovyšovania, rovnakú túžbu po zvrchovanosti, aká zapríčinila i pád Lucifera; a to až do tej miery, že bol ochotný vzbúriť sa. Prečítaj si text 1 Kráľ 1,7-10, kde sa hovorí o tom, čo Adoniáš podnikol, aby si zabezpečil trón. Niečo podobné čítame aj o Luciferovi počas jeho vzbury v nebi. (pozri VSV 356-357)
Všimnime si, kto ako prvý oznamuje Batšebe sprisahanie proti nej a jej synovi. Bol to ten istý prorok Nátan, ktorý pred mnohými rokmi poukázal na Dávidov hriech s Batšebou. (2 Sam 11-12) Teraz však stojí na strane Dávida a Batšeby - dvoch vinníkov v tejto hroznej epizóde.
Aj keď v centre našej pozornosti nie je Batšeba, pretože biblická správa sa zameriava na Dávida, Batšeba sa dopustila hriechu rovnako ako Dávid. V Písme nachádzame mnoho príkladov tých, ktorí keď sa ocitli v rovnakej situácii ako Batšeba, odmietli podriadiť sa nátlaku. Bol to napríklad Jozef (1 Moj 39), Vasta, (Est 1), Daniel (Dan 6) a ďalší.
A predsa Boh obom, Dávidovi i Batšebe, ich hriech odpustil. Keď odpustil, to znamená celkom odpustil. Tí, čo prijali Kristovu spravodlivosť (jediný prostriedok odpustenia), sú prikrytí jeho dokonalosťou, ktorú vo svojom pozemskom živote dosiahol. Keď sa Boh díva na nás, ktorí sme prijali Krista ako svoju spravodlivosť, nevidí naše hriechy, naše prehry a nedostatky. Naopak, vidí Ježiša v celej jeho svätosti a bezhriešnosti. Neexistuje nijaké čiastočné odpustenie. Buď sme oblečení v rúchu Kristovej dokonalej svätosti, alebo pred ním stojíme v hanbe svojej nahoty. Keď je nám hriech odpustený, potom, v určitom zmysle, Boh na tento hriech zabúda (viac ho nespomína).
"Pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem." (Žid 8,12) "...a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." (10,17)
Nie div, že napriek ich nešťastnej minulosti sa prorok Nátan postavil na stranu Dávida a Batšeby.
Istý človek celé roky sexuálne zneužíval svoju dcéru. Jednej noci prežil zázračné obrátenie. V hlbokom pokání a s ľútosťou v srdci padol na kolená, vyznal svoj hriech a so slzami v očiach prosil Ježiša o odpustenie.
Ak bolo jeho pokánie úprimné, bude mu odpustené? Buďte opatrní, ako odpoviete, pretože ak poviete áno, vyjadrujete tým, že tento pedofil, ktorý možno ešte včera sexuálne obťažoval svoju dcéru, je teraz dokonalý v Kristovi. Dokonalý? Hovoríte, že tento odporný hriech bol vďaka Kristovej krvi teraz odpustený a že tento človek je oblečený do rúcha dokonalej spravodlivosti Ježiša Krista?
Ste ochotní odpovedať takto?
Čo iné môžete povedať? Či nie je tak, že kde sa množí hriech, množí sa i milosť? (Rim 5,20) Či nebolo odpustené Pavlovi, ktorý si bol vedomý veľkosti svojich hriechov? (1 Tim 1,15) Či nie je pravdou, že Kristus zomrel za bezbožných? (Rim 5,6)
Táto rovnica má však aj druhú stranu. Boh zasľúbil, že v Kristovi nám môžu byť naše hriechy odpustené. Život Dávida a Batšeby dokazujú pravdivosť tohto Božieho sľubu. Boh však nikdy nesľúbil, že budeme ušetrení od bezprostredných pozemských dôsledkov našich hriechov, a to ani keď ide o hriechy, ktoré nám boli odpustené.
Aj keď otec mohol byť vďaka Božiemu odpusteniu na základe úprimného vyznania okamžite zbavený dôsledkov svojich hanebných činov, skutočných následkov sa tak ľahko zbaviť nemohol. Jedna noc horkého plaču ich neodstránila. Práve naopak, citový život zneužívaného malého dievčaťa bol i v dospelosti úplne narušený. Alkohol, samovražedné depresie a drogy jej zničili dve manželstvá a štyri deti, ktoré draho zaplatili za matkino citové nešťastie. Takéto boli následky hriechov, ktoré boli už dávno odpustené!
Prorok Nátan ide za Batšebou a upozorňuje ju na Adoniášove politické machinácie a plány. Vzhľadom na ňu a jej syna tu ide o niečo viac, než len o to, kto sa stane budúcim kráľom.
Je zaujímavé, aký istý si je Nátan tým, že Adoniášov úspech prinesie smrť Batšebe a Šalamúnovi. Spomenul si možno na to, čo robil Saul, keď sa cítil ohrozený Dávidom; možno si spomenul, ako dopadli okolité národy. Nech mal na to akékoľvek dôvody, Nátan - aj v tomto ranom štádiu dejín Izraela, keď mal ešte len svojho druhého kráľa - videl, aké nebezpečenstvo hrozí tým, ktorí sa uchádzali o trón. A to všetko sa odohrávalo v národe, ktorý mal celému svetu predstaviť skutočného Boha! Ako rýchlo prenikla skazenosť sveta do hebrejského národa! Nie div, že Boh si neprial, aby mali pozemského kráľa.
1 Par 22 nám objasňuje, prečo mal na kráľovský trón zasadnúť Šalamún. "A Dávid riekol Šalamúnovi: Môj synu, ja som si bol umienil vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. Ale stalo sa slovo Hospodinovo o mne povediac: Vylial si množstvo krvi a viedol si veľké boje; nebudeš stavať môjmu menu dom, lebo si vylial mnoho krvi na zem predo mnou. Hľa, syn sa ti narodí, ten bude mužom odpočinutia, a dám mu odpočinutie od všetkých jeho nepriateľov naokolo; lebo jeho meno bude Šalamún, a dám pokoj a ticho za jeho dní na Izraela." (1 Par 22,7-9) Dávid zrejme cítil božský príkaz (vnuknutie) zastaviť Adoniáša. Jeho rozhodnutie nebolo svojvoľné. Riadil sa jednoducho tým, čo mu povedal Boh.
Dávid sa poponáhľal a za následníka trónu menoval Šalamúna. Zrejme ho k tomu viedli aj určité obavy. Aj keď v meste vypukla veľká radosť, je viac než pravdepodobné, že nástup jeho syna na trón sa neodohrával tak, ako si to Dávid predstavoval. (1 Kráľ 1,39.40) Napriek tomu Dávid prejavil radosť: "Požehnaný Hospodin, Boh Izraelov, ktorý dal dnes toho, ktorý by sedel na mojom tróne, a moje oči to vidia." (1,48) Dávid videl, ako sa naplnilo zasľúbenie, ktoré mu Boh pred mnohými rokmi dal. Bezpochyby v tom poznal ďalší dôkaz Božej milosti voči nemu.
Adoniáš zatiaľ robil všetko pre to, aby uchvátil ani nie tak miesto Šalamúnovo, ako Dávidovo. Keď Adoniaš vyhlásil: "Ja budem kráľom!" (v. 5), Dávid ešte žil a stále bol kráľom. Bol to vlastne prevrat proti vládnucemu monarchovi, nielen boj o moc medzi dvoma súperiacimi uchádzačmi. Šlo o otvorenú vzburu, v ktorej mal dobrú podporu dokonca zo samej kráľovej rodiny.
Keď bola vzbura potlačená a kráľom sa stal Šalamún, Adoniáš mal naozaj dôvod báť sa. Odišiel do svätyne, kde hľadal útočište a "chytil sa rohov oltára". (1,50.51) Keby ho dal Šalamún okamžite zabiť, Bolo by to v súlade s vtedajším právom. Adoniáš by pravdepodobne nemal žiadny problém odstrániť jeho - Šalamúna. Šalamún, naopak, mu dáva šancu zachrániť sa: "A Šalamún riekol: Ak bude statočným mužom chrabrým, ani jeho vlas nepadne na zem, ale jestli sa nájde na ňom zlé, zomrie. Potom poslal kráľ Šalamún, aby ho doviedli od oltára dolu. A keď prišiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu povedal: Idi do svojho domu." (1 Kráľ 1,52.53)
Môžeme v tomto prvom zaznamenanom čine Šalamúna ako panovníka vidieť náznaky jeho múdrosti, šľachetnosti a veľkosti? Ako čítame ďalej, Šalamún bol oklamaný.(1 Kráľ 2,13-28) Jeho omyl sa však týkal milosrdenstva a veľkorysosti. Ak sa my, ktorí zvyčajne nemáme toľko múdrosti ako Šalamún, máme zmýliť, prečo by to tiež nemalo byť na strane zľutovania a milosrdenstva?
V súvise s tým, o čom hovorí 1 Kráľ 1, čítame toto: "Aj keď knihy Kráľov predstavujú dejiny hebrejských kráľov od smrti Dávida a panovania Šalamúna až po konečné zničenie izraelského a judského kráľovstva, cieľom týchto kníh nie je predložiť historické skutočnosti kvôli samotným dejinám. Majú nám ukázať, ako to, čo Hebreji prežívali, súvisí s Božím plánom. Zámerom ani tak nebolo napísať detailnú kroniku historických faktov, ale podať z dejín poučenie. Zostavovateľ týchto kníh bol motivovaný hlbokým náboženským presvedčením a mal veľmi praktický cieľ. Deti Izraela boli Božím ľudom. Ich úlohou bolo naplniť Boží zámer a na tejto zemi žiť podľa princípov nebeského kráľovstva. Základom národnej prosperity bola spravodlivosť. Hriech mohol doviesť len k ruinám. Ak budú plniť toto svoje Bohom určené poslanie, národ bude rásť čo do veľkosti i sily. Ak králi a panovníci budú zanedbávať Boží zámer, Izrael ako národ zanikne. Tento národ nemohol existovať bez spravodlivosti a bez Boha." ( 2BC 717)
1. Diskutujte o tom, prečo trpíme následkami hriechu, aj keď samotný hriech nám už bol odpustený. Boh má moc odpustiť nám hriechy. Môže nás uchrániť aj pred ich následkami? Uveďte príklady, z Biblie alebo zo života, kedy Boh zasiahol a ušetril ľud od následkov ich hriechu, ktoré by inak naň dopadli.
2. Predstav si, že si Adoniáš, Šalamúnov starší brat. Ako by si celkom ľahko ospravedlnil svoju túžbu vládnuť, aj keď Boh povedal Dávidovi, že dedičom bude Šalamún? Čo nám to hovorí o konaní len na základe nášho úsudku? Aké nebezpečenstvo hrozí?